predchádzajúci filozof nasledujúci filozof

Epikuros

-341 až -271

atomizmus, Samos,Grecko

Filozofická škola: atomizmus epikurejská škola

Diela:

Povedali o ňom

Erich Fromm : Epikuros môže byť len veľmi ťažko pokladaný za predstaviteľa Aristippovho druhu hedonizmu. Aj keď je pre Epikura "čistá" slasť najvyšším cieľom, znamená preňho "neprítomnosť bolesti" (aponia) a kľud duše (ataraxia). Telesná rozkoš ako uspokojenie žiadosti nemôže byť podľa Epikura cieľom života, pretože po prudkej slasti nasleduje nutne strasť, a tým sa ľudská prirodzenosť nestretne so skutočným cieľom, neprítomnosti bolesti. >>

Marcus Tullius Cicero : Platóna, ostatných sokratikov a ďalších, ktorí vyšli z ich školy, číta kadekto a čítajú ich aj tí, čo s ich názormi nesúhlasia alebo o ne nijako osobitne nestoja, avšak Epikura a Metrodora3 nebe-rie do rúk takmer nikto okrem ich stúpencov. ( ad Epikuros Platon (pov Aristokles)) >>

Marcus Tullius Cicero : Veľmi váženým a najstarším predstavite-55ľom fi lozofov, ktorý neváhal vyhlásiť bolesť za najväčšie zlo, bol Sokratov žiak Aristippos.6 Po ňom sa priklonil k tomuto chabé-mu a muža nedôstojnému názoru Epikuros. Potom Hieronymus Rodoský7 vyhlásil, že najvyšším dobrom je stav bez bolesti: toľ-ko zla videl v bolesti. (ad Aristippos z Kyrény Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Spýtaj sa na to isté Epikura: povie ti, že stredná bolesť je väčším zlom než najväčšia hanebnosť! Lebo v hanebnosti samej vraj nie je nijaké zlo, ak k nej nepristúpi bolesť. (ad Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Spôsob, ako si uľaviť v zármutku, Epikuros vidí v dvoch mož-nostiach: v tom, že odpútame svoju myseľ od ťažkostí a obrátime pozornosť na úvahu o rozkošiach. ( ad Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Epikuros je pre-svedčený, že život múdreho je plný rozkoší: jednak keď spomína na rozkoše, čo zažil, jednak keď očakáva rozkoše budúce. ( ad Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Epikuros tak učí a to isté tvrdošijne dokazoval aj ten uštipačný starec Zenón, najbystrejší z epikurovcov, keď som ho počúval v Aténach. Tvrdil, že blažený je ten, kto užíva prítomné rozkoše a pevne verí, že ich bude užívať po celý svoj život alebo aspoň po značnú časť svojho života; že bolesť do jeho života ru-šivo nezasiahne, a keď príde a bude veľmi silná, že potrvá krát-ko; ak sa jej trvanie predsa len predĺži, že bude skôr príjemná než nepríjemná. (ad Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Epikuros takisto hlása, že rozkoš nerastie ani po odstránení zármutku a že najvyššia rozkoš je necítiť bolesť. V týchto nie-koľkých slovách sa dopustil troch hrubých chýb. Prvá chyba: sám sebe protirečí. Pred chvíľou povedal, že si ani nevie predsta-viť nejaké dobro, ak zmysly aspoň trochu nebude dráždiť neja-ká rozkoš. Teraz zas hovorí, že najvyššia rozkoš je necítiť bolesť. Môže si niekto ešte viac protirečiť? Druhá chyba: ľudská priro-dzenosť pozná tri stavy: pocit radosti, pocit bolesti a pocit, keď sa ani neradujeme, ani necítime bolesť. Epikuros prvý a tretí stav stotožňuje a nerozlišuje rozkoš od bezbolestného stavu. (ad Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Podnietený túžbou po sláve vystupuje so svojím učením Epikuros, ktorý tiež – ó, bo-hovia – hlása, že múdry je vždy šťastný. Uchvátila ho vznešenosť tejto myšlienky, ale nikdy by to nepovedal, keby sa sám počúval. Aká je tu dôslednosť, keď ten, kto bolesť vyhlasuje za najväčšie alebo dokonca za jediné zlo, zároveň myslí, že múdry bude vo-145lať do sveta „Ach, aká to rozkoš“ vtedy, keď ho bude trápiť bolesť! Nemožno teda posudzovať fi lozofov podľa jednotlivých výrokov, ale podľa toho, ako v ich učení jedna vec súvisí s druhou a nakoľ-ko sú dôslední. ( ad Epikuros) >>

Marcus Tullius Cicero : Pokiaľ viem, o najvyššom dobre a zle sa udržali a obhájili tieto názory. Predovšetkým štyri jednoduché: dobré je len to, čo je cnostné, ako učia stoici; nič nie je dobré okrem rozkoše, ako učí Epikuros; dobro je len stav bez bolesti, ako učí Hieronymos;47 dobro je užívanie pravých dobier prírody, buď všetkých, alebo väčšiny z nich, ako vykladal Karneades proti stoikom. ( ad Epikuros stoicizmus) >>

Seneca : Dnes som vyťažil niečo z Epikúra - rád totiž zabieham do cudzieho tábora, nie ako prebehlík, ale ako zved. Znie to: "Veselá chudoba je vec čestná." (ad Epikuros) >>

Seneca : Když zavítaš do jeho záhrad, nad vchodom je nápis : "Cudzinec, u nás ti bude dobre, u nás je najväčším dobrom rozkoš", zastihneš tam pohostinného a vľúdneho strážcu domu, kotrý ťa víta jačmennými krúpami, bohato ti poslúži pitnou vodou, spýta sa ťa či si spokojný s pohostinnosťou a dodá :" Naše záhrady nevzbudzujú dráždivý hlad, ale zaháňajú ho; rovnako nezväčšujú smäd samotnými nápojmi, ale ho tíšia prirodzeným a zdarma dostupným prostriedkom. (ad Epikuros) >>