Helgoland

Späť na zoznam kníh


Helgoland

Prekvapujco objavný pohľad na kvantovú teóriu

Autor:

<< Zur Genealogie der M      Ze světa islámu >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je svet?
Svet, ktorý pozorujeme, je nepretržitá interakcia. Je spleťou interakcií.
Namiesto toho, aby sme videli fyzikálny svet ako súbor objektov s určitými vlastnosťami, kvantová teória nás vyzýva, aby sme videli svet ako sieť vzťahov, ktorých uzlami sú objekty.... mimo interakcií neexistujú žiadne vlastnosti.
Svet kvantovej fyziky je preto slabší, ako si predstavovala stará fyzika: tvoria ho len interakcie, deje, nespojité a netrvácne udalosti. Je to svet plný prázdnych miest a dier, celkom ako čipka.
Svet sa rozpadá na hru uhlov pohľadu, ktorá nepripúšťa jediný globálny pohľad. Je svetom perspektív a prejavov, nie subjektov s určitými vlastnosťami či faktov, na ktorých sa dá jednohlasne zhodnúť. Vlastnosti nežijú v objektoch, len tvoria medzi nimi mosty.
Ak je fyzický svet utkaný z delikátnej textúry obrazcov zrkadiel zrkadliacich sa v iných zrkadlách - bez metafyzického základu hmotnej látky - možno bude ľahšie vnímať seba ako jeho súčasť.
Svet je sieťou informácií na najzákladnejšej fyzickej úrovni. Informácie, ktoré sa stávajú významnými v kontexte darwinovského mechanizmu, nám dávajú zmysel
Vesmír je rozhovor, život je zmena.

Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie?
Ak je fyzický svet utkaný z delikátnej textúry obrazcov zrkadiel zrkadliacich sa v iných zrkadlách - bez metafyzického základu hmotnej látky - možno bude ľahšie vnímať seba ako jeho súčasť.
Myšlienky o povahe mysle sa vo všeobecnosti obmedzujú len na tri alternatívy: dualizmus, podľa ktorého je realita mysle úplne odlišná od reality neživých vecí; idealizmus, podľa ktorého hmotná realita existuje len v mysli; a naivný materializmus, podľa ktorého všetky duševné javy možno odvodiť z pohybu hmoty. Existujú však nielen tieto alternatívy. Ak vlastnosti objektu vznikajú interakciou s niečím iným, rozdiel medzi duševnými javmi a fyzickými javmi je značne oslabený. Subjektivita nie je kvalitatívny skok v porovnaní s fyzikou: vyžaduje si rast zložitosti, ale vždy sa deje vo svete, ktorý tvoria perspektívy, a to už z tej najzákladnejšej úrovne.
Keď sa pýtame sami seba na vzťah medzi "mnou" a "hmotou" používame podľa mňa dva zmätočné pojmy, ktoré do otázok o povahe vedomia vnášajú toľko nejasnosti......pýtať sa čím je vlastne vedomie po tom, čo sme rozplietli jeho nervové procesy, je ako premýšľat nad tým, čo je búrka, napriek tomu, že sme dávno pochopili jej fyzikálnu podstatu. Je to skrátka nezmyselná otázka. Pridávať akéhokoľvek "vlastníka" pocitov je ako pridať Jupitera k fenoménu búrky. .....Pozostatkom pomýlenej metafyziky je ale azda ešte viac ten druhý pojem, teda "jednoduchá hmota"...

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
Myšlienky o povahe mysle sa vo všeobecnosti obmedzujú len na tri alternatívy: dualizmus, podľa ktorého je realita mysle úplne odlišná od reality neživých vecí; idealizmus, podľa ktorého hmotná realita existuje len v mysli; a naivný materializmus, podľa ktorého všetky duševné javy možno odvodiť z pohybu hmoty. Existujú však nielen tieto alternatívy. Ak vlastnosti objektu vznikajú interakciou s niečím iným, rozdiel medzi duševnými javmi a fyzickými javmi je značne oslabený. Subjektivita nie je kvalitatívny skok v porovnaní s fyzikou: vyžaduje si rast zložitosti, ale vždy sa deje vo svete, ktorý tvoria perspektívy, a to už z tej najzákladnejšej úrovne.
Keď sa pýtame sami seba na vzťah medzi "mnou" a "hmotou" používame podľa mňa dva zmätočné pojmy, ktoré do otázok o povahe vedomia vnášajú toľko nejasnosti......pýtať sa čím je vlastne vedomie po tom, čo sme rozplietli jeho nervové procesy, je ako premýšľat nad tým, čo je búrka, napriek tomu, že sme dávno pochopili jej fyzikálnu podstatu. Je to skrátka nezmyselná otázka. Pridávať akéhokoľvek "vlastníka" pocitov je ako pridať Jupitera k fenoménu búrky. .....Pozostatkom pomýlenej metafyziky je ale azda ešte viac ten druhý pojem, teda "jednoduchá hmota"...

Čo je život?
Život je výsledkom náhodného vytvárania štruktúr, vznikol vďaka normálnej kombinácii vecí. Väčšina týchto štruktúr rýchlo zahynie, výnimkou tých, ktoré majú také vlastnosti aby prežili: tými sú živé organizmi.

Čo je človek?
Ak svet v tom najmenšom meradle pozostáva s častíc, ktoré majú len istú hmotnosť a pohyb, zdá sa ťažké rekonštruovať z tejto beztvarej štruktúry zložitosť, akou sme my, ktorí vnímame a premýšľame.

Kto som? / a kam idem
Keď sa pýtame sami seba na vzťah medzi "mnou" a "hmotou" používame podľa mňa dva zmätočné pojmy, ktoré do otázok o povahe vedomia vnášajú toľko nejasnosti......pýtať sa čím je vlastne vedomie po tom, čo sme rozplietli jeho nervové procesy, je ako premýšľat nad tým, čo je búrka, napriek tomu, že sme dávno pochopili jej fyzikálnu podstatu. Je to skrátka nezmyselná otázka. Pridávať akéhokoľvek "vlastníka" pocitov je ako pridať Jupitera k fenoménu búrky. .....Pozostatkom pomýlenej metafyziky je ale azda ešte viac ten druhý pojem, teda "jednoduchá hmota"...

Čo čítať?
Robert Musil, jeden z najväčších spisovateľov dvadsiateho storočia, písal dizertačnú prácu o Ernstovi Machovi. V napätých rozhovoroch hrdinu jeho prvého románu "Narušenie mladého Törlessa" sa opäť diskutuje o témach z jeho práce, predovšetkým o význame vedeckého nazerania na svet. Rovnakými otázkami prešpikoval svoje najdôležitejšie dielo - "Muž bez vlastností"

Čo je láska?
V kvantovej fyzike je previazanie javom, pri ktorom si dva od seba vzdialené objekty, napríklad dve častice, ktoré sa v minulosti stretli, zachovajú akési zvláštne puto, akoby dokázali napriek diaľke pokračovať vo vzájomnom rozhovore. Rovnako ako keď dvaja zamilovaní dokážu uhádnuť myšlienky toho druhého hoci nie sú spolu. Sú takpovediac prepojení, čiže previazaný.

V akom vzťahu s.... existuje?
Namiesto toho, aby sme videli fyzikálny svet ako súbor objektov s určitými vlastnosťami, kvantová teória nás vyzýva, aby sme videli svet ako sieť vzťahov, ktorých uzlami sú objekty.... mimo interakcií neexistujú žiadne vlastnosti.
Napríklad rýchlosť je vlastnosť, ktorú má objekt vo vzťahu k inému objektu....Objav kvantovej teórie je len o niečo radikálnejší: je to objav, že všetky vlastnosti (premenné) objektov sú vzťažné, rovnako ako rýchlosť.
V kvantovej fyzike je previazanie javom, pri ktorom si dva od seba vzdialené objekty, napríklad dve častice, ktoré sa v minulosti stretli, zachovajú akési zvláštne puto, akoby dokázali napriek diaľke pokračovať vo vzájomnom rozhovore. Rovnako ako keď dvaja zamilovaní dokážu uhádnuť myšlienky toho druhého hoci nie sú spolu. Sú takpovediac prepojení, čiže previazaný.

Kolko je jestvujúcien?
Interpretácia (kvantovej fyziky pomocou) takzvaného multiverza je dnes v móde v niektorých filozofických kruhoch, ako aj medzi niektorými teoretickými fyzikmi a kozmológmi...Keď pozriem na (schroedingerovu) mačku, moja vrlna psí interaguje s vlnou mačky a aj moja vlna sa rozdeľuje na dve zložky: jedna predstavuje verziu mňa, ktorý vidím bdelú mačku, druhá predstavuje verziu mňa, ktorý vidím spiacu mačku. Obe sú podľa tejto perspektívy reálne. ..Svet sa rozvetvil do "dvojice"..

Kde existuje? Čo to znamená existovať v priestore?

Kvantová superpozícia je stav, keď sú v určitom zmysle naraz prítomné protichodné vlastnosti. Príklad: nejaké teleso môže byť naraz tu i tam. Ide o onú Heisenbergovu myšlienku, že "elektrón už nemá trajektóriu" : elektrón sa nenachádza ani na jednom mieste, ani na inom. Svojím spôsobom sa nachádza na oboch miestach naraz.
Elektrón sa nepohybuje po orbitále, pretože jeho fyzikálne vlastnosti sú len tie, ktoré určujú, ako pôsobí na niečo iné, napríklad na svetlo, ktoré vyžaruje. Ak elektrón neinteraguje, nemá žiadne vlastnosti.

Čo je to kauzalita?

Udalosti, ktoré sa odohrávajú vo vzťahu k čomukoľvek inému než nám, neovplyvňujú pravdepodobnosť budúcich udalostí, ktoré sa odohrávajú vo vzťahu k nám.

Čo je to čas?
Einsteinova špeciálna relativita je objav, že pojem simultánnosti je relatívny k stavu pohybu pozorovateľa.

Čo je podstata a čo akcident?
Namiesto toho, aby sme videli fyzikálny svet ako súbor objektov s určitými vlastnosťami, kvantová teória nás vyzýva, aby sme videli svet ako sieť vzťahov, ktorých uzlami sú objekty.... mimo interakcií neexistujú žiadne vlastnosti.
Elektrón sa nepohybuje po orbitále, pretože jeho fyzikálne vlastnosti sú len tie, ktoré určujú, ako pôsobí na niečo iné, napríklad na svetlo, ktoré vyžaruje. Ak elektrón neinteraguje, nemá žiadne vlastnosti.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Objekty charakterizuje to, ako interagujú. Ak by existoval objekt, ktorý nemá žiadne interakcie, nič neovplyvňuje, na nič nepôsobí, nevyžaruje svetlo, nepriťahuje, neodpudzuje, nedá sa ohmatať, nevonia... bolo by to, akoby žiaden objekt neexistoval.

Čo je to skutočnosť?
Je možné, že je niečo pre vás skutočné a pre mňa nie? Som presvedčený, že kvantová teória je objav skutočnosti, že odpoveď na túto otázku je áno. Vlastnosti objektu, ktoré sú vzhľadom na iný objekt reálne, nie sú nevyhnutne reálne vzhľadom na tretí objekt. Jedna vlastnosť môže byť skutočná voči jednému kameňu, ale už nie voči inému.
V každom kúte vesmíru nájdeme závratne hlboké studnice vrstiev reality. V týchto vrstvách sme boli schopní rozpoznať pravidelnosť, na ktorej sme zhromaždili informácie relevantné pre nás. To nám umožňuje vytvoriť ucelený obraz jednotlivých vrstiev. Každá z nich je však približná. Realita sa nedelí na úrovne.

Aký je vzťah filozofie a vedy?
Pokrok vedy naznačil, že pojem "hmota" je neopodstatnený metafyzický predpoklad. Ako model nám môže chvíľu poslúžiť, no neskôr sa musíme naučiť, ako sa ho vzdať, aby sa nestal metafyzickým predsudkom. Vedu je nutné oslobodiť od akýchkoľvek "metafyzických" predpokladov a poznatky založiť len na tom, čo je "pozorovateľné".

Čo je metafyzika?
Podľa teórie skrytých premenných, je správanie elektrónu v kvantovej fyzike určené premennými, ktoré pre nás ostávajú "skryté" (ciže vlna). Premenné sú skryté zo svojej podstaty: nikdy ich nevieme určiť. Cenou za to, že túto teóriu berieme vážne, je predpoklad existencie celej fyzickej reality, ktorá je pre nás neprístupná. A ktorej jediným cieľom nakoniec je len nás utešiť v súvislosti s tým, čo teória nehovorí.
Pokrok vedy naznačil, že pojem "hmota" je neopodstatnený metafyzický predpoklad. Ako model nám môže chvíľu poslúžiť, no neskôr sa musíme naučiť, ako sa ho vzdať, aby sa nestal metafyzickým predsudkom. Vedu je nutné oslobodiť od akýchkoľvek "metafyzických" predpokladov a poznatky založiť len na tom, čo je "pozorovateľné".
Čo iné je to naše "najhlbšie zakorenené metafyzické presvedčenie", ak nie čosi, čomu sme sa naučili manipuláciou s kameňmi a kusmi dreva?
pojem, teda "jednoduchá hmota", ktorý pochádza z metafyziky, a pracuje s veľmi nerozumnou predstavou hmoty, čiže s hmotou ako s univerzálnou látkou definovanou iba hmotnosťou a pohybom. Je to nesprávna metafyzika, pretože je v rozpore s kvantovou fyzikou.

Čo je to filozofia?
História západnej filozofie je do značnej miery pokusom zodpovedať otázku, čo je podstatné. Je hľadaním východiskového bodu, z ktorého sa snažíme odvodiť zvyšok: hmota, Boh, duch, atómy a prázdnota, platonické formy, a priory formy poznania, subjekt, elementárne momenty vedomia, javy, energia, skúsenosti, pocity, jazyk, overiteľné návrhy, vedecké údaje, falšovateľné teórie, hermeneutické kruhy, štruktúry...Dlhý zoznam základných návrhov, z ktorých žiadny doteraz nepresvedčil všetkých.

Čo je to informácia?
Existuje však aj význam slova "informácia", ktorý je jednoduchší a nemá nič spoločné so slovom "sématický" alebo "duševný". Tento význam je priamou súčasťou fyziky, kde sa nehovorí o mysliach ani o významoch. Práve v tomto zmysle slovo "informácia" používam v časti, kde píšem, že teplomer "má informácie" o teplote koláča...
Tvrdiť, že fyzikálna premenná "má informáciu" o inej fyzikálnej premennej, v tomto zmysle jednoducho len vyjadruje, že existuje nejaké obmedzenie (spoločná história, fyzická väzba...), vďaka ktorému hodnota jednej premennej naznačuje niečo o hodnote druhej premennej.

Ako môžu slová vystihovať realitu?
Existencia takýchto relevantných korelácií naznačuje možný fyzický zdroj pojmu význam:relevantné relatívne informácie. Relatívne, ako ich (vo fyzickom zmysle) chápe Shannon, relevantné (v biologickom, čiže napokon fyzickom), ako ich chápe Darwin.

Budhizmus áno či nie?
Ak každý metafyzik hľadá najprv látku, esenciu, od ktorej závisí všetko, akýsi východiskový bod, z ktorého potom odvodzuje zvyšok, Nagárdžuna zasa naznačuje, že konečná látka, východiskový bod.. skrátka nie je. V západnej filozofii existujú v podobných smeroch len nesmelé nápady, zato Nágárdžunova filozofia je radikálna. (ad Nágárdžuna)

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
..slovo "informácia" je nejednoznačné. Každý má inštinktívne tendenciu čítať to, čo chce, a potom si navzájom nerozumieme.
Naše predsudky o tom, ako vzniká realita, sú výsledkom našich skúseností a naše skúsenosti sú obmedzené. Skutočnosť, že žijeme na dne hlbokej studne gravitačného potenciálu na povrchu planéty pokrytej plynom, ktorá obieha jadrovú guľu len o 90 miliónov ďalej, a myslíme si, že je to normálne, hovorí niečo o tom, aká skreslená ja naša realita.

Čo je poznanie?
Kvantová fyzika sa zdá byť príliš závislá na existencii subjektu, ktorý "pozoruje"....Kto je subjekt, ktorý tieto informácie pozná a drží ich u seba? Aké informácie vlastne má? Uniká zákonom prírody, alebo je tiež popísaný prírodnými zákonmi? Stojí mimo prírody, alebo je súčasťou prírodného sveta?...Otázky - čo charakterizuje pozorovanie? Čo je pozorovateľ? - sú pôvodne Heisenbergerove..
Vidím, že na mňa letí kameň. Ak sa pohnem, prežijem. Skutočnosť, že sa hýbem, nie je nijako záhadná - vysvetľuje ju Darwinova teória: tí, ktorí sa neuhli, zomreli následkom úderu; ja som potomok tých, ktorí sa uhli. Aby sa však moje telo mohlo úderu vyhnúť, musí vedieť, že sa ku mne blíži kameň. Kedže to viem, musí existovať fyzikálna korelácia medzi fyzikálnou premennou vo mne a fyzikálnym stavom kameňa. Táto korelácia samozrejme existuje, pretože zraková sústava je tu presne na to: vytvára vzájomný vzťah okoolitého prostredia s nervovými procesmi v mozgu....Korelácia je relevantná.
Existencia takýchto relevantných korelácií naznačuje možný fyzický zdroj pojmu význam:relevantné relatívne informácie. Relatívne, ako ich (vo fyzickom zmysle) chápe Shannon, relevantné (v biologickom, čiže napokon fyzickom), ako ich chápe Darwin.
V každom kúte vesmíru nájdeme závratne hlboké studnice vrstiev reality. V týchto vrstvách sme boli schopní rozpoznať pravidelnosť, na ktorej sme zhromaždili informácie relevantné pre nás. To nám umožňuje vytvoriť ucelený obraz jednotlivých vrstiev. Každá z nich je však približná. Realita sa nedelí na úrovne.
Každý pohľad je iba čiastkový. Neexistuje spôsob, ako vidieť realitu, ktorá nezávisí od perspektívy. Neexistuje absolútný, univerzálny uhol pohľadu. Uhly pohľadu však medzi sebou komunikujú, zrnká poznania sú v dialógu medzi sebou a v diskurze s realitou, kde sa menia, obohaujú, zbližujú, a naše chápanie reality sa prehlbuje.

Čo je to pravda?
Svet sa zdá byť určitý, pretože javy kvantových interferencií miznú v hurhaji makroskopického sveta.... Zvyčajne sa na svet pozeráme vo veľkom, preto jeho zrnitosť nevnímame. Vnímame priemerné hodnoty množstva malých premenných....Keď existuje toľko premenných, na výkyvoch prestáva záležať a pravdepodobnosť sa blíži k istote.
Istoty klasickej fyziky sú len pravdepodobnosti a ostrý a pevný obraz sveta starej fyziky je ilúziou.
Takto definovaný pojem relevantnej informácie je čisto fyzický, ale aj intencionálny, tak, ako to chápe Brentano. Je to spojenie medzi niečím (vnútorným) a niečím iným (zvyčajne vonkajším). Prirodzene nesie v sebe pojem "pravda" alebo "správnosť".
Musíme sa vzdať niečoho, čo sa nám zdalo veľmi, veľmi prirodzené: myšlienky sveta, ktorý sa skladá z vecí. Musíme ju začať vnímať ako starý predsudok, starý vozík, ktorý už nepotrebujeme...Klasický pohľad na svet je halucinácia, ktorá sa nepotvrdzuje. Roztríeštený a bezpodstatný svet kvantovej teórie je momentálne najlepšou halucináciou v harmónii so svetom.
Každý pohľad je iba čiastkový. Neexistuje spôsob, ako vidieť realitu, ktorá nezávisí od perspektívy. Neexistuje absolútný, univerzálny uhol pohľadu. Uhly pohľadu však medzi sebou komunikujú, zrnká poznania sú v dialógu medzi sebou a v diskurze s realitou, kde sa menia, obohaujú, zbližujú, a naše chápanie reality sa prehlbuje.

Späť na zoznam kníh