Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Nadotázky: Prečo? Aká bola príčina?

Prečo niečo robíme? Čo zapríčinilo, že to robíme?

Podotázky: Prečo chceme to, čo chceme?

Guľaté atómy, ktoré sa hýbu, pretože pre svoju prirodzenosť nikdy nemôžu byť v pokoji, strhujú a uvádzajú do pohybu celé telo.

Žiarivá sattva -
dokáže svojim jasným svetlom,
zjaviť átman
Napriek tomu ťa priväzuje
k hľadaniu šťastia
a túžbe po poznaní.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Vášnivý radžas -
v tebe vyvolá túžbu,
po radostiach a vlastníctve
radžas ťa pripúta
túžbou po činnosti.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Nevedomý tamas -
omámi všetkých ľudí.
Tamas ťa zviaže
pútami zmätenia
ľahostajnosti a tuposti.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Čuang-c (-369)

Konfucius - Kchung Fu-c’ povedal : "Sú dva najväčšie prikázania na svette, prvé sa volá osud, druhé sa volá povinnosť. Synovská láska je nám prisúdená osudom, zo srdca ju nevyrvveš. Služba vladárovi je nám daná povinnosťou, na svetet nie je miesta bez vladára a nie je tiež miesta, kam by si mohol utiecť pred svojou povinnosťou.

Pocta je živnou pôdou umenia a sláva podnecuje záujem o činnosť, kým to, k čomu má verejnosť od-mietavý postoj, sa nikdy nerozvíja.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Benedictus de Spinoza (1632)

Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.

Benedictus de Spinoza (1632)

O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Benedictus de Spinoza (1632)

Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália.

Benedictus de Spinoza (1632)

Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.

láska otce k jeho dětem jej v rodině odměňuje za péči, kterou jim poskytuje, a že ve státě nahrazuje tuto lásku, kterou vládce vůči svým lidem nechová, požitek z rozkazování.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Immanuel Kant (1724)

Ľudia konajú na základe dôvodov, i keď môžu celý život prežiť tak, že iba reagujú na nejaké príčiny, ktoré ich nútia niečo spraviť.

Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.

Arthur Schopenhauer (1788)

Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.

Arthur Schopenhauer (1788)

Sigmund Freud (1856)

Pud je nutkaním, vlastným živému organizmu, znovu nastoliť bývalý stav, ktorého sa musel tento organizmus vzdať pod vplyvom vonkajších rušivých síl, istý druh organickej elasticity, alebo, ak chceme, prejav zotrvačnosti v organickom živote.

Sigmund Freud (1856)

Cieľom života nie je dosiahnuť stav, ktorý zatiaľ nebol dosiahnutý. Je to skôr nejaký starý stav - východzý stav, ktorý žijúce indivíduum voľakedy opustilo, a po viacerých vývojových okľukách sa k nemu vracia. Keďzoberieme skúsenosť,že všetko žijúce zomiera z vnútorých dôvodov a vracia sa do anorganického, tak môžeme povedať : Cieľ všetkého života je smrť a spätne : Neživé tu bolo skôr ako živé.

Sigmund Freud (1856)

Pudy k sebazáchove, k moci , k sebarealizácii... sú čiastočné pudy, slúžiace tomu, aby si organizmus zabezpečil sebe vlastnú cestu k smrti a vyhol sa iným možnostiam návratu do anorganického. presadzuje si to svoje napriek celému svetu a chce zomrieť iba svojím spôsobom... Pritom dochádza k tomu paradoxu, že žijúci organizmus sa najsilnejšie bráni vplyvom (nebezpečenstvám), ktoré by mu pomohli dosiahnuť jeho životný cieľ veľmi rýchlo (takpovediac skratkou)...

Sigmund Freud (1856)

Východzím motorom, pôvodným zákonom všetkého duševného diania, je úsilie vyhnúť sa bolesti a strasti, ktoré vzniká z pudového napätia. Tento pôvodný zákon sme nazvali zákon slasti. Vedľa neho možno postaviť rovnocenný zákon reality, pomocou ktorého je psychický systém vztiahnutý k vonkajšiemu svetu. Tlak vonkajšej reality a nutnosť sa na ňu adaptovať vysvetluje to, že postupne behom vývoja získavame schopnosť jediný vrodený princíp slasti obmedziť a jeho prejavy modifikovať.

Trvanie (durré) znamená že minulosť sa zachováva, že nič z nej sa nestráca. Nepochybne, keď uvažujeme, uvažujeme iba s malou časťou našej minulosti; ale je to celá naša minulosť .na základe ktorej si želáme, chceme a konáme.

Henri Bergson (1859)

Niekto (2019)

Samozřejmě přitom hrají roli pocity moci a uznání, jež jsou garantovány už pouhým faktem vlastnictví

Niekto (2019)

Ostáva ešte vysvetliť dôležité evolučne psychologické hľadisko tejto symbiózy, teda zodpovedanie otázky, akú odmenu dostáva sapient za ochotu symbiovať s K-mémplexom. Jedinec, ktorý je sociálne deviantný iba zriedkavo postráda kognitívne moduly napríklad sociálnej hierarchizácie. Aj on potrebuje mať pocit, že nie je na najnižšom stupienku spoločenskej hierarchie. Nie je preto náhodné, že súčasťou všetkých mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je mém spoločenskej výlučnosti. Všetci filozofi, teológovia a podobne sa cítia byť nadradení nad ostatnou societou, považujúm ju za hlúpu, menejcennú a podobne, aj keď to z taktických príčin explicitne nehovoria, ale replikujú mémy, ako: „ľudia sú ohlupovaní médiami“, „ľudia nemajú rovnaký prístup ku kultúre“, „škola (rodina) nesprávne vychováva“, atď, teda, že oni sú tí neohlúpení, správne vychovaní a majú dostatočný prístup ku kultúre. Zvyšovaním vlastného sociálneho statusu zvyšujú aj svoj reprodukčný úspech, čo je v zájme ich génov (pravda ak súčasťou replikovaného mémplexu nie je mém celibátu).

Niekto (2019)

Po niekoľkominútovom surfovaní na facebooku sa cítime lepšie, akoby nám to niečo dalo. Fungujú tu dopamínové slučky v našom mozgu.

Niekto (2019)

Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy.

Všetky funkcie tých mozgových systémov cicavcov, ktoré sú chemicky poháňané predovšetkým dopamínovými spojeniami, možno jednotne označiť ako "systém VYHĽADÁVANIA". Aktivita tohto komplexného neurálneho systemu organizmi vedie "k horlivému sa hnaniu za plodmi svojho prostredia"... ktorú pociťujeme ako psychickú energizáciu smerovanú k objektom záujmu - tada ako záujem samotný; akúsi primitívnu, bytostnú angažovanosť v bytí...

Od patetiky k etike (2019)

..kedy je organizmus angažovaný v určitej činnosti dopamínom zároveň poháňaný i odmeňovaný, vďaka čomu sa je schopný na danú činnosť (prinášajúcu uspokojenie) nekontrolovane psychicky naviazať. V súčastnosti sa prostredníctvom týchto mechanizmov skúmajú a vysvetľujú najmä rôzne druhy behaviorálnych závislostí - napríklad na sociálnych sieťach.

Od patetiky k etike (2019)

Adekvátnou príčinou,dôvodom ľudskej slobody je chápanie. Adekvátnou príčinou, dôvodom túžby chápať je večnosť a jej poznanie.

Od patetiky k etike (2019)

Darm mit Charme (2019)

den einzigen Unterschied zu normalen Ratten – die auffälligen Nager waren mit Toxoplasmen infiziert. Ein unfassbar cleverer Coup der Parasiten. Sie brachten die Ratten dazu, ihrem Hauptwirt, der Katze, praktisch in den Mund zu laufen.