Odkiaľ prichádza zlo?    Ako vzniká nenávisť?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Guatama Buddha : Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá).
 ----
Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpeniu (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.
 ----
Guatama Buddha : Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.
----
Guatama Buddha : Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá).
 ----
Guatama Buddha : Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania.
 ----
Nágárdžuna : Realita našeho běžného života je ako vidina, přelud, fatu morgána, podobně jako jí jsou nebeská města polobohů, zaječí parohy nebo syn neplodné ženy. Příčinou této vidiny je nevědomost (v sans. avidjá, v pálí avidždža) o prázdnotě.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Guatama Buddha     
Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá).
O
Guatama Buddha : To je svet, to som ja, ja budem po smrti stálý, trvajúci a večný, môže byť takýto názor v skutočnosti niečím iným, ako náukou úplných bláznov? Toto všetko sú iba nereálne názory, spleť názorov, divadielko názorov, sieť názorov, pasca názorov. Takto sa nepoučený a nevedomý svetský človek, ktorý je chytený do pút týchto názorov, neoslobodí od znovuzrodení, od starnutia a smrti, nezbaví sa strasti a plaču, bolesti, žiaľu a zúfalstvu, neunikne utrpeniu.
Guatama Buddha : Svetské bytosti však stavajú na základe pôžitkov, majú záľubu v pôžitkoch, sú očarené požitkami. Také bytosti ťažko prijímajú za základ zákon podmienenosti, závislé vznikanie (patičča–samuppáda) všetkého; nepochopiteľné pre nich bude aj prestanie všetkých formácií, zrieknutie sa každého podkladu znovuzrodzovania, vyvanutie žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána.
Guatama Buddha : Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcami, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradnú, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladármi a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.
Guatama Buddha : Nemúdre uváženia (ajoniso manasikára) Kto ale nepozná javy hodné pozornosti a uváženia, uvažuje o tom, čo si nezasluhuje pozornosť, a nie o tom, čo je hodné uváženia. A tak nemúdro uvažuje takto: "Bol som v minulosti? Alebo som nebol v minulosti? Čo som bol v minulosti? Ako som existoval v minulosti? Z akého stavu do akého iného stavu som sa zmenil v minulosti? Budem v budúcnosti? Alebo nebudem v budúcnosti? Čo budem v budúcnosti? Ako budem existovať v budúcnosti? " A taktiež prítomnosť ho napĺňa pochybnosťami: "Som? Alebo nie som? Čo som? Ako vôbec som? Odkiaľ pochádza táto bytosť? A kam pôjde? " Šesť názorov o ja (Atta-ditthi) A s takýmto nerozumným uvažovaním prijíma ten či onen zo šiestich názorov, ktorý sa potom stáva jeho presvedčením a pevnou vierou: "Mám ja" alebo "Nemám ja" alebo "Týmto ja vnímam ja" alebo "Tým, čo nie je ja, vnímam ja" alebo "Týmto ja vnímam to, čo nie je ja" alebo prijíma nasledujúce názor: "Toto moje vlastné ja, ktoré myslí a cíti a ktoré tu či tam zakúša ovocia dobrých alebo zlých činov - toto moje vlastné ja je trvalé, stále, večné, nepodlieha zmene a zostane naveky rovnaké. " Keby skutočne existovalo nejaké ja, existovalo by tiež niečo, čo patrí tomuto ja. V skutočnosti však nemôže byť nájdené ani žiadne ja, ani nič, čo by patrilo tomuto ja.
O
Guatama Buddha : Klam ja (sakkája-ditthi) sa môže prejaviť ako: 1. eternalismus (bhava – nebo sassata–ditthi, "viera vo večnosť"), teda viera, že vlastné ego, akási inštancia ja alebo duša existuje nezávisle na materiálnom tele a pokračuje dokonca aj po rozložení tela. 2. anihicionismus (bhava– nebo uččheda–ditthi, viera v úplné zničenie "), teda materialistická viera, že tento prítomný život konštituuje vlastné ego, ktoré je úplne zničené pri smrti hmotného tela.
 ----
Niekto : Viete čím začína europská literatúra, európske písomníctvo? Hádkou, celá európska literatúra vyviera z boja. Homérova Iliada je eposom o vojne, a tú vojnu roznietil spor o krásnu Helenu.
 ----

Zdroj:http://satori.mysteria.cz/slovo_buddhovo.html#Slovo%20Buddhovo


Okomentuj: