Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme? Prečo niečo robíme? Aký je cieľ toho nášho konania?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Arthur Schopenhauer : Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.	----	Arthur Schopenhauer : Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.	----	Niekto : Ak sa spýtate niektorých chlapov, čo by robili keby mal o rok nastať koniec sveta, tak by povedali, že by sa ešte vyspali s čo najviac a s čo najkrajšími ženami.
----
Arthur Schopenhauer : Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.	----	Arthur Schopenhauer : Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Arthur Schopenhauer	Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.
O
	Herbert Spencer : Zjednocujúcim princípom všetkého poznania je princíp evolúcie : "Evolúcia je integrácia matérie sprevádzaná rozptýlením pohybu; počas ktorej matéria prechádza zo štádia neurčitej, nekoherentnej homogenity k definovanej, koherentnej heterogenite; a počas ktorej zachovaný pohyb podlieha paralenej transformácii."
O
	Herbert Spencer : Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Zdroj:Schopenhauer : Die Welt als Wille und Vorstellung s.1109

Okomentuj: