Čo je podstata a čo akcident?

..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

Prirodzene je teda to, čo je vo veci vnútorné, pôvodné či božské, zatiaľčo umelé je to, čo bolo neskôr človekom zmenené, pridané alebo zavedené vonkajším donútením.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Aristoteles (-384)

Podstata to sú tie častí veci, ktorých odstránením sa zničí celá vec.

Aristoteles (-384)

Podstata je príčinou bytia vo veciach.

Aristoteles (-384)

Prvé podstaty (napr. určitý kôň, určitý človek) nie sú v podmete a ani o ňom nevypovedajú. Naopak sú podmetom všetkého ostatného. Druhé podstaty ( napr. kôň, človek ) vypovedajú o prvej podstate ako svojom podmete. (Ak niečo totiž vypovedá o podmete, platí to aj pre podmet. ak niečo povieme o človeku vo všeobecnosti, platí to aj pre každého jednotlivého človeka.).

Aristoteles (-384)

Slová bez spojenia označujú buď :
podstatu (napr. človek, kôň)
alebo:
kvantitu
kvalitu
vzťah
miesto
čas
polohu (napr. ležiaci)
vlastníctvo
činnosť (napr. reže)
trpnosť (napr. je rezaný)

Aristoteles (-384)

Najzrejmejšia je podstata v prípade telies. Niektorí sa preto domnievajú, že podstata je to, čo ohraničuje teleso (plochy, čiary, bod, jednotka)

Aristoteles (-384)

Látka nie je podstatou, lebo to nie je nič určité, nič odlúčené, na čo by sme mohli povedať "toto tu".

Aristoteles (-384)

Dĺžka, hĺbka a šírka sú kvalitatívne určenia, nie podstaty.

Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota.

Nágárdžuna (150)

Benedictus de Spinoza (1632)

Hovorím, že k esencii nejakej veci patrí to, existenciou čoho sa vec nevyhnutne ustanovuje a čoho neexistenciou sa táto vec nevyhnutne ruší, čiže to, bez čoho nejaká vec nemôže ani byť, ani sa nedá chápať.

Benedictus de Spinoza (1632)

Telesá sa navzájom nelíšia svojou substanciou, ale tým, či sú v pohybe alebo v pokoji a či sa pohybujú pomalšie alebo rýchlejšie.

Benedictus de Spinoza (1632)

Keď ľudia nadobudli presvedčenie, že sa všetky veci, ktoré sa dejú, dejú kôli nim, museli na každej veci považovať za hlavné to, čo je im najviac užitočné, a ako najcennejše hodnotiť to, čo na nich príjemné pôsobí. Museli si teda k vysvetleniu prirodzenosti vecí vytvoriť také pojmy, ako je dobro, zlo, poriadok, zmätok,teplo, chlad, krása, škaredosť.

Představa stálé substance s proměnnými atributy jen důsledek lidského zvyku

David Hume (1711)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Otázka po podstate veci, alebo po podstate všetkého sa stavia negujúco ku tomu čo aktuálne z veci vnímame. Ten, kto hovorí o tom podstatnom, kvalifikuje mnohé z vlastností toho, o čom hovorí ako o nepodstatných, vedľajších. Je to umenie jemnej negácie, ktoré delí vlastností jednej veci na dôležitejšie a menej dôležite pre danú vec. Napr. Je dôležité pre divadelnú hru, aby mala tri dejstvá? Patrí k podstate človeka mať dve nohy?..

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Ostrejšiu negácia Bytia pomocou určenia toho podstatného robíme v prípade Zdania, t . j. vtedy, ak hovoríme, že niečo vôbec nie je tak ako sa vidí. Zdanie je to čo ostane z Bytia po odstránení podstatného (Bytia).

Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať.

Friedrich Nietzsche (1844)

Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus.

Friedrich Nietzsche (1844)

Bertrand Russell (1872)

Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes)

Platon často používa výrazy "prirodzenosť" a "rod" ako synonymá, ak napríklad hovorí o "rode filozofov" a o tých, čo majú "filozofickú prirodzenosť"; takže sú oba tieto slová úzko spojené so slovmi "esencia" a "duša". (ad Platon (pov. Aristokles)

Karl Raimund Popper (1902)

Niekto (2019)

Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind")

Niekto (2019)

Sme navyknuti označovať si veci. Dunaj v Bratislave a v Budapešti je ten istý či iný? Priraďujeme mu istý invariant. Tak existujú kvarky up a down a tieto ešte majú viac farieb - červený, zelený a modrý. Jedna sa o skupinu roznych kvarkov, alebo jeden kvark ktorý nadobúda rozne vlastnosti. Zaroven typov je malo, kusov vela.

Niekto (2019)

Boh - Ens entium. Podstata podstat.

Niekto (2019)

Boh - Ens realissimum. Najrealnejsia podstata.

Niekto (2019)

"Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom.

Niekto (2019)

Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja.

Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom).

40 dôvodov, prečo som katolík (2019)

Niekto (2019)

Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza, budhistická filozofia)

Niekto (2019)

Ak ti vymenia pečeň, alebo obličku, stále si to ty. Ale keď ti vymenia mozog, tak to garantovane neostaneš ty. My sme totiž náš mozog.

Namiesto toho, aby sme videli fyzikálny svet ako súbor objektov s určitými vlastnosťami, kvantová teória nás vyzýva, aby sme videli svet ako sieť vzťahov, ktorých uzlami sú objekty.... mimo interakcií neexistujú žiadne vlastnosti.

Helgoland (2019)

Elektrón sa nepohybuje po orbitále, pretože jeho fyzikálne vlastnosti sú len tie, ktoré určujú, ako pôsobí na niečo iné, napríklad na svetlo, ktoré vyžaruje. Ak elektrón neinteraguje, nemá žiadne vlastnosti.

Helgoland (2019)