predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Guatama Buddha
The three divisions of the Tipitaka are:
- Vinaya Pitaka
The collection of texts concerning the rules of conduct governing the daily affairs within the Sangha -- the community of bhikkhus (ordained monks) and bhikkhunis (ordained nuns). Far more than merely a list of rules, the Vinaya Pitaka also includes the stories behind the origin of each rule, providing a detailed account of the Buddha's solution to the question of how to maintain communal harmony within a large and diverse spiritual community. - Sutta Pitaka
The collection of suttas, or discourses, attributed to the Buddha and a few of his closest disciples, containing all the central teachings of Theravada Buddhism. (Over eight hundred sutta translations are available on this website.) The suttas are divided among five nikayas (collections):- Digha Nikaya -- the "long collection"
- Majjhima Nikaya -- the "middle-length collection"
- Samyutta Nikaya -- the "grouped collection"
- Anguttara Nikaya -- the "further-factored collection"
- Khuddaka Nikaya -- the "collection of little texts":
- Khuddakapatha
- Dhammapada
- Udana
- Itivuttaka
- Sutta Nipata
- Vimanavatthu
- Petavatthu
- Theragatha
- Therigatha
- Jataka
- Niddesa
- Patisambhidamagga
- Apadana
- Buddhavamsa
- Cariyapitaka
- Nettippakarana (only included the Burmese edition of the Tipitaka)
- Petakopadesa ('')
- Milindapañha ('')
- Abhidhamma Pitaka
The collection of texts in which the underlying doctrinal principles presented in the Sutta Pitaka are reworked and reorganized into a systematic framework that can be applied to an investigation into the nature of mind and matter.
Zdroj: https://web.archive.org/web/20030601154657/http://www.accesstoinsight.org/canon/index.html
Povedali o ňom
Arthur Schopenhauer : Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha) >>
Friedrich Nietzsche : Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>
Friedrich Nietzsche : Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>
Friedrich Nietzsche : Budha odporúča život vo voľnej prírode, pustovnícky život, umiernenosť a vyberavosť v jedle ; opatrnosť voči všetkému spirituálnemu, rovnako opatrnosť voči všetkým afektom, vylievajúcim žlč, rozhoručujúcim krv ; menej si robiť starosti o seba a iných. Podporuje predstavy, ktoré buď upokojujú alebo rozveseľujú. Dobru rozumie tak, že byť dobrým prospieva zdraviu. Modlidba nie je potrebná, ani askéza; žiaden kategorický imperatív, žiadne nútenie, ani uprostred komunity mníchov (— možno z nej vystúpiť —) ... Preto tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.(ad Guatama Buddha) >>
Niekto : Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha) >>
Niekto : Často sa hovorí o tom, že Buddha bol syn významné ho kráľa, čo pravdepodobne nie je pravda, pretože z z budhistických textov vidíme, že žil v drevenom dome, vieme o tom, že jeho otec si sám oral pole, čo králi nerobia, ale bol nejaká významnejšia figúra. (ad Guatama Buddha) >>
Albert Camus : Guatama Buddha hlásal múdrosť bez bohov a o niekoľko storočí neskôr ho vyzdvihli na oltár. >>
Niekto : Buddha by dnes odporúčal dopamínový detox. (ad Guatama Buddha) >>
Niekto : Rozbíjame veci na čoraz menšie kúsky, ak však chceme tieto kúsky skúmať, nie sú tam. Je to len spôsob usporiadania. Čo sú však potom veci ako loď, jej plachta alebo hoci vaše nechty? ... Guatama Buddha by povedal, že sú prázdne. >>
Friedrich Nietzsche : Guatama Buddha tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer. >>
Erich Fromm : Spôsob vlastnenia ... nazval Guatama Buddha žiadostivosťou. >>
Erich Fromm : Spôsob vlastnenia ... nazval Guatama Buddha žiadostivosťou. >>
Erich Fromm : Existuje pozoruhodné príbuzenstvo medzi myšlienkami Buddhu, Eckharta, Marxa a Schweitzera: ich radikálna požiadavka vzdať sa vlastníckej orientácie.. ich metafyzický skepticizmus, ich bezbožná nábožnosť, ich požiadavka sociálnej aktivity v duchu ľudskej solidarity. (ad Guatama Buddha,Karol Marx,Mistr Eckhart) >>
| Guatama Buddha | Telo je klietka a myseľ je vtáčik v nej. |
| Guatama Buddha | Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness |
| Guatama Buddha | jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé |
| Guatama Buddha | Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený. |
| Guatama Buddha | ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). |
| Guatama Buddha | Vykonávateľ činov nie je od svojich činov oddelený. |
| Guatama Buddha | Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva? |
| Guatama Buddha | Jedenie mäsa pretína korene veľkého súcitu / the eating of meat extinguishes the seed of Great Kindness |
| Guatama Buddha | jesť mäso je nežiadúce a karmicky škodlivé |
| Guatama Buddha | Nie je nič na dosahovanie. |
| Guatama Buddha | Cesta nie je vpísaná vo hviezdach. Cesta je v Tvojom srdci. The way is not in the sky. The way is in the hearth. |
| Guatama Buddha | Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. |
| Guatama Buddha | Nie je cesta ku šťastiu: šťastie je cesta. |
| Guatama Buddha | Najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí. |
| Guatama Buddha | Človek, ktorý žil múdro, sa nemusí báť ani smrti. / Even death is not to be feared by one who has lived wisely. |
| Guatama Buddha | Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania. |
| Guatama Buddha | Všetko, čo je zložené sa nakoniec rozpadne. |
| Guatama Buddha | Všetky zložené veci sú nestále. |
| Guatama Buddha | ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). |
| Guatama Buddha | Nie je žiadny vonkajší stvoriteľ. Myseľ je stvoriteľ. |
| Guatama Buddha | Existuje utrpenie, stress. (1.vznesena pravda) |
| Guatama Buddha | ..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá). |
| Guatama Buddha | Existuje príčina utrpenia. (2.vznešena pravda) |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof