Čo robíme?

Nadotázky: Ako žijeme?

Čo robíme?

Podotázky: Čo kupujeme? Čo jeme (a pijeme)? Ako sa rozhodujeme?

Svetské bytosti však stavajú na základe pôžitkov, majú záľubu v pôžitkoch, sú očarené požitkami. Také bytosti ťažko prijímajú za základ zákon podmienenosti, závislé vznikanie (patičča–samuppáda) všetkého; nepochopiteľné pre nich bude aj prestanie všetkých formácií, zrieknutie sa každého podkladu znovuzrodzovania, vyvanutie žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána.

Clovek je cloveku najnavstevovanejsim divadlom.

Epikuros (-341)

Marcus Tullius Cicero (-106)

Gréci si veľmi vysoko cenili aj geometriu a nebolo u nich sláv-nejších mužov nad matematikov, kým my sme spôsob využitia tejto disciplíny obmedzili len na praktické meranie a počítanie.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Egypťania balzamujú mŕtvych a nechávajú si ich doma. Perža-nia ich dokonca pred pochovaním zalievajú voskom, aby telo čo najdlhšie zostalo neporušené. Zvykom mágov zasa je dať najprv roztrhať mŕtvolu divej zveri a až potom pochovať. V Hyrkánii na to chovajú pre ľudové vrstvy obecné psy, vyššie vrstvy si chova-jú vlastné.

Vmýšľaj sa pre svoje poučenie do časov Vespasianových - uvidíš všetko ako dnes: ľudí, ako sa ženia, ako vychovávajú svoje deti, chorľavejú, umierajú, bojujú, oslavujú sviatky, obchodujú, obrábajú pôdu, pochlebujú, vypínajú sa, podozrievajú, stroja všelijaké úklady , ako si želajú zomrieť, ako repcú na prítomnosť, milujú, hromadia poklady a bažia po konzuláte alebo kráľovskej korune. No, a po živote všetkých týchto už nikde nie je ani stopy !. Potom prejdi ďalej k časom Trajánovým: zase všetko rovnaké! Tiež život týchto ľudí je už preč. Podobne sleduj i ostatné obdobia dejín a celých národov a predstav si, koľko ľudí, po tom, čo sa toľko nausilovali, zanedlho kleslo v hrob a rozpadlo sa na prvky!

Marcus Aurelius (121)

Niccolo Machiavelli (1469)

Ak som povedal, že nemecký ľud je bohatý, opakujem to. Bohatstvo mu z veľkej časti prináša skromný spôsob života: Nemci nebudujú paláce, neobliekajú sa prepychovom nemajú v domoch drahé zariadenie. stačí im hojnosť chleba, mäsa, pec, čo ich uchráni pred chladom. Kto má toto, nič iné už nehľadá. Na ošatenie minú dva florény za desať rokov, a všetci sú úmenre tejto skromnosti podľa svojho spoločenského postavenia. Nikto sa nestará o to, čo mu ešte chýba, ale le o to, čo nevyhnutne potrebuje. Ich potreby sú pritom oveľa menšie než naše

Ludia najcastejsie chcu nieco vediet len preto, aby o tom mohli rozpravat.

Blaise Pascal (1623)

Benedictus de Spinoza (1632)

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Benedictus de Spinoza (1632)

Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou.

Benedictus de Spinoza (1632)

O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Benedictus de Spinoza (1632)

Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.

Každý deň spia muži so ženami, ktoré nemilujú, a nespia so ženami, ktoré milujú.

Denis Diderot (1713)

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Každá ľudská duša - jej krátkodobé činy, ako aj vnútorný charakter jej existencie - je iba produktom dvoch protikladných snáh. Jednou z nich je snaha pritiahnuť k sebe všetko, čo vás obklopuje, zamotať to do vlastného života a podľa možnosti to nasať do svojej najskrytejšej bytosti. Druhou je túžba rozšíriť svoje vlastné vnútro , preniknúť s ním do všetkého, komunikovať to s každým a nikdy sa nevyčerpať.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Niekto je zameraný na pôžitok, usiluje sa o jednotlivé veci, ktoré sa mu ponúkajú, je uspokojený tak často, ako sa niektorej z nich zmocní, a načahuje sa hneď mechanicky za ďalšou.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Niekto pohŕda pôžitkom a pokračuje len v stále väčšej a väčšej aktivite; prehliada jednotlivé veci ako zdanie, práve preto, že nimi preniká, a všade nachádza iba prekážky a výzvy; Chce všetko preniknúť, všetko naplniť rozumom a slobodou,

Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.

Arthur Schopenhauer (1788)

Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií.

Arthur Schopenhauer (1788)

John Adolphus Etzler (1791)

Holanďania už stáročia venovali veľkú pozornosť veterným mlynom na rozličné účely. Kedže je Holandsko plochá krajina, nedisponuje žiadnymi vodnými spádmi a preto bol tento národ nútený využívať vietor pri poháňaní mlynov.

Každý človek je duševno-telesnou syntézou, ktorá je k disponovaná na to, aby bola duchom, to je budova; ale on uprednosťnuje bývanie v suteréne, to znamená v kategóriách zmyslového.

Soren Kierkegaard (1813)

Človek nielenže uprednosťnuje bývanie v suteréne ( to znamená v kategóriách zmyslového), nie on ho miluje do takej miery, že sa rozhorčí, keď mu niekto navrhne, aby sa presťahoval na bel étage , ktoré je prázdne a k dispozícii - veď predsa býva vo vlastnom dome.

Soren Kierkegaard (1813)

Na ceste k Bohu sa môže človek nachádzať v jednom z troch štádií existencie :
1. v estetickom štádiu (vo vonkajškovosti a zmyslovosti podľa motta : Užívaj si života)
2. v etickom štádiu (stará sa o svoju dušu, o jediné čo má úplne vo svojej moci - konať dobro a nekonať zlo)
3. v náboženskom štádiu ( zistuje, že je neschopný dobra, hriešnik, a že len Boh mu môže pomôcť)

Soren Kierkegaard (1813)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Človek ako telesná bytosť je bytosť snažiaca sa o udržanie a zväčšenie svojich pôžitkov, kvôli sebe zanedbávajúca ostatných, proti ktorej úsiliu hrajú vonkajšie príčiny, choroby , násilie. Človek ako telesná bytosť je smrteľná.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Človek má vrodenú poživačnosť - je keď je hladný, oblieka sa a stavia dom, keď je mu zima. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená poživačnosť - vyberanosť v jedlách a pôžitkoch. Niektorí jedia už len pre pôžitok a hľadajú stále nové spôsoby pôžitkov.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Človek má vrodenú potrebu oddychu po práci. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lenivosť, kedy človek nemusí niektoré veci robiť, lebo ich robia zaňho iní. Niektorí sa však ešte snažia zbaviť aj svojej časti práce a nútia ju robiť iných.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Človek má vrodenú istú mieru egoizmu (lakomstva). To čo potrebuje, nedá druhému. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lakomosť súkromného vlastníctva, kedy človek nedá druhému ani to čo nepotrebuje. Niektorí však ešte navyše aj berú druhým.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

V človek prirodzene vyvolávajú opojenie niektoré pracovné a športové činnosti a niektoré jedlá . K tomu sa však pridáva spoločensky podmienené spôsoby vyvolávania opojenia, keď sa napr. pije alkohol, pretože sa patrí vypiť si pri oslave. Niektorí však prepadajú závislostiam.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku.

Pod vplyvom pudov sebazáchovy ega je princíp slasti odsunutý princípom reality, ktorému nejde o odstránenie slasti ale jej odklad , presadzuje dočasnú toleranciu strasti na dlhej odbočke k slasti .

Sigmund Freud (1856)

Slávnosť je dovolený, či skôr prikázaný exces, slavnostné prelomenie zákazu. Ľudia sa oddávajú výstrednostiam nie preto, že sa radujú v dôsledku nejakého predpisu, ale exces je podstatou slávnosti. Slavnostnú náladu vyvoláva povolenie inak zakázaných činov.

Sigmund Freud (1856)

Swami Prabhupáda (1896)

Ludia na celom svete sa snažia uspokojiť štyri základné potreby. Všetci musíme jesť, musíme mať kde spať, musíme mať pohlavný styk a musíme sa cítiť v bezpečí tým, že si vybudujeme účinnú obranu. Moderná spoločnosť vynakladá nesmierne úsile na to, aby uspokojila jedenie, spanie, súloženie a bránenie sa.

Je to samotná etika: naučiť sa žiť - sám, od seba samého. Život sa nevie žiť inak. A robíme vůbec niekedy niečo iné než sa učíme žiť, sami, od seba samých?

Jacques Derrida (1930)

Niekto (2019)

Prečo nosia niektorí muži dlhé vlasy? Na túto otázku sa pokúsilo odpovedať viac kulturologických štúdií. Jedným zo zistení je, že dlhé mužské vlasy sú znakom výnimočnosti a vnútornej slobody. Nosil ich nielen Ježiš Kristus, Karol Marx či mnohí básnici, maliari alebo hudobníci. V 19. storočí bolo takmer predpisom, aby umelec, na rozdiel od obyčajného smrteľníka, nosil dlhé vlasy.

Niekto (2019)

Pri počítačoch a mobiloch trávime čoraz viac času.

Niekto (2019)

Ak sa spýtate niektorých chlapov, čo by robili keby mal o rok nastať koniec sveta, tak by povedali, že by sa ešte vyspali s čo najviac a s čo najkrajšími ženami.

Niekto (2019)

V sietnici oka sú špecializované bunky, ktoré rozpoznávajú intenzitu svetla. Keď zaregistrujú zníženú intenzitu, dajú patričnému centru príkaz na produkciu melatonínu a jeho hladina stúpa, až kým nedosiahne maximum – okolo druhej hodiny nadránom, počas najhlbšieho spánku. Príchod ranného svetla tvorbu melatonínu rýchlo zastaví a organizmus sa začne prebúdzať.

Niekto (2019)

Prebúdzame sa na adrenalín, zaspávame pri melatoníme.

Niekto (2019)

V záujme mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je aby zasiahnutý sapient mal dostatok času na ich reprodukciu. Zrejme preto býva časté, inštitucionalizované formy takýchto mémplexov, napríklad mníšske rády, vyžadujú od svojich členov sociálne vyčlenenie — samotu. Mém dobrovoľnej samoty je častou súčasťou náboženských mémplexov.....Samota môže byť v takomto zmysle dôsledkom a prejom domestikácie sapienta K-mémplexami......

Niekto (2019)

Každý človek sa vyvíja k čoraz väčšiemu uvedomovaniu si.

Niekto (2019)

We're all living in Amerika, Amerika ist wunderbar, We're all living in Amerika, Amerika, Amerika and We're all living in Amerika, Coca-Cola, sometimes war

Niekto (2019)

Vy Slováci ste krásni ľudia. Ale nie vo všetkom sme si rozumeli od začiatku. Niekedy mi prišlo, že všetko by ste chceli hneď. A keď to nejde, rýchlo sa vzdáte. Ale tak to nefunguje. V živote ani v hokeji.

Niekto (2019)

My first impression of Slovakia was, that it is "I dont care" country.

Niekto (2019)

Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy.

Niekto (2019)

Najprv sa človek snaží užívať si. Ale môžu sa mu minúť prostriedky. Môže niečo prehnať. Potom sa učí žiť harmonicky Drží sa zlatej strednej cesty. Zbaví sa túžob, ktoré mu škodia. Ale život je zložitý, osud silnejší, rozum slabý a nepodarí sa mu nájsť tú správnu mieru. Preto sa už veľmi o ňu nesnaží. Za ničím sa neženie, pred ničím neuteká. Ustupuje občas svojim túžbam, zvyká si zároveň žiť v utrpení. Ale ani táto kombinácia náhodného pôžitku a náhodného utrpenia sa niekedy nedá zniesť. Preto zneváži všetky svoje túžby okrem jedinej - túžby po pokoji (napr. budhizmus), po láske k Bohu (napr. kresťanstvo), po sebarealizácii (napr. umenie, práca, politika, rodina), po múdrosti (napr. veda). Ale utrpenie od ostatných túžob je priveľké, prípadne vyhliadky na úspech v tej jednej jedinej poslednej , vyvolenej sú minimálne. Možno sa preto vrátiť ku ktorejkoľvek z predošlých stratégii, opakovať niektoré viackrát a vždy trochu ináč. Niekedy môže zostať už len čisté utrpenia a/alebo smrť.

Niekto (2019)

Akonáhle sme na svete, musíme robiť rozhodnutia. Nielen veľké, ako voľba povolania alebo životného partnera ale aj voľba dovolenky alebo nápoja. Voľbou jednej z možností, zároveň zavrhujeme ostatné možnosti.

Niekto (2019)

Spievanie mám zo všetkého najradšej
Spievanie sú moje chvíle najkrajšie
Spievanie som ako v rozprávkovom sne
Zvonček šťastia, aj pre mňa v dialke krásne znie