Existuje niečo večné a nemenné?

Nadotázky: Čo bolo skôr?

Existuje niečo večné a nemenné?

Podotázky: Ako môže z nemenného vzniknúť premenlivé?

Viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.

1. Jedno jediné nekonečno sa manifestuje v tendencii, ktorá je zároveň protikladná a doplňujúca sa, v jin a jang, a to v ich ustavičnej premene. 2. Jin a jang vznikajú z nekonečného a večného pojmu vesmíru, nepretržite. 3. Jin je odstredivá sila, jang je dostredivá sila. Spolu vytvárajú energiu všetkých fenoménov. 4. Jin priťahuje jang a jang priťahuje jin. 5. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. 6. Jin a jang, kombinované v rozličných pomeroch, vytvárajú navzájom nepodobné javy. Príťažlivosť alebo odpudivosť javov je úmerná rozdielu síl jin a jang. 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. 8.Nič nie je úplne jin ani úplne jang. Všetko je na rozličných stupňoch vyvážené obidvoma týmito tendenciami. 9. Neexistuje neutrálny stav. Vždy prevažuje buď jin alebo jang. 10. Veľké jin priťahuje malé jin, veľké jang priťahuje malé jang. 11. Extrémne jin sa mení na jang a extrémne jang sa mení na jin. 12. Všetky javy sú vnútri jang a na povrchu jin.

I-ting (-1100)

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak (-610)

Neobmedzené /apeiron/ nemá počiatok, ale zdá sa, že je počiatkom iných vecí a že objíma všetko a riadi všetko, ako hovoria ti, čo okrem neobmedzeného neuznávajú ine príčiny napr. rozum alebo lásku.

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak (-610)

Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje vraj všetky svety.

Anaximandros Miletsky / Talesov ziak (-610)

Pohyb je vraj večný a z toho vznikajú všetky svety.

Bolo by lepšie pre nepoučeného svetského človeka, keby považoval za svoje ja svoje telo, vybudované zo štyroch prvkov, skôr než svoju myseľ. Pretože je úplne zrejmé, že toto telo môže trvať rok, dva, tri, päť alebo desať rokov alebo sto rokov a viac, ale to, čo sa nazýva myslenie alebo myseľ alebo vedomie, nepretržite dňom i nocou vyvstáva ako jedna vec a odchádza ako iná vec.

Guatama Buddha (-563)

To nemenné je oblasť, v ktorej nie sú ani prvky pevnosti, tekutosti, tepla, pohybu, ani priestor, ani vedomie, ani ničota, ani tento svet, ani žiadny iný svet, ani slnko, ani mesiac. Taká oblasť skutočne je. Nie je tam ani prichádzanie, ani odchádzanie, ani zostávanie v pokoji, ani vznikanie, ani umieranie. Nie je tam ani únava, ani rozvoj, ani predmety. Toto je ten úplný koniec utrpenia. Hovorím, žiaci, je Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované. Keby nebolo tohto Nezrodeného, tohoto Nevzniknutého, tohoto Nestvoreného, tohoto Nezformovaného, nebol by možný únik zo sveta zrodeného, vzniknutého, stvoreného a zformovaného. Pretože je, žiaci, Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované, je teda možné zo světa zrodeného, vzniknutého, stvoreného, zformovaného uniknúť.

Guatama Buddha (-563)

Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

Guatama Buddha (-563)

sankhára - tento pojem v najširšom zmysle zahŕňa všetky podmienené alebo zložené veci (sankhatá dhammá) - na rozdiel od Nibbány, ktorá nie je pominuteľná a nie je na ničom závislá

Guatama Buddha (-563)

Herakleitos (-540)

Tento svet, ten istý pre všetkých, nevytvoril ani nikto z bohov, ani nikto z ľudí, ale vždy bol, je a bude, večne živý oheň zapaľujúci sa podľa miery a zhasínajúci podľa miery.

Herakleitos (-540)

Všetko plynie a nič netrvá.

Herakleitos (-540)

Nevstupil by si dva razy do tej istej rieky

Jestvujuce nie je deliteľné, pretože je celé rovnaké a nejestvuje nic silnejšie, čo by mohlo prekážat jeho spojeniu, ani nič slabšie, lebo všetko je vyplnené jestvujúcim. A ako to isté ostáva na tom istom miesta a nehybné v sebe samom, pevne zotrvavajúc na svojom mieste.

Parmenides (-540)

Herakleitos (-540)

Ale tento logos, ktorý je večný, nechápu ľudia ani predtým, ako ho počuli, ani potom, ako ho prvý raz počuli. Lebo hoci sa všetko deje podľa tohto logu, predsa si počínajú ako neskúsení, kedykoľvek sa pokúšajú o také slová a diela, aké ja vykladám, rozkladajúc každé podľa jeho prirodzenosti a vysvetľujúc, aké je.

Atómy sú nedeliteľné, je ich veľa a sú večné.

Demokritos z Abdér (-460)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Trvať stále v rovnakých pomeroch a byť tým istým prínáleží jedine jestvujúcnam najbožskejším, ale prirodzenosť tela nie je tohto rádu.

Telá vraj umierajú, ale To, čomu telo patrí, je večné.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Čo neexistuje, nemôže byť nikdy v prejavenom bytí, a preto nemôže ani nikdy zaniknúť. Tí, ktorí poznali pravú Skutočnosť, poznajú podstatu je a nie je. Pravá Skutočnosť, prestupujúca celý vesmír, je nezničiteľná. Nikto nemá silu, aby zmenil Nepremenné.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Ten, ktorý sídli vo všetkých živých bytostiach, zostáva navždy nezničiteľný. Preto by si nemal nikdy pre nikoho smútiť.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Niektorí hovoria, že átman (vnútorná božská podstata človeka) môže byť zničená a iný ju nazývajú ničiteľom. Nič o tom nevedia. Ako by mohol ničiť, alebo kto by mohol zničiť ju? Poznaj átman, nezrodený, neumierajúci, nikdy nekončiaci, nikdy nezačínajúci, bez smrti, bez zrodenia, navždy nepremenný.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Aristoteles (-384)

Boh je nehybný hýbateľ.

Aristoteles (-384)

Matematika skúma to čo je nehybné teda nemenné a odlúčené (aspoň niektoré matematické útvary sú také).

Aristoteles (-384)

Väčšina tých, čo sa prvý zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú veci a z čoho ako prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká ani nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva.. Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatieľčo ona sama ostáva zachovaná. (ad milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes)

Tento stav, v ktorom Ono a Toto už nestojí proti sebe, nazývame osou Taa, ta osa zaujíma miesto uprostred kruhu, odtiaľ zodpovedá všetkému a naveky, lebo každé jeho tvrdenie je jedinou nekonečnosťou, každé jej popieranie je jedinou nekonečnosťou.

Čuang-c (-369)

Ježiš Nazaretský (0)

Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.

Láska nikdy nezanikne

apoštol Pavol (5)

Biblia - Nový zákon (30)

Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.

Pokiaľ rozum verí, že môže uchopiť niečo nepremenlivé a večné, tak len blázni.

Michel de Montaigne (1533)

Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci.

Michel de Montaigne (1533)

Benedictus de Spinoza (1632)

... všetky javy v prírode sa dejú podľa večného poriadku a podľa pevných prírodných zákonov.

Benedictus de Spinoza (1632)

Intelekt: Čo sa mňa týka, prírodu nechápem inak ako v jej celku, a to ako nekonečnú a absolútne dokonalú...
Rozum: ...pretože ak by sme mienili prírodu limitovať,muselo by ju limitovať Nič (čo je absurdné), a z toho pochádzajú atribúty ako jedinnosť, večnosť, nekonečnosť.

Antigona ešte verila, že existujú nejaké večné zákony, ktorým sa človek má podriadiť. Moderný človek neverí na večné zákony. Moderný človek podlieha zákonom , ktoré schvaľuje parlament a parlament je veľmi ľudská inštitúcia. Človek sa teda podrobuje zákonom. ktoré takisto vytvára človek.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Friedrich Nietzsche (1844)

Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...

Friedrich Nietzsche (1844)

Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus.

Friedrich Nietzsche (1844)

Koreň predstavy substancie je v jazyku, nie v bytujúcne mimo nás.

To, čo mená v reči označujú, musí byť nezničiteľné: lebo musí byť popísaný i stav, v ktorom je všetko, čo je zničiteľné, zničené. V tomto popise sa budú vyskytovať slová; a to čo im odpovedá, nesmie byť teda zničené, lebo inak by slová nemali žiadny význam.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Paul Ricoeur (1913)

milovať znamená vidieť v milovanej bytosti - večnú bytosť

Život je zmena, smrť je nemenná.

Niekto (2019)

Niekedy filozofi pokladali nadlunárnu sféru za nemennú.

Niekto (2019)

Kde bude vecna pravda o tom, ze som bol? - v Bohu. Kto si bude pripominat/pamatat vecnu pravdu o mojej docasnej existencii (ked uz na mna vsetci zabudnu)? - Boh. /inspirovane z descartovych Meditacii

Niekto (2019)

Fyzikálne zákony sú večné.

Niekto (2019)

Človek sa počas života mení, starý človek sa vôbec nepodobá na batoľa a predsa je to ten istý človek, niečo sa nezmenilo.

Niekto (2019)

Hérakleitos ve světle mythické moudrosti (2019)

Rieka je naozaj dobrý obraz diania.. Každá rieka má však brehy.... Rieka nielenže tečie ale tiež proste je. Ani ľudská bytosť, rovnako ako rieka, nie je len striedaním a dianím. Pravdou človeka je jeho možnosť byť. Skutočnosť je jednotou skrytosti stáleho a pomíjavosti odkrytého.

Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení?

Evanjelium podľa Jóba (2019)

Niekto (2019)

Myseľ je nestála v tom zmysle, že je ako rieka, každú sekundu má iné myšlienky. Je ako kvet, ktorý sa vyvíja, rastie. Rozvíjanie múdrosti (tréningom mysle) je ako pestovanie kvetu, ktorý je každú sekundu iný a nakoniec rozkvitne.

Niekto (2019)

Niečo môže byť nemenné a zároveň premenlivé minimálne v jednom prípade : Ak je to cyklické. Cyklický môže byť napríklad pohyb piestu vo valci motora. Poloha piestu sa neustále mení, ale celkový pohyb piestu sa nemení. To, že sa nám zdá, že sa vo svete všetko vyvíja, je len v dôsledku toho, že vidíme iba malý kúsok cyklického pohybu. Všetko vrátane nás je večné, ale len v tom zmysle, že sme už nekonečne veľakrát boli a ešte nekonečne veľakrát budeme, ale presne takí istí, ako sme teraz.

Niekto (2019)

Absolútno je protikladom k čiastočnému, nekonečno a večnosť v protiklade ku konečnému a dočasnému. Súvisí z otázkami o existencii.

Niekto (2019)

Indáni veria, že duša po smrti príde do večných lovíšť.

Niekto (2019)

Pokiaľ by existovalo niečo stále a nezávislé od nás (t.j. nejaká substancia), tak by sme na to nemohli vplývať, tak by sme to nemohli zmeniť, tak by sme nemohli žiť svätý život, ktorý by celý svet zmenil, oslobodil všetky cítiace bytosti..

Niekto (2019)

Akokoľvek sa život mení, tento madrac vám vždy drží chrbát.

Niekto (2019)

Podľa Hegela neexistuj[ dve reality - nemenná a meniaca sa, Všetci panteisti trvdia to isté, avšak zatiaľčo ostaní panteisti popierajú realitu času, a dočasnosti, Hegel popiera realitu večného. Dokonca aj Boh sa mení. Všetko sa vyvíja, pretože sa aj sám Boh vyvíja. A Boh je všetko. Boh je procesom vývoja a napredovania ducha. To je historický relativizmus. Pretože všetko sa vyvíja, aj sama pravda sa vyvíja. Pravda je relatívna z hľadiska histórie.. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)