Čo je hlúposť?

Čo je hlúposť?

Čo je hlúposť?

Ten, kto rád prijme napomenutie, miluje poznanie, kto nenávidí výčitku, je hlupák.

Posadnutý chcením a zmietaný hnevom a zaslepený nevedomosťou, s poblúdenou mysľou smeruje človek k svojej vlastnej skaze, ku skaze druhých, ku skaze oboch, zakúša zármutok a strasť. Kto sa ale zbavil žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti, ten nezamýšľa ani svoju vlastnú škodu ani škodu druhých ani škodu oboch - a nebude teda vystavený žiadnemu výslednému utrpeniu, žiadnemu ďalšiemu zármutku, žiadnej strasti. Takto je Nibbána tu a teraz viditeľná, bezčasová, vlastným vyskúšaním prítomná, cieľ znamenajúca, múdrymi osobne priamo prežívaná. Toto vyhasnutia žiadostivosti, vyhasnutie nenávisti, vyhasnutie zaslepenosti - to sa nazýva Nibbána.

Guatama Buddha (-563)

Herakleitos (-540)

Lepsie je skryt svoju hlupost /tazke je to v roztopasnosti

Hlúposť nie je horšia od múdrosti v ničom sa od nej sa nelíši.

Pyrrhon z Elidy (-360)

Marcus Tullius Cicero (-106)

Preto náš jazyko-vý úzus veľmi vhodne vystihuje, keď vravíme, že stratili nad se-bou vládu tí, čo sa dávajú strhnúť buď nespútanou žiadostivos-ťou, alebo hnevom,

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ak sa k predstave o veľkom nešťastí pridruží ešte ďalšia predstava, že sa patrí, že je správne alebo že je povinnosťou ne-šťastie ťažko znášať, vtedy už naozaj dochádza k ťažkej poruche zo zármutku. Na základe tejto predstavy vznikajú rozličné opo-vrhnutiahodné prejavy žiaľu: trpiaci zármutkom žijú v nečistote alebo, ako to býva u žien, driapu si tvár, bijú sa do pŕs, udierajú si stehná a tlčú sa do hlavy.

Marcus Tullius Cicero (-106)

vzruch – čo on nazýva pathos – je hnutie mysle odpútané od zdravého rozumu a priečiace sa prirodzenosti. Niektorí defi nujú tento pojem struč-nejšie: vzruch je vraj nadmieru prudká žiadosť a za „nadmieru prudkú“ pokladajú tú žiadosť, ktorá sa priveľmi vychýlila z pri-rodzenej rovnováhy. Rozličné vzruchy majú podľa nich základ v predpokladanom dvojakom dobre a dvojakom zle. Celkovo sú teda štyri. Z dobra – ako učia – sa rodí žiadostivosť a radosť; radosť plodí dobro prítomné, žiadostivosť dobro, ktoré nastane v budúcnosti. Zo zla sa rodí strach a zármutok; strach zo zla, kto-ré nastane v budúcnosti, a zármutok zo zla v prítomnosti.

Ako je pochabý človek kupujúci koňa, ktorý si neprehliadne zviera, ale hľadí na jeho sedlo a uzdu, tak celkom je pochabý ten, kto posudzuje človeka podľa odevu, alebo podľa postavenia, ktoré nás zahaľuje ako odev. Povieš: Je to otrok...

Veď čo je pochabejšie, než aby si niekto zakladal na tom, čo sám nespôsobil.

Je znakom hlúposti márniť čas na veci, ktoré sa týkajú tela, ako napríklad príliš veľa športovať, veľa jesť a piť, vysedávať na záchode, či často súložiť. To všetko sú veci, ktoré sa majú vykonávať len zbežne.

Povedať tajomstvo druhého je zrada. Povedať vlastné je hlúposť.

Voltaire (Francois Marie Aroquet) (1694)

Immanuel Kant (1724)

Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva.

Láska je múdra, nenávisť je hlúpa.

Bertrand Russell (1872)

Definícia debility : Robiť to isté dookola a očakávať oné výsledky.

Ľudia nie sú ani tak zlí ako hlúpi. Aspoň na sebe nepozorujem, že by som želal druhým ľuďom niečo zlé, ale často sa mi podarí kôli mojej neschopnosti, lenivosti a hlúposti im uškodiť.

Meniť všetko je hlúposť, rovnako ako nemeniť nič je hlúposť.

Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti.

Hlúposť je keď človek škodí druhým ľuďom bez toho, aby z toho sám mal nejaký úžitok.

Hlúposť je skôr sociologickým ako intelektuálnym problémom. Ľudia sú k hlúposti presvedčení druhými ľudmi. Samotári sú k hlúposti menej náchylní.

Moc jedného vyžaduje hlúposť mnohých.

Múdry si všetko všimne, hlupák musí mať ku všetkému poznámku.

Kto sa pýta, hlúpo vyzerá, kto sa nepýta, hlúpy ostane.

Kto sa ženie za vtipnosťou, dohoní hlúposť.

Rozum nám teda nielenže nie vždy vie povedať, ako máme konať, ale ani my nie sme vždy schopní konať tak, ako nám hovorí (klasickým prípadom je tzv slabosť vôle, akrázia).

Sme síce bytosti, ktoré hľadajú a potrebujú mať dôvvody pre svoje konanie, a ak ich nemajú, vytvárajú si ich, ale racionalita zlyháva, ak si nárokuje viac, než jej patrí. Tento fenomén viery v omnipotenciu rozumu možno označiť už za formu iracionality a nazvať ju hyperracionalitou.

Život v menšine vás núti neustále premýšľať....Život vo väčšine vyvoláva v človeku pocit samozrejmosti, keďže sa správam a myslím ako väčšina, nemusím si klásť otázku, prečo to tak je. Odtiaľ je len krok k zhlúpnutiu.

Výnimočný stav (2019)

každé silnejšie uplatnenie vonkajšej moci raní veľkú časť ľudí hlúposťou

Výnimočný stav (2019)

O zmysle života (2019)

Pretože nič nie je také hlúpe ako vzdelaný chlap, keď ho vytrhnete z oblasti, v ktorej sa vzdelal..

Celý strom otázok

Okomentuj: