predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof
Niekto : Počiatok filozofie a vedy je charakterizované prechodom od mýtu k logu. Prví filozofi (milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) v zásade opustili a prekonali mytológiu. >>
Aristoteles : Väčšina tých, čo sa prvý zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú veci a z čoho ako prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká ani nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva.. Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatieľčo ona sama ostáva zachovaná. (ad milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) >>
Niekto : Anaxagoras nadviazal na Parmenidovu filozofiu, ktorá tvrdila, že nič nevzniká ani nezaniká (Parmenides:“Lebo aký pôvod chceš preň nájsť? Ako a odkiaľ by malo vyrásť?... Ako by mohlo jestvujúce v budúcnosti zaniknúť a ako vzniknúť?“ ) Parmenides však nevedel ako vysvetliť fakt, že okolo nás sa veci menia, keď nič nové nevzniká a nič staré nezaniká? Anaxagoras to vyriešil tak, že síce tiež popiera vznikanie(οὐδὲ γίνεται) a zanikanie (οὐδὲ φθείρεταί),ale všetky zmeny sú preňho len zmenou polohy, miešaním (σύμμιξις)zlučovaním(σύγκρισις), rozlučovaním(διάκρισις). Ide o vznikanie nie z jednej podstaty, ako to bolo u Thálesa - vody alebo u Anaximena - vzduchu, alebo Anaximandra – apeironu, ale o vznikanie z nekonečného počtu semien (σπέρματα), ktoré existujú večne. Na rozdiel od atomistov, ktorých každý atóm je podobný tomu druhému, Anaxagorove spermata sú pre každu látku iné. V mäse prevládajú semená mäsa, v zlate semaná zlata.Pritom mäso obsahuje aj semená všetkých ostatných látok, lebo „je ...vo všetko všetko“ 12 (ἐν παντὶ πάντα) iba semena mäsa prevažujú. Na počiatku boli všetky semená zmiešané, takže nebolo nič konkrétne rozoznateľné, bola to akási periodu chaosu, ktorú popisuje Anaximandros Miletsky / Talesov ziak.V istom okamihu začal na túto zmes pôsobit rozum(νοῦς). Rozum uviedol semená do pohyby (δὲ κινήσεως αἴτιον εἶναι τὸν νοῦν) Tento pohyb mal charakter koncetricky pokračujúceho pohybu(περιχωρούντων), ktorý začína v nejakom bode zmesi. Z pohybu vznika rýchlosť (ταχυτὴς) z rýchlosti sila (βίην). Takže v istom bode zmesi sa začal malý kruhový pohyb, postupne sa pridávali dalšie a ďalšie semená a začalo sa oddeľovať husté a vlhké i chladné a temné a riedke a teplé a suché a jasné. Z hustého chladneho, strašným chladom vznikli kamene, niektoré skaly potom boli potom otáčaním vytrhnuté do éteru a jeho ohnom rozžeravé. Takto vznikli slnko a hviezdy. >>
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje vraj všetky svety. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Pohyb je vraj večný a z toho vznikajú všetky svety. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Z čoho veci vznikajú, do toho tiež podľa nevyhnutnosti zanikajú, lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Z čoho veci vznikajú, do toho tiež podľa nevyhnutnosti zanikajú, lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Z neobmedzeného sa vraj vylúčili nebesia a vôbec všetky svety, ktoré sú nesčíselné. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Z hmoty sa vylučujú protiklady v nej obsiahnuté. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Toto neobmedzené je vraj večné a vôbec nestarne. A obsahuje vraj všetky svety. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Pohyb je vraj večný a z toho vznikajú všetky svety. |
| Anaximandros Miletsky / Talesov ziak | Veci nevznikajú premenou živlov, ale tým, že sa večným pohybom vylučujú protiklady. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof