Čo je to Boh?

odpoveď:

Niekto :	Sex je pre veľa ľudí ich skutočným Bohom.
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Niekto	Sex je pre veľa ľudí ich skutočným Bohom.
O
	Arthur Schopenhauer : Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.	Aristoteles : Prvý predmet žiadostivosti a prvý predmet myslenia sú totožné.	Johannes Scotus Eriugena : Boh je pociatkom, stredom i cielom vsetkeho. Vsetko stvorene po nom tuzi. Vsetko vznika z neho, skrze neho a pre neho. Boh tvori i je tvoreny.. / Deus est igitur principium, medium et finis. Ipsum enim omnia atrahunt.	Niekto : 5 minútové bozkávanie sa je lepšie ako hodinová modlitba	Niekto : Boh nema vaginu.	Niekto : Treba si najst zenu a nie filozofovat. Boh nema vaginu.	Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.	Aristippos z Kyrény : Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslovych potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí, iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov.	Niekto : Keby dnes prišiel do Bratislavy staroveký človek, tak by zrejme o mnohých nás povedal , že našimi bohmi sú peniaze, moc, sex a iné a nemyslel by to ako metaforu.
O
	Arthur Schopenhauer : Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako <i> zloženie nasledujúcej generácie. </i>	Aristoteles : Boh je nehybný hýbateľ.	----	Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.	----	----	Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)	Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá.	Niekto : V staroveku bohovia boli to čo ľudia uctievali a naopak to čo ľudia uctievali boli bohovia.

Zdroj:

Okomentuj: