Čo je šťastie?

Čo je šťastie?

Nadotázky: Čo je to dobro?

Čo je šťastie?

Podotázky: Čo je humor? Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?

Hospodin však riekol Kainovi:Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj!

V srdci tých, čo snujú zlo, je podvod, kým v tých, čo šíria pokoj, je radosť.

Nie je cesta ku šťastiu: šťastie je cesta.

Guatama Buddha (-563)

Najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí.

Guatama Buddha (-563)

Tisíc sviečok môže byť zapálených z jedinej sviečky a život takejto sviečky nebude nikdy ukrátený. Šťastie nikdy nie je zmenšené, ak je zdieľané.

Guatama Buddha (-563)

Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551)

Kto žije podľa prírodných zákonov, stane sa šťastným, kto ich posudzuje, nešťastným.

Keby šťastie spočívalo v telesných rozkošiach, nazvali by sme šťastnými voly, keď nájdu hrach na žranie.

Herakleitos (-540)

Sokrates (-470)

Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne

Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.

Aristippos z Kyrény (-435)

Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.

Aristippos z Kyrény (-435)

Aristoteles (-384)

Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický

Aristoteles (-384)

Šťastie chceme pre šťastie samé a nie pre to,aby sme pomocou neho dosiahli niečo ine, zatiaľ čo slávu, pôžitok, vedomosti...si chceme preto,že veríme, že s nimi budeme šťastnejší.

Aristoteles (-384)

Hlavnou podmienkou k šťastiu je (okrem určitých fyzických podmienok) život vedený rozumom.

Aristoteles (-384)

Ale zlatý stred nie je patentom na šťastný život. Treba mať aj určitú mieru svetských statkov, majetok dáva slobodu od starosti a túžob a je zdrojom aristokratického šarmu a ľahkosti.

Aristoteles (-384)

Zdá sa, že základom šťastia je voľný čas.

Aristoteles (-384)

Otrok môže mať zmyslové pôžitky ako človek. Ale eudamonia, "blaženosť" nespočíva v pôžitkoch, ale v aktivitách, ktoré sú v súlade s cnoštou.

len celkom nepotrebný strom mohol dosiahnuť takúto veľkosť. Rovnakú nepotrebnosť využíva i božský človek..Z rovnakého dôvodu považuje totiž rovnaké znetvorenia božský človek za najväčšie šťastie.! Mrzák Šu mal bradu zarytú až kamsi do pupku, jeho ramena prevyšovala temeno hlavy, kostrč mu trčala do nebe.... A predsa si tento mrzáka stačil na seba šitím a praním zarobiť toľko , aby mohol žiť, a čistením pliev stačil uživiŤ ešte desať iných. Ale keď vrchnosť povolávala vojakov, mrzák Šu im mohol zamávať z davu, a keď vrchnosŤ vyhlasovala verejné práce, mrzáka pre jeho zjavnú nemohúcnosť nevzali. Zato keď posielala vrchnosť prídeli zrna chorým a nemohúcim, mrzák Šu dostal celé tri čungy a desať otepov dreva prídavkom.

Čuang-c (-369)

Tak sa žiadny z (užitočných) stromov nedožije prirodzeného počtu svojich rokov. Všetky rovnako umierajú predčasne v polovici svojej cesty, pod ranami sekier. Tak nebezpečná je užitočnosť.

Čuang-c (-369)

Pyrrhon z Elidy (-360)

Nech sa nikto nestara o nijake velke veci a zije si pokojne, co je(ako sa mu zda) jedine stastie(ak je vobec stastie).

Najvacsim ziskom zo spravodlivosti je klud.

Epikuros (-341)

Priateľstvo tanečným krokom obchádza svet a volá nás všetkých, aby sme sa prebudili k chvále blaženého života.

Epikuros (-341)

Slasť je neprítomnosť bolesti a strachu. Medzi slasťou a bolesťou teda nie je žiadny stredný stav. Keď sa odstráni bolesť telesná (spôsobená nedostatkom) i myšlienková (spôsobená obavami) dosiahneme slasti. Akonáhle odstránime hlad, smäd atď. a pokryjeme tak základné potreby, nedá sa slasť už ďalej stupňovať, ale existujú iba jej variácie.

Epikuros (-341)

Základem šťastného života je slast, tedy neexistence bolesti duševní nebo fyzické. Zdrojem bolesti je převážně strach, a toho jsou podle něj 4 druhy, přičemž proti všem se dá bojovat: 1.strach, že nemůžeme dosáhnout štěstí - stačí si uvědomit, že jediným dobrem je radost, které dosáhneme tak, že budeme žít rozumně 2.strach z utrpení - stačí si říct, že je-li utrpení silné, nikdy netrvá dlouho a je-li dlouhodobé, pak není silné 3.strach z bohů - bozi ale žijí ve svém vlastním světě a o ten náš se prakticky nestarají, protože s ním nemají jakýkoliv kontakt; navíc je jejich touhou také blažený život, díky čemuž se lidem podobají 4.strach ze smrti - nejlépe jeho názor vyjádří tato citace: "...Protože pokud jsme tu my, není tu smrt, a když přijde smrt, pak tu nejsme my. Tedy ani živých se smrt netýká, ani mrtvých, ježto na ony se smrt nevztahuje a tito sami už nejsou..." (z dopisu Menoikeovi)

Epikuros (-341)

Marcus Tullius Cicero (-106)

Najvačšíim pozemským štastím je spomienka na dobré skutky.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Kto nebude nešťastný nielen vtedy, keď ho zachvátia kruté bolesti, ak v nich spočíva najväčšie zlo, ale aj vtedy, keď si uvedomí, že raz by mohli prísť aj na neho? A na koho by nemohli? Z toho teda vyplýva, že vôbec nikto nemôže byť blažený.

Marcus Tullius Cicero (-106)

„Tak ty teda nemôžeš povedať ani o veľkom perzskom kráľovi, či je šťastný?“ „Ako by som mohol, keď neviem, aký je učený a aký je dobrý.“ „Ako to? Myslíš, že v tom spočíva životné šťastie?“ „Som o tom pevne presvedčený.

Marcus Tullius Cicero (-106)

„Najlepší život si zaistil ten, kto má všetky prostriedky potrebné na blažený život, ktoré závisia len od neho sa-mého a nie sú podmienené šťastím alebo nešťastím iných, a tak ho nenútia podriaďovať sa osudu iných a vystavovať sa omylom. To je ten človek vyrovnaný, to je ten zdatný, to je ten múdry, ktorý za každých okolností, či sa bude mať v živote dobre, alebo ho postihne neúspech, najmä keď pôjde o jeho deti, zostane neochvejne verný a oddaný starej známej zásade. Nikdy sa nebude ani priveľmi ra-dovať, ani priveľmi trúchliť, pretože všetky nádeje bude vždy vkla-dať do seba.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Uprostred tejto nádhery dal Dionysios spustiť zo stropu lesklý meč zavesený na konskom vla-se tak, aby visel priamo nad šijou šťastného Damokla. A tak sa už Damokles nepozeral na krásnych služobníkov ani na umelec-ky zdobené predmety zo striebra, ani nenaťahoval ruku po mise a vence mu samy padali z hlavy. Potom poprosil tyrana, aby mu dovolil odísť, že sa mu už nežiada také šťastie.

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;

Ježiš Nazaretský (0)

Je len jediná cesta k šťastiu - prestať sa trápiť nad tým, čo je mimo našej moci.

Len sa potupuj, duša moja, ďalej sa potupuj; ale potom už nebudeš mať kedy, aby si mala v úcte seba, lebo len jeden život má každý. A ten tvoj už je skoro pri konci, a ty ešte stále nemáš k sebe úctu a radšej ukladáš svoje šťastie do duše iných.

Marcus Aurelius (121)

Nie je ľahké nájsť človeka, ktorý by bol nešťastný preto, že si nevšíma, čo sa deje v duši niekoho iného; kto však nesleduje každej hnutie svojej vlastnej duše, je nešťastný v každom prípade.

Marcus Aurelius (121)

Tomas Kempensky (1379)

Kedykoľvek si človek niečo nezriadene zažiada, hneď je vo svojom srdci znepokojený. Keď dosiahne po čom túži, hneď pocíti výčitky svedomia, že poslúchol svoju náruživosť, ktorá neprináša hľadané uspokojenie. Opravdivý pokoj srdca dosiahneme vtedy, keď sa vzoprieme náruživostiam, a nie, keď im budeme hovieť.

Tomas Kempensky (1379)

Oveľa bezpečnejšie je byť podriadeným ako predstaveným. Bež sem alebo ta - nikde nenájdeš pokoj, kým sa pokorne nepoddáš vedeniu predstaveného.

Tomas Kempensky (1379)

Myslieť si, že by hádam inde bolo lepšie, alebo zmeniť svoje pôsobisko, to už mnohých sklamalo.

..v davoch veľkého a veľmi činorodého národa, ktorý sa stará viac o svoje vlastné než o cudzie záležitosti.., mohol som žiť rovnako osamelo a utiahnuto ako v najodľahlejších pustatinách...mohol som tu tráviť celý svoj život bez toho, že by ma niekto spozoroval. .. Potešenie, ktoré človek nachádza v uvažovaní o pravdivom, je takmer jediným čistým, nijakou bolesťou neskaleným šťastím v tomto živote... každú noc tu spím desať hodín bez toho, žeby ma prebudila čo i len jedna starosť.

Rene Descartes (1596)

Benedictus de Spinoza (1632)

Veď pokiaľ ide o zmyselnú rozkoš, v nej je duša tak bez seba, ani čo by sa topila v nejakom blahu. A to jej veľmi bráni rozmýšlať o inom. Ale po nej sa dostavuje vrcholná omrzenosť, ktorá ak aj dušu neomračuje, predsa ju len rozrušuje a otupuje.

Benedictus de Spinoza (1632)

Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom.

Benedictus de Spinoza (1632)

Štastie nie je odmena za našu cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z neho preto, že obmedzujeme naše pôžitky, ale naopak, pretože sa z neho tešíme, sme schopní naše pôžitky obmedzovať .

Benedictus de Spinoza (1632)

Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej.

Benedictus de Spinoza (1632)

Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať.

Benedictus de Spinoza (1632)

Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.

Benedictus de Spinoza (1632)

Potom sa mi videlo, že toto zlo vzniká aj z toho, že všetko naše šťastie a či nešťastie závisí iba od jednej jedinej veci, a to od kvality objektu na ktorom visíme celým svojím srdcom. Lebo veru pre to, čo nemilujeme, nikdy sa s nikým nepoškriepime, nebudeme nikdy žialiť, ak to zahynie, nepochytí nás nijaká závisť, ak to má iný v svojej moci, nijaký strach, nijaká nenávisť, a ak sa mám dobrovoľne vyjadriť, nebude nijakých duševných otrasov, čo sa práve všetko stáva pri našej láske k pominuteľným veciam...

Benedictus de Spinoza (1632)

Ale už láska k večným a nekonečným veciam je pre dušu číra radosť a blaženosť, len ona sama je všetkého smútku zbavená.

Benedictus de Spinoza (1632)

Šťastie teda nie je nič iného ako spokojnosť ducha, ktorá vzniká z intuitívneho poznania Boha. Ale zdokonalovanie intelektu nie je nič iného, než poznávať Boha, jeho atribúty a jeho konanie, ktoré plynie nutne z jeho prirodzenosti.

Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie.

Arthur Schopenhauer (1788)

Poznanie (chápanie) je čistá radosť, ktorá je však málo ľuďom prístupná a tých málo robí osamelými.

Arthur Schopenhauer (1788)

Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia.

Arthur Schopenhauer (1788)

Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela.

Arthur Schopenhauer (1788)

šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude.

Arthur Schopenhauer (1788)

Pramene troch druhov možných pôžitkov, z nich si každý človek podľa toho, ktorá z uvedených fyziologických síl v ňom prevláda, vyberá pôžitky pre neho primerané: Sú to predovšetkým pôžitky sily reprodukcie: sú v jedení, pití, trávení, odpočívaní a spánku. Tieto pôžitky sa pripisujú dokonca celým národom ako ich národné zábavy. Na druhom mieste sú pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne. Tretie sú pôžitky senzibility: spočívajú v pozorovaní, meditovaní, vynaliezaní, filozofovaní atď. Prednosť, ktorú má senzibilita v tomto zmysle pred inými základnými fyziologickými silami, akiste tiež nik nepoprie: jej rozhodná prevaha vyznačuje človeka pred ostatnými rodmi zvierat, ktoré disponujú inými základnými fyziologickými silami v rovnakom a dokonca vyššom stupni. K senzibilite patria naše sily poznávania: preto ich prevaha dáva schopnosť k pôžitkom spočívajúcim v poznávaní, teda k tak zvaným duchovným pôžitkom a to tým väčším, čím je ich prevaha rozhodnejšia.

Arthur Schopenhauer (1788)

Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný.

Arthur Schopenhauer (1788)

Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ľudská nátura je takej povahy, že jeho šťastie nezávisí ani tak na tom či je človek hore, alebo dole, ale skôr na tom či stúpa alebo klesá. Ak napr. jeho majetok rastie je šťastný, ak sa zmenšuje je nešťastný, nezáisle na veľkosti majetku. Záleží však aj na tom, aký majetok pozoruje u druhých.

Arthur Schopenhauer (1788)

Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný.

Arthur Schopenhauer (1788)

Uplne stastnym sa neciti nikto. Iba, ze by bol opity.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme.

Arthur Schopenhauer (1788)

V lotérii sú aj šťastlivci, ale celkovo je lotéria pre tipujúcich stratou.

Arthur Schopenhauer (1788)

Šťastný život je nemožný: to najvyššie, čo môže človek dosiahnuť, je hrdinský život. / Ein glückliches Leben ist unmöglich: Das Höchste, was der Mensch erlangen kann, ist ein heroischer Lebenslauf.

Arthur Schopenhauer (1788)

John Adolphus Etzler (1791)

Sľubujem, že vám predstavím prostriedky, pomocou ktorých budeme môcť v priebehu desiatich rokov vybudovať raj na zemi, kde si každý bude môcť v hojnosti dopriať všetkého, po čom zatúži, bez práce a bez platenia; celá tvár prírody nadobudne tú najnádhernejšiu zo svojich podôb a človek bude žiť v najprepychovejších palácoch, v najväčšom luxuse, aký si len dokážete predstaviť, a prechádzať sa v najutešenejších záhradách...

John Adolphus Etzler (1791)

...svoj život bude žiť v neustálej radosti a blaženosti, akú doteraz nik nepoznal, ľudstvo sa oslobodí od takmer všetkého trápenia, čo ho sužuje - pravda okrem smrti, no i tú bude vedieť oddialiť tak že nám to dnes príde nepredstaviteľné a nakoniec ju zbaví všetkého utrpenia.

Je rozdiel medzi šťastím a uspokojením. Prvé má väčšiu hodnotu ako druhé. Je lepšie byť nespokojným človekom ako uspokojeným prasaťom; lepšie byť nespokojným Sokratom ako uspokojeným hlupákom.

John Stuart Mill (1806)

Soren Kierkegaard (1813)

No zúfalstvo spočíva práve v tom, že človek si neuvedomuje, že má rozmer ducha. Dokonca aj to, čo ľudia považujú za najkrajšie a najmilšie - ženská mladistvosť -, čo je čírym pokojom, harmóniou a radosťou: aj tá je zúfalstvom. Je totiž šťastím a šťastie nie je charakteristikou ducha, ale hlboko, hlboko vnútri, v najvnútornejšom vnútri najtajnejšej skrýše šťastia prebýva úzkosť..

Čo je šťastie? - Pocit,ze moc narastá....

Friedrich Nietzsche (1844)

Ak napríklad spočíva šťastie v tom, že človek verí, že je oslobodený od hriechu, tak ako predpoklad, nie je potrebné, aby bol človek hriešny, stačí, že sa za takého pokladá.

Friedrich Nietzsche (1844)

Šťastie muža znie: chcem! Šťastie ženy: on chce!

Friedrich Nietzsche (1844)

Bertrand Russell (1872)

Práca umožňuje človeku zažívať úspechy a napĺňať svoje ambície. Aj tá najnudnejšia práca sa stáva znesiteľnou, ak buduje človeku reputáciu či už v celosvetovom meradle, alebo len lokálnu. Kontinuálne cieľe sú najdôležitejšími ingredienciami k pocitu šťastia v dlhodobom merítku.

Radost z poznania je potešením z verifikácie, je to ušlachtilá emócia, ktorá sprevádza správne hľadanie.

Moritz Schlick (1882)

Erich Fromm (1900)

Podľa Spinozu aktivita, rozum, sloboda, blaženosť, radosť, sebazdokonaľovanie spolu súvisia rovnako tak - ako pasivita, iracionalita, väzenie, poddanstvo, smútok, bezmocnosť, súvisia so všetkým, čo pôsobí proti nárokom prirodzenosti. (ad Benedictus de Spinoza)

Erich Fromm (1900)

Pre moderného západného človeka skutočne nie je ľahké prežiť radosť bez toho aby niečo mal.

Erich Fromm (1900)

V móde bytia sa môže viac než jedna osoba - v skutočnosti milióny ľudí - podieľať o radosť z toho istého predmetu, pretože nikto nepotrebuje -- či nechce ho "mať" ako podmienku pre svoju radosť z neho.

Erich Fromm (1900)

Pôžitky a prudké vzrušenia zanechávajú pocit smútku po takzvanom vrchole, ktorý sa dosiahol, lebo rozkoš bola prežitá,,.ale vlastných síl nepribudlo. Človek sa pokusil prelomiť nudu netvorivej činnosti a na okami k tomu sústredil všetku svoju energiu -- mimo rozum a lásku.

Bohovia odsúdili Sizyfa, aby neustále valil skalu na vrchol hory, odkiaľ kameň vždy vplyvom gravitácie spadne späť. Z nejakého dôvodu si mysleli, že niet hroznejšieho trestu ako márna a beznádejná práca......Samotný boj k výšinám stačí na to, aby naplnil srdce človeka. Sizyfa. si treba predstaviť ako šťastného.

Albert Camus (1913)

Slavoj Žižek (1949)

Štastie je pre idiotov. Verím v kreativitu, v kreatívnu nespokojnosť, Podľa mňa šťastie je tichá blbosť.

Ľudia nie sú šťastný pretože šťastie závisí od očakávaní a nie od objektívnych životných podmienok.

Keby ľudia boli spokojní, kapitalizmus by krachol. Táto nespokojnosť sa prejavovala aj vo feudalizme - Kráľ nebol spokojný so svojím kráľovstvom, preto chcel aj susedné, až z toho vznikali impériá.

Stastie spociva v slobode a sloboda v odvahe.

NEUROCHEMIKA ŠŤASTIA:
1. Endokanabinoidy: Molekuly blaženosťi Endokanabinoidy sú kanabis vlastnej výroby, ktorý pracuje na receptoroch CB-1 a CB-2 kanabinoidného systému. Anandamid (zo sanskrtu Ananda- čo znamená Blaženosť) je najznámejším endokanabinoidom. Je zaujímavé, že z rastliny konope bolo izolovaných najmenej 85 rôznych kanabinoidov.

2. Dopamín: Molekula odmeňovania Dopamín je zodpovedná za správanie založené na odmene a hľadania potešenia. Každý typ správania sa pri hľadaní odmeny, ktoré bolo študované, zvyšuje úroveň prenosu dopamínu v mozgu. Ak chcete získať dávku dopamínu, stanovte si cieľ a dosiahnite ho. Mnoho návykových drog, ako napríklad kokaín a metamfetamín, pôsobí priamo na dopamínový systém.

3. Oxytocín: Vzťahová molekula Oxytocín je hormón priamo spojený s ľudským putom a zvyšuje dôveru a lojalitu. V niektorých štúdiách boli vysoké hladiny oxytocínu v korelácii s romantickým vzťahom. Niektoré štúdie uvádzajú, že ak je pár dlhší čas oddelený, nedostatok fyzického kontaktu znižuje oxytocín a vyvoláva pocit túžby znova sa spojiť s touto osobou.

4.Endorfín: molekula zabíjajúca bolesť. Názov Endorfín v preklade znamená morfín vyrobený vo vnútri (tela). Endorfíny svojou chemickou štruktúrou pripomínajú opiáty a majú analgetické vlastnosti. Endorfíny sú produkované hypofýzou a hypotalamom pri namáhavých fyzických námahách, pohlavnom styku a orgazme. Urobte z týchto aktivít súčasť svojho bežného života, aby endorfíny pumpovali. Endorfíny sa už nespájajú natoľko s "bežeckou špičkou" ako endokanabinoidy, ale sú spojené s aspektom bezbolestného aeróbneho cvičenia a sú produkované vo väčších množstvách počas anaeróbneho kardio a silového tréningu s vysokou intenzitou.

5. GABA: Molekula proti úzkosti GABA je inhibičná molekula, ktorá spomaľuje spaľovanie neurónov a vytvára pocit pokoja. GABA môžete prirodzene zvýšiť cvičením jogy, meditácie alebo relaxačnej reakcie. Benzodiazepíny (ako Valium a Xanax) sú sedatíva, ktoré pôsobia ako lieky proti úzkosti zvýšením GABA. Tieto lieky majú mnoho vedľajších účinkov a rizík závislosti, ale stále sú široko predpisované.

6. Serotonín: Molekula dôvery Serotonín hrá v našom tele toľko rôznych rolí, že je veľmi ťažké ho nejako nazvať. Kvôli praktickej aplikácii to nazývam Molekula (seba)dôvery. Spojenie medzi vyšším serotonínom a nižšou citlivosťou voči odmietnutiu v konečnom dôsledku umožňuje ľuďom dostať sa do situácií, ktoré posilnia sebavedomie, zvýšia pocit spôsobilosti a vytvoria pocit spolupatričnosti. Na zvýšenie serotonínu si pravidelne dávajte výzvy a robte veci, ktoré posilňujú pocit cieľa, zmyslu a úspechu. Byť schopný si povedať, že "som to dokázal!" vytvorí slučku spätnej väzby, ktorá posilní správanie, ktoré zvyšuje sebavedomie, zníži vašu neistotu a vytvorí vzostupnú špirálu stále väčšieho množstva serotonínu.

7. Adrenalín: Energetická molekula Adrenalín, technicky známy ako epinefrín, hrá veľkú úlohu v mechanizme boja alebo úteku. Uvoľňovanie epinefrínu je vzrušujúce a spôsobuje nárast energie. Adrenalín spôsobuje zvýšenie srdcovej frekvencie, krvného tlaku a funguje tak, že spôsobuje zúženie menej dôležitých ciev a zvýšenie prietoku krvi do väčších svalov. Návalom adrenalínu sa cítite veľmi živí. Môže to byť liek na nudu, malátnosť a stagnáciu. Riziko a strašidelné veci, ktoré vás nútia vystúpiť zo zóny pohodlia, sú kľúčové pre maximalizáciu vášho ľudského potenciálu. Ľudia však často konajú nerozvážne, aby si dopriali adrenalín.

Happiness is in looking at the glass and seeing the truth of the glass. Seeing the half full side and being grateful for it, seeing the half empty side and saying, can I do anything about it? And if not, can I accept it? Truly, happiness is not about what the world gives you, how much water is in this glass. Happiness is what you think about what the world gives you.Happiness is equal to or greater than the difference between the way you see the events of your life and your expectation of how life should behave. So if liefe meets your expectations, you are happy. We mix two states, one of them is happiness and the other is fun. Happiness is that peaceful, contentment feeling of -I like the world as it is right now. Fun is th modern worlds replacement of happiness. When I am unable to reach that state of happiness, what I do is I go out on the weekend and I go to a party and - boom,boom,boom, booom- and my brain stops thinking. As long as it stops thinking, I think I feel happy..because I suspended my unhappy thoughts.

Povolanie, ktoré si slobodne zvolíme, stane sa prameňom neobyčajného šťastia, pretože nám umožní profitovať z toho, k čomu sa prikláňajú naše city, a z prirodzenej energie.

Hygge - škandinávske umenie dobrého života spočíva v tom, že vychutnávame drobné radosti a nachádzame v nich ľahosť bytia. V preklade znamená hygge útulnosť, či pohodlie. Aby človek zažil hygge, nemusí robiť nič eextrémne či neobvyklé, práve naopak.Tento pocit je o jednoduchosti - hygge zažívate ak len tak sedíte zaabalení v deke pri dobrej knihe, pri spoločnom stretnutí s priateľmi, pri večeri s partnerom, pri pití dobrého vína, vychutnávaní si príjemnej chvíle.

Ľudia, ktorí sa riadia wabi-sabi vidia krásy aj v prirodzene nedokonalom svete, uvedomujú si pominuteľnosť všetkých vecí a rešpektujú zmeny, ktoré prináša čas. Filozofia wabi-sabi súvisí vo veľkej miere s estetikou a má korene v zen-budhizme. Počas čajových rituálov používali majstri ručne robené, nepravidelne tvarované misky s nerovnomernou glazúrou, prasklinami a vyzdvihovali ich čistotu, jednoduchosť a krásu.ˇPri wabi-sabi človek nezabúda na samého seba, cení si to kým je, so všetkými svoimi chybami. Snaži sa na sebe odhaliť, čo je pre neho charakteristické a zvýrazňuje to.

Japonská filozofia šťastia Ikigai odporúča zvážiť tieto štyri veci: Čo vás činí šťastnými? V čom ste dobrí? Čo by vás mohlo uživiť? Čo tento svet potrebuje? Ak dokážete zodpovedať tieto štyri otázky, dokážete nájsť v živote rovnováhu a šťastie. Šťastie totiž podľa Ikigai spočíva v tom, že budete robiť to, čo vás baví, čo máte radi a zároveň na tom dokážete zarobiť a prosperovať.

Kto nenájde šťastie v práci, nenájde ho nikde.

Nie sú deti, nie je šťastie. / Nane čhave, nane bacht.

hormony šťastia a ako ich prebudiť

Slasť je krátka, šťastie je dlhotrvajúce,

Štastie pochádza z dobrej karmy.

Pri dosiahnutí svojho cieľa človek pociťuje radosť, ktorá ale dlho nevydrží. Preto si musí stanovit nový cieľ, pri ktorom môže dosiahnuť novú radosť a tak donekonečna. Z takého človeka sa stáva tzv. "cieľový feťák"

Aby bol človek dlhodobo spokojný (šťastný) zo svojej práce, musia byť splnené tri podmienky. 1. AUTONÓMIA - musí si sám vybrať , čo chce robiť. 2. ZMYSEL - musí to byť užitočné 3. MAJSTROVSTVO - chceme byť v niečom dokonalí.

Dokončenie úlohy vyvolá v mozgu krátkodobé vylúčenie dopamínu, činnosť v súlade so životným poslaním vyvoláva neustály tok dopamínu. (FLOW)

Láska je charitás, a bolo by málo, keby som miloval druhého ako seba samého. Pravá láska znamená, že toho druhého milujeme viac než seba samého, to znamená, že sa tomu druhému dáme, a ptom vzniká to , čo je zázrakom, že sa v tom druhom znovu stretnemu. A keď sme dvakrát, v sebe aj v tom druhom, tak zrazu máme viac bytia, než keby sme mali lásku len v sebe samom a šťastie vo filozofii nie je nič iného, než mať v sebe strašne veľa bytia, veľmi veľa byť. Človek, ktorý sa týmto spôsobom rozdáva je najbohatší. Kým to ale ľudia neviedia , a egoisti v to ani neveria, tak žijú v tom svojom egu ako vo väzení a chystajú sa v strachu na boje, ktoré sa možno ani neuskutočnia.

Treba žiť jednoduchý život. Kedy je človek šťastný? Keď sa naje, ak je hladný, keď sa vyspí ak je ospalý a keď sa oblečie ak je mu zima.

Hoci samotný nedostatok dopamínu nemusí priamo spôsobiť depresiu, nízke hladiny dopamínu môžu spôsobiť špecifické symptómy, ktoré odborníci na zdravie spájajú s týmto stavom.

Tieto príznaky môžu zahŕňať:

nedostatok motivácie
ťažkosti so sústredením
pocity beznádeje a bezmocnosti
strata záujmu o predtým príjemné aktivity

Nízke hladiny serotonínu môžu zvýšiť riziko vzniku depresie. Serotonínové lieky - ako sú SSRI, ktoré zvyšujú dostupnosť serotonínu v mozgu - môžu pomôcť pri liečbe depresie.

Lieky SSRI zahŕňajú :

fluoxetín (Prozac)
sertralín (Zoloft)
escitalopram (Lexapro)
paroxetín (Paxil)
citalopram (Celexa)

Úspech sa dá určiť výškou bohatstva alebo mierou popularity, dnes už aj presne merateľnou počítadlami na sociálnych sieťach.

Tajomstvom šťastia je sloboda,“ povedal podľa Thúkydida Perikles pri pohrebnej reči za obete peloponézskej vojny v starovekých Aténach, rodisku demokracie, „a tajomstvom slobody je odvaha“. Odvaha žiť a zomrieť za slobodu je dnes najzjavnejšie u mužov a žien z ukrajinských ozbrojených síl.

Štastie je meradlo vzdialenosti medzi realitou a očakávaniami.

Dalajláma bol na návšteve u bohatých známych a hovoril si, že v tom nádhernom dome so sluhami, jedlom uvarenom kuchármi , matracmi,bazénom a výhľadom musia byť ľudia šťastní. A potom jedného dňa v kúpelni otvoril lekárničku, a uvidel že je plná upokojujúcich liekov, liekov na spania a zistil, že títo ľudia nemôžu spať, majú starosti

Tvrdosť života v rozvojových krajinách veľké úsilie potrebné na živobytie, kde ľudia nemajú splachovací záchod, plné skrine šiat a topánok nebráno a naopak prispieva tomu aby ľudia boli spokojneší, mali dobré rodinné vzťahy, užívali život v komunite a vzájomnú podporu.

Ľudia si myslia, že ich šťastie závisí viac na ich práci než na čokoľvek inom. Predovšetkým musím nájsť dobrú prácu, potom zarobím dosť peňazí na to,aby som bol nezávislý, a bol veľmi šťastý sediac v mojom vlastnom byte sám, starnúť a nemať s kým prehovoriť, rozmýšľať o tom kam by som mohol ísť stretnúť sa s ľuďmi...

Kľúčom ku štastiu je dobré srdce, t.j. záujem a staranie sa o šťastie druhých.

Vonkajší objekt nemôže byť zdrojom trvalého šťastia, pretože by si ho musel stále vnímať, mať ho na vedomí. Vonkajšie objekty však dodávajú štastie okamžite, aj keď to šťastie dlho netrvá. Preto po mich sahame, preto kupujeme nové veci.

Komunistická revolúcia nepomohla ľuďom aby boli šťastnejší. Je potrebná duchovná revolúcia. Mali by sme zmeniť snahu o šťastie zo zamerania na vonkajšie veci na zameranie na vnútorné vlastnosti - milujúca láskavosť,veľkorysosť, trpezlivosť, schopnosť hlbšie porozumieť veciam - a získavať naš pocit šťastia z toho

Od patetiky k etike (2019)

Pozitívne pocity (ich varíácie v tónine slasti), teda afekty radosti, sú pocity sprevádzajúce také stavy organizmu, vrámci ktorých je regulácia organizmu ľahka, nenáročná, efektívna, jednoducho optimálna.....Existuje však tiež "tónina bolesti", ktorej pocity sprevádzajú také stavy organizmu, v rámci ktorých životné procesy "bojujú" o rovnováhu, prípadne sú úplne mimo sebaregulačnej kontroly

Od patetiky k etike (2019)

..človek, na rozdiel hada, nemôže byť len ľahko "spokojným človekom" - môže byť totiž bytostne a zároveň "človekom spokojným so smerovaním svojej profesionálnej kariéry", ako aj "človekom nespokojným s vývojom klimatických zmien"

Za štastný život sa zväčša považuje rýchle striedanie chcenia a jeho naplnenia.

Od patetiky k etike (2019)

..amor Dei intellectualis...nie je teda len láskou k Bohu, ale tiež Božou láskou, jednou a tou istou láskou,ktorou Boh miluje samého seba a všetko v ňom. Táto láska podľa Spinozu z intuície doslova "vzrastá", pretože myseľ sa zo všetkého čo intuitívne chápe,nevyhnutne raduje... (ad Benedictus de Spinoza)

Obvykle sa človek musí k cnosti stále nútiť; nielen že v nej nenachádza svoje najvyššie blaho, ale desí sa jej; má sklon hľadať svoje najvyššie blaho skôr v sebaukájaní (v ktoromkoľvek zmysle).

Šťastie sa ukrýva v schopnosti zabudnúť na to, čo nemožno získať späť.

Darm mit Charme (2019)

Lactobazillus rhamnosus JB-1. Dieser Gedanke, das Verhalten der Mäuse über den Bauch zu ändern, war 2011 noch sehr neuartig. Die Mäuse mit dem so aufgepimpten Darm schwammen tatsächlich nicht nur länger und hoffnungsvoller, in ihrem Blut ließen sich auch weniger Stresshormone nachweisen. Außerdem schnitten sie in Gedächtnis- und Lerntests deutlich besser ab als ihre Artgenossen.

Darm mit Charme (2019)

Welche Gefühle sind alle in unserer Stimmung enthalten? Aus was besteht Stimmung sozusagen? Die meisten Wissenschaftler benutzen hierfür Fragebögen. Hinter vielerlei Fragen verstecken sich dann Kategorien, in die sie Stimmung einteilen: niedergeschlagen bis fröhlich, ängstlich bis mutig, wütend oder sanftmütig, sorgenvoll (zum Beispiel dem eigenen Körper gegenüber) oder wohlwollend und und und.

Darm mit Charme (2019)

Wenn es um Grübeln, Wut oder Stress geht, heißt die vorläufige Antwort also: Unser Darm kann mit 10 bis 15 Prozent beteiligt sein. Er gibt dem Gehirn Infos über unsere Innenwelt, die besorgniserregend oder beruhigend wirken können.

Okomentuj: