Kto som? / a kam idem

Kto som? / a kam idem

Nadotázky: Čo je podstata a čo akcident? Existujem? Ako poznať seba samého?

Kto som? / a kam idem

Podotázky: Prečo ja? Je ego dobré alebo zlé?

Prach si a v prach sa obrátiš

A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.

Ale ľudia hovoria:"Osoba je tvorená [nie z činov, ale] z túžob. [V odpovedi na to hovorím:] Aká je jeho túžba, také je jeho rozhodnutie; ako je jeho rozhodnutie, taký je čin, ktorý vykonáva, aký čin (karma) vykonáva, tým sa stáva.

Védanta - upanišady (-800)

Thales z Miletu (-624)

Všetko pozostáva z vody a pretože prazáklad (arche) sa chápe ako oživený je tiež všetko oživené.

Z čoho veci vznikajú, do toho tiež podľa nevyhnutnosti zanikajú, lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času.

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak (-610)

Guatama Buddha (-563)

Bolo by lepšie pre nepoučeného svetského človeka, keby považoval za svoje ja svoje telo, vybudované zo štyroch prvkov, skôr než svoju myseľ. Pretože je úplne zrejmé, že toto telo môže trvať rok, dva, tri, päť alebo desať rokov alebo sto rokov a viac, ale to, čo sa nazýva myslenie alebo myseľ alebo vedomie, nepretržite dňom i nocou vyvstáva ako jedna vec a odchádza ako iná vec.

Guatama Buddha (-563)

To je svet, to som ja, ja budem po smrti stálý, trvajúci a večný, môže byť takýto názor v skutočnosti niečím iným, ako náukou úplných bláznov? Toto všetko sú iba nereálne názory, spleť názorov, divadielko názorov, sieť názorov, pasca názorov. Takto sa nepoučený a nevedomý svetský človek, ktorý je chytený do pút týchto názorov, neoslobodí od znovuzrodení, od starnutia a smrti, nezbaví sa strasti a plaču, bolesti, žiaľu a zúfalstvu, neunikne utrpeniu.

Guatama Buddha (-563)

Telesnosť je pominuteľná, cítenie je pominuteľné, vnímanie je pominuteľné, mentálne formácie sú pominuteľné, vedomie je pominuteľné. A to, čo je pominuteľné, je podrobené utrpeniu. O tom, čo je pominuteľné a podrobené utrpeniu zmien, o tom nemôže nikto vo vzťahu ku skutočnosti povedať: Toto som ja, toto patrí mne, toto je moje ja.

Guatama Buddha (-563)

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú pevnosť alebo "zem", teda vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, morek, obličky, srdce, pečeň, bránice, slezina, pľúca, žalúdok, črevá, výkaly, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pevnosti. Či sa jedná o vlastný prvok pevnosti alebo o vonkajší prvok pevnosti, obaja sú len prvok pevnosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Guatama Buddha (-563)

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získanú tekutosť či "vodu," - teda žlč, sliz, hnis, pot, krv, tuk, sliny, hlieny, sliz, kĺbový maz, moč, atď. - to sa nazýva vlastné prvok tekutosti. Či sa jedná o vlastné prvok tekutosti alebo o vonkajší prvok tekutosti, obaja sú len prvok tekutosti. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnostou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Guatama Buddha (-563)

Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získané teplo či "oheň," čo zahrieva, vysušuje, spaľuje to, čo bolo zjedené, vypité, rozžuvané, úplne strávené, čo hreje alebo sála atď. - to sa nazýva vlastný prvok tepla. Či sa jedná o vlastný prvok tepla alebo o vonkajší prvok tepla, obaja sú len prvok tepla. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosťou: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Guatama Buddha (-563)

Čo teda je prvok pohybu (vájo–dhátu)? Prvok pohybu môže byť vlastný alebo vonkajší. A čo je vlastný prvok pohybu? Všetko čo vo vlastnom tele poznávame ako kammicky získaný pohyb či "vietor," - vetry stúpajúci nahor a klesajúci dole, vetry žalúdka a čriev, vietor hýbajúci údy, vdýchnovanie a výdychovanie, atď. - to sa nazýva vlastný prvok pohybu. Či sa jedná o vlastný prvok pohybu alebo o vonkajší prvok pohybu, obaja sú len prvok pohybu. A to má byť múdro chápané v súlade so skutočnosti: "Toto nie som ja, toto mi nepatrí, toto nie je moje ja."

Guatama Buddha (-563)

A tak keby ktokoľvek povedal, že cítenie je jeho ja, malo by sa mu odpovedať takto: "Existujú tri druhy cítenia, príjemné, bolestné a neutrálne. Ktoré z týchto troch cítenia považuješ za svoje ja? " Pretože v okamihu bytia zakúšania jedného z nich nie je možné zakúšať tie druhé. Tieto tri druhy cítenia sú nestále, vznikajú podmienečne, sú podrobené starnutiu a rozplynutiu, prestaniu a vyhasnutiu. Ktokoľvek si pri cítení jedného z týchto troch druhov myslí, že toto je jeho ja, bude musieť po prestaní tohto cítenia pripustiť, že jeho ja sa rozpadlo. Bude teda považovať svoje ja už v tomto prítomnom živote za pominuteľné, zmiešané s potešením a bolesťou, podrobené vzniku a zániku.

Guatama Buddha (-563)

..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

Guatama Buddha (-563)

Som ovládaný svojimi činmi, som dedičom svojich činov, som ako moje činy, utiekam sa k svojim činom. Nech už vykonám činy dobré alebo zlé, zdedím ich. - O tomto by mali opakovane rozjímať žena i muž; hospodár a vôbec každý človek.

Guatama Buddha (-563)

Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený.

Guatama Buddha (-563)

Práve tak nezmizne predstavy bytosti, ja, muža či ženy u žiaka, kým je naivným svetským človekom. Akonáhle sa ale naučia vidieť telo, keď ide aj keď stojí, ako rozložené na prvky, mizne mu predstava bytosti a jeho myseľ sa ustáli v pozorovaní prvkov.

Aby si sa stal dobrým človekom musíš prekonať svoje ja (t.j. sumu doterajších zvykov) tak že sa podriadiš rituálu (niečomu čo prelomí zvyk a vedie k novému dobrému konaniu)./ "To become good, you must overcome the self by submitting yourself to ritual." (Analects 12.1)

Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551)

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Každú činnosť v skutočnosti vykonávajú guny. A človek zaslepený svojim egoizmom, si myslí : Ja som tým, ktorý koná. Ale ten, kto správne vidí, ako guny pôsobia a dokáže rozoznať ich rozmanité úlohy, jasne vie, že akékoľvek lipnutie na predmetoch je v skutočnosti liputím gún na gunách. Ak si to uvedomí, potom už nemôže byť spojený so svojou činnosťou.

Čo vieme o tom, čomu hovoríme ja? Zdá sa ti, že si vták, a začneš stúpať vysoko k oblohe. Alebo sa ti zdá, že si ryba, a hneď sa začneš potápať hlboko až k samým prameňom. A my ani nepoznáme, či ten, kto nám to hovorí, bdie alebo sní.

Čuang-c (-369)

Marcus Tullius Cicero (-106)

Kto svojím duševným zrakom videl všetky ich obehy a pohyby, ten dokázal, že jeho duch je podobný duchu toho, kto ich na oblohe vytvoril.

Tak bolo povedané: „Forma nie je ja, ja nemá formu,
Ja neprebýva vo forme,
A forma neprebýva v ja“,
Týmto spôsobom tiež chápte štyri zostávajúce agregáty ako prázdne.

Nágárdžuna (150)

Thomas Hobbes (1588)

Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať.

1. předpoklad Je možné, že mé tělo neexistuje
2. předpoklad Není možné, že já (myslící bytost) neexistuji.
3. tudíž (z 1a 2) Je možné, že já existuji a mé tělo neexistuje
4. tudíž (z 3) Já a mé tělo jsou dvě různé věci.

Rene Descartes (1596)

Kto som - vec mysliaca.

Rene Descartes (1596)

Toto je najlepší spôsob ako poznať prirodzenosť mysle a jej odlišnosť od tela. Lebo keď my, čo pokladáme za klamné všetko, čo je od nás odlišné, skúmame,kto sme, jasne vidíme, že ani ropriestranenosť, ani tvar, ani miestny pohyb, ani nič podobné, čo sa pripisuje telesu, nepatrí do našej prirodzenosti, patrí k nemu len myslenie. Preto sa toto prv a istejšie poznáva ako telesné predmety; lebo toto už nepochybne vieme, kým o všetkom ostatnom ešte pochybujeme.

Rene Descartes (1596)

Myslenie je to jediné, čo odo mňa nemožno oddeliť... Som teda presnejšie iba mysliaca bytosť...

Rene Descartes (1596)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

K poznaniu seba samého potrebujem aj druhých ľudí, ich názor za čo ma oni uznávajú.

Kto som - vôľa ako indivíduum, ktorá sa ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami (oddelenými navzájom v priestore, čase a prepojeními kauzalitou)

Arthur Schopenhauer (1788)

Naše ja, podľa Kanta transcendentálna syntetická jednota vnímania, nie je nič iné ako naša vôľa, ktorá je koreňom, pôvodcom a vládcom nášho intelektu.

Arthur Schopenhauer (1788)

V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)

Arthur Schopenhauer (1788)

Soren Kierkegaard (1813)

Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu.

Soren Kierkegaard (1813)

Človek je duch. Ale čo je duch? Duch je Ja. ale čo je Ja? Ja je vzťah, ktorý sa vzťahuje k sebe samému.

Som len telo a nič okrem toho. Duša je len slovo pre čosi na mojom tele. /Leib bin ich ganz und gar, und Nichts ausserdem; und Seele ist nur ein Wort für ein Etwas am Leibe.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

..stará formulácia, podľa ktorej sa psychoneuróza zakladá na konflikte medzi pudmi Ja a sexuálnymi pudmi, neobsahovala nič, čo by dnes bolo treba zavrhnúť. Rozdiel medzi oboma druhmi pudov, pôvodne chápaný akosi kvalitatívne, treba teraz len určiť inak, totiž topicky.

ja som = čo mám a čo konzumujem

Erich Fromm (1900)

Jean Paul Sartre (1905)

Človek nie je nič iné, ako to, čo zo seba urobí. Človek je naskôr projektom, ktorý sa subjektívne reflektuje, namiesto toho aby bol penou , hlinou či kapustou.

Jean Paul Sartre (1905)

Môžete o sebe hovoriť čo len chcete, ale podstatné je ako vás vnímajú ostatní. Darmo môžete o sebe tvrdiť, že ste hrdina, keď ostatní vedia, že to nie je pravda.

Jean Paul Sartre (1905)

...zo žiarlivosti, alebo zvedavosti pozerám kľúčovou dierkou. Zrazu počujem kroky v predizbe - videli ma. Čo to znamená? Znamená to, že sa mi v mojom bytí stalo niečo, a že u mňa nastanú podstatné zmeny.... uvedomím si, že špehujem a som špeh a že nás druhý človek takto videl, a vytvoril si o nás predstavu, ktorú musíme brať vážne. Hoci vieme, že sme omnoho viac, a že sa môžeme nanovo vyprojektovať, ale momentálne sa musíme identifikovať s predstavou, ktorú si o nás vytvoril ten druhý.

Jean Paul Sartre (1905)

Pocit zahanbenia nie je z toho, že sme tým alebo oným zavrhnutiahodným objektom, ale z toho že sme objektom , t.j. že sa musíme identifikovať s degradovaným strnulým objektom, ktorým sme sa stali pre tých druhých

Jean Paul Sartre (1905)

Obraz o sebe vieme získať iba v spoločnosti. Iba cez spätnú väzbu od druhých vieme kto sme. Potrebujeme ostatných lebo ich pohľad nás utvára. Resp. my sa utvárame skrze ich pohľad.

Jean Paul Sartre (1905)

Ako vedomie je druhý človek pre mňa tým, ktorý mi ukradol moje bytie, a zároveň tým, ktorý spôsobí, že bude existovať bytie, ktoré bude mojím bytím.

Jean Paul Sartre (1905)

"Byť videný" ma tak konštituuje ako tvora bezcenného pre slobodu, ktorá nie je mojou slobodou. ... Som tak v ohrození .. a toto ohrozenie nie je nijakou nepríjemnou náhodou, ale trvalou štruktúrou môjho bytia-pre-iných.

Jean Paul Sartre (1905)

Pretože existujem na základe slobody (slobodnej mienky) ostatných, som touto slobodou ostatných ľudí ohrozovaný, kedže formujú moje bytie...prepožičiavajú mi, a oberajú ma o hodnotu. Moja snaha znovuzískať svoje bytie, môže byť úspešná vtedy ak sa tejto ich slobody zmocním, a redukujem ich na slobodu podriadenú mojej slobode. (Diktátorovi sa to podarilo, všetci mu lichotia..)

The individual notion is the point of view under which the individual expresses the world.

Gilles Deleuze (1925)

Michel Foucault (1926)

Nepytajte sa ma kto som a neziadajte ma aby som zostal stale rovnaky. Nechajte to na nasich byrokratov a nasu policiu, aby skontrolovali, ci mame papiere v poriadku. / Do not ask who I am and do not ask me to remain the same: leave it to our bureaucrats and our police to see that our papers are in order. At least spare us their morality when we write./The Archaeology of Knowledge

Som tým čo vlastním. (Máš niečo, si niekto).

Človek nestojí nad prírodou, ale je jej súčasťou.

Niekto by možno povedal, že sme inteligentným zoskúpením atómov a molekúl. A má pravdu. Sme podobne ako celá príroda okolo nás vytvorení z tých istých prvkov. Niekto raz vypočítal hodnotu toho, čo človek má v sebe podľa periodickej sústavy prvkov, keď to zohľadnil burzovými cenami iba na necelých 10 dolárov!Ale človek je ešte dačo viac, ako zviera. Kedysi som – už nepamätám kde – čital príbeh o jednom dedinskom bláznovi. Bolo to za čias socializmu, kedy sa na školách vyučoval marxisticko-leninsko-materialistický svetonázor. Po jednom konflikte s otcom sa tento blázon rozhodol, že ho zabije sekerov. Dosť dlho trvalo, kým ho susedia odzbrojili. Keď mu potom vyčítali, že ho mohol zabiť, bránil sa paralelou so sliepkou, ktorú predsa na nedeľu zabijú na polievku. V škole ich predsa učiteľ učil, že sme z opice, vlastne iba také dokonalejšie opice, tak aký problém. Iste, toto je extrém. Ale poukazuje na to, že sme ešte kúsok inde ako zvieratá. Pokiaľ by darwinisti mali pravdu, humanizmus neobstojí, dokonca je v konflikte s ľudskou podstatou. Platila by evolúcia a selekcia – najsilnejší vyhrávajú, slabší sú potlačení, zožraní silnejšími..

To, co verime, to sme. Ak o to prideme, co zostane?

Ja som z rodu clovek (homo) z podcelade homini z celade hominidov z nadcelade hominidovcov z podradu celistovnosoblizne (suchonose) z radu primatov z nadradu placentovcov z podriedy zivorode triedy cicavcov stupna stvornozcov nadriedy celustnatcov podkmena stavovcov nadkmena chordatov vyvojovej vetvy druhoustovcov skupiny dvojstranovcov vyvojoveho stupna epitelvcov rise zivocichov z domeny eukariotov.

(Budhistou ste, pokiaľ prijímate nasledujúce štyri pravdy )
Všetky zložené veci sú nestále.
Všetky emócie sú bolestné.
Žiadna vec neexistuje nezávisle.
Nirvána je mimo koncepty.

Preto som zacal studovat filozofiu, aby som sa zamyslel nad tym, kto som a kam idem. a dostal som odpovede : Thales hovoril, ze z vody a do vody sa zasa vratim. Anaximenes mi povedal, ze som vzduch, ze aspon pre vacsinu ludi, to som vedel, aj bez neho. Atomisti upresnili, ze som z atomov, ale dnes sa vie, ze atomy neustale kmitaju co sa vola teplota a tie najmensie castice su akesi kmitanie strun, takze mal pravdu aj herakleitos, ze som z ohna a neustale sa pohybujem, aj Pytagoras so svojou vesmirnou harmoniou a hudbou. Anaximandros to najlepsie zovseobecnil, ze som z neohraniceneho a do neohraniceneho sa po odstraneni hranic zasa vraciam. Aristoteles upozornil, ze tie hranice su druha zlozka mna - forma, zatialco prva zlozka bola latka, lebo sa skladam nielem z latky ako tvrdili predosli filozofi ale i formy. Platon hovoril, ze tie formy, resp. ideje su vecne. Descartes povedal, ze nevie odkial som. Len to je iste - ze som, ze existujem a tiez vzdy bude pravda, ze som bol, ked uz teraz som. Kde bude tato pravda, ked tu ja nebudem a vsetci na mna zabudnu? Pravda je v rozume a nie vo veciach. Bude teda vo vecnom rozume - Bohu.

Sme tým čo jeme. / we are what we eat

Tak, Dave, povedz mám niečo o sebe. Kto si? - Som výkonným asistentom vo veľkej spoločnosti na výrobu produktov pre domácich miláčikov. - Dave, ja som nechcel, aby si povedal, čo robíš, ale aby si povedal, kto si. - Aha, ok, som slušný chlapec, hrajem občas tenis.. - Ale my nechceme vedieť tvoje hobby, iba nám povedz, kto si.. - Ale, asi by si mi mohol dať nejaký príklad, čo by som mohol o sebe povedať, alebo Louis by mohol povedať - Ty si myslíš, že Lous vie kto si? - To nie, som teda skrátka, milý človek, s ktorým sa dá vyjsť, niekedy trochu nerozhodný.. Dave, opisuješ svoju osobnosť, ale ja chcem vedieť, kto si - Dočerta, neviem, čo chceš, aby som povedal !!! Ospravedlňujem sa, chcel som odpovedať na tvoju otázku, ale neviem ako. - Myslím, že sme získali určitý obraz Dave.

Človek robia jeho zvyky. Ak veľa čítam a kupujem knihy, je to preto, že rád čítam a že som vo svojej postate čitateľ. Tieto zvyky sme si osvojili v detstve a preto ich teraz máme radi.

Vo vnútri nič nie je. Sme tým čo sme si priniesli z detstva ako vzory a koľaje do ktorých sme zapadli a podľa ktorých robíme stále tie isté veci.

Cítime sa byť stredom sveta. Ale nemôžeme povedať, keď sa nás pýtajú : "Kto si?" - "Stred sveta."

To kým sme, je výsledkom našich predchádzajúcich činov. Sme svojimi stvoriteľmi. (Nie Boh a rodičia sú zodpovední za to, aký sme)

Introverti majú málokedy radi drobnú konverzáciu. Preferujú účasť na väčších konverzáciách o ideách, hodnotách a pocitoch.

Sme tým, čo chceme. (Chceš ženu, si muž)

To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty.

Ak ti vymenia pečeň, alebo obličku, stále si to ty. Ale keď ti vymenia mozog, tak to garantovane neostaneš ty. My sme totiž náš mozog.

To čo nás definuje, to ako sa správame, ako sa sebareflektujeme a ako reflektujeme realitu okolo nás je všetko v našom mozgu a jeho biochémii. Test je veľmi jednoduchý, stačí sa opiť.

V 19-tom storočí vybuchol dynamit a vrazil tyč chlapíkovi do hlavy. Ten to prežil, ale zo zodpovedného, milujúceho, do práce chodiaceho človeka sa stal gambler, pijan kt. opustil rodinu. Minútu predtým bol taký, dva minúty po tom už inaký. Čo sa zmenilo? Jeho mozog.

Ego je istá časť reality, ktorou sme my sami, a cez ňu sme vo vzťahu k tej časti reality, ktorou nie sme.

Střet civilizací (2019)

Pri definovaní svojej identity sa ľudia odvolávajú na svojich predkov, náboženstvo, jazyk, dejiny, hodnoty, zvyky a na inštitúcie...Kto sme, vieme len vtedy, ked vieme, kto nie sme, a mnohokrát dokonca vtedy, keď vieme, kto stojí proti nám.

Střet civilizací (2019)

Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".

Střet civilizací (2019)

V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje práve náboženstvo.

Dôvod prečo som fascinovaný budúcnosťou je otázka identity. Ľudia si často myslia,že identita je závislá na minulosti - To, že kým som teraz je výsledkom nejakého prriebehu minulosti. Môže to byť národná minulosť, minulosť nejakého náboženstva alebo osobná minulosť. Ale je to aj otázka budúcnosti - napr. národy v priebehu tisícok,miliónov rokov vymiznú. Už ako tínežer som pochopi, že je nemožné, aby tu bol napr. štát Izrael a židovský národ napr. o 2 milióny rokov.

Helgoland (2019)

Keď sa pýtame sami seba na vzťah medzi "mnou" a "hmotou" používame podľa mňa dva zmätočné pojmy, ktoré do otázok o povahe vedomia vnášajú toľko nejasnosti......pýtať sa čím je vlastne vedomie po tom, čo sme rozplietli jeho nervové procesy, je ako premýšľat nad tým, čo je búrka, napriek tomu, že sme dávno pochopili jej fyzikálnu podstatu. Je to skrátka nezmyselná otázka. Pridávať akéhokoľvek "vlastníka" pocitov je ako pridať Jupitera k fenoménu búrky. .....Pozostatkom pomýlenej metafyziky je ale azda ešte viac ten druhý pojem, teda "jednoduchá hmota"...

„Nejsme prach a neobrátíme se v prach. Jsme život a proměníme se v nějaký jiný život. Pocházíme z jedi-nečných živočichů a rostlin a opět se jimi staneme.“

Revoluce pro život (2019)

Darm mit Charme (2019)

Die Forschung am Darm hat in letzter Zeit einiges dazu beigetragen, den Spruch »Ich denke, also bin ich« vorsichtig zu hinterfragen.

Darm mit Charme (2019)

Eines der höchsten Ziele unserer Bewegungen ist es, uns immer wieder zu einem gesunden Gleichgewicht zu bewegen – sei es von kalt zu warm, von unglücklich zu glücklich oder von müde zu wach.

Darm mit Charme (2019)

Jeder Mensch hat seine ganz eigene Sammlung aus Bakterien. Man könnte von uns sogar einen bakteriellen Fingerabdruck nehmen.

Okomentuj: