predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof
Niekto : Čuang-c’ zdieľa Lao-c -eho opovržlivé stanovisko k podrobnej konfuciánskej mravnej náuke, ktorá podľa neho predstavuje výraz straty pôvodnej cnostnej podstaty. >>
Niekto : Čuang-c’ sa snaží otriasť falošnými istotami v názoroch poukazom na relativitu skúseností a hodnotových merítok. Slavným príkladom je jeho "sen o motýľovi" >>
Niekto : Čuang-c’ taktiež poukazuje na hranice jazyka: tao sa dá popísať iba v paradoxoch, vo formuláciách, ktoré sa samy popierajú. >>
Niekto : Osvojiť si tao vnútorne sa dá iba na ceste mystiky, popísanej s využitím obrazov. Duch sa musí ukľudniť, práve tak ako až kľudná voda sa prejasní. Musí sa vzdať odporu a to ho ponesia ako list vo vetre. (ad Čuang-c’) >>
Niekto : Jednoznačná negácia spoločenskej aktivity odlišovala Čuanga od vätšiny starých čínskych filozofov inšpirovaných starosťou o obec, štát, či svet. (ad Čuang-c) >>
Niekto : Čuang-c je kniha o jeho slobode, o jeho voľnosti, o jeho schopnosti vymatiť sa. Však aj hneď v úvodnej kapitole zavádza kľúčový pojem "blaženého putovania", blaženej voľnosti, nespútaného veľkého putovania cez hranice konvencií, zdanlivých povinností a malichern, za hradby vtických imperatívou, ale i cez hranice "obyčajných" ľudských pocitov, cez radosť i cez smútok nad životom a smrťou. >>
Niekto : Čuangov poetický iracionalizums je iracionalizums človeka, ktorý proti rozumu ako takému konieckoncov nič nemá, ale dôvodná skepsa k jeho možnostiam ako prostriedku a prezieravý postkoj k jeho zmyslu ako cieľa mu bráni brať ho príliš vážne. (ad Čuang-c) >>
Niekto : Mistr Čuang sa tu objavuje v anekdotách a príbehoch, ktoré sa zhruba dajú rozdeliť do troch skupín. Prvú z nich tvoria jednoduché dialógové situácie, v ktorých sa Čuang-c predvádza v brilantných dišputáciách so svojím starším priateľom Chuej S, reprezentantom logistov školy mien. (o zmysle a účele veľke tekvice, debata o neužitočnom strome...' ... Druhá skupina príbehov .. je o živote a smerti. Je to důležitá čuangovská téma, ktorá ho odlišovala od iných mysliteľov, včítane taoistických....Tretia skupina ťaži z čuangovho ostentativného a radikálneho odmietania úradov, půctt a výsad.... >>
Čuang-c : Zatiaľčo Aristoteles v Metafyzike hovoril, že ľudia filozofovali preto, aby unikli nevedomosti, Čuang-c filozofuje, aby unikol rovnako vedomosti ako nevedomosti, lebo je presvedčený, že pravý život je tajomstvo, ktorého sa dotkneme len vo vzácnych chvíľach nahliadnutia, ktorého orgánom je intuícia ako rozum v úžase a ktorého výrazom je metafora ako slovo zástupné. >>
Niekto : Hoci majú Lao-c a Čuang-c pri povrchnejšom čítaní toľko spoločného a nepochybne mnoho spoločného existuje v samých koreňoch ich filozofovania, zásadný rozdiel je tento: Lao-c ovej ontológii nechýba silný politický impulz a Lao-c bol teda od začiatku príťažlivý pre všetkých, kto sa v praxi a myslení zanášali vecami vlády a obce, zatiaľčo Čuang-c je motivovaný predovšetkým existenciálnym údelom človeka stranou od vecí verejných, ktorému je sloboda neužitočnosti archou života v mori ohrozenia. >>