Čo sú cnosti? Čo je šťastie?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Aristippos z Kyrény : Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.	----	Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.	----	Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)
----
Aristippos z Kyrény : Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.	----	Pytajuci_sa : Čo je slasť?	----
----
Aristippos z Kyrény : Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.	----	Niekto : Sex je pre veľa ľudí ich skutočným Bohom.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Aristippos z Kyrény	Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.
O
	Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá.	Benedictus de Spinoza : ...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.	Epikuros : Je uzitocne zdrzovat sa niektorych slasti, aby sme neskor nemuseli znasat horsie bolesti.
O
	Benedictus de Spinoza : ...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.	Benedictus de Spinoza : A to mi bolo veľkou útechov, lebo som videl, že spomínané neresti nie sú u mňa natoľko zakorenené, aby nemohli ústúpiť pod vplyvom liekov. A i keď zo začiatku boli u mňa takéto intervaly zriedkavé a trvali príliš krátko, po tom, ako sa mi ozajstné dobro čoraz viac a viac ujasňovalo, dostavovali sa častejšie a trvali dlhšie, najmä keď som porozumel, že nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.	Epikuros : Najvyssim cielom je slast (ale nie pijatiky a zabavy s mladikmi a zenami, ale nepritomnost bolesti v tele a nepokoja v dusi)

Zdroj:bez zdroja

Okomentuj: