Ako môžu slová vystihovať realitu?

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Nadotázky: V akom vzťahu s.... existuje? Čo je poznanie?

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Podotázky: Čo nebrať z Biblie doslovne? Čo je fakt? Čo je informácia? Čo je to otázka? Čo je to literatúra? Čo sú univezálie? Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? Čo je humor? Ako programovacie jazyky opisujú realitu? Ako môžu slová nevyjadrovať realitu?

Gorgias z Leontín (-485)

Presvedčivé slová majú moc, ktorá je porovnateľná z mocou bohov, a rovnako silná ako fyzická sila. Účinok reči na dušu je ako účinok liekov (či drôg) na telo. Tak ako rozličné lieky hýbu štyroma rozličnými šťavami tela a ukončujú chorobu alebo život, tak je to so slovami: niektoré spôsobujú bolesť, iné radosť, niektoré vyvolávajú strach iné vedú poslucháčov k odvahe, iné ohlupujú a očarúvajú dušu zlým presvedčením.

Ke každému ze jsoucen náleží tři věci, jimiž musí vznikati vědění,čtvrtá věc pak je vědní samo a za pátou je třeba pokládati samo to, co lze opravdu poznati a co jest opravdové jsoucno Z těch věcí jedna je jméno, druhá výměr, třetí obraz, čtvrtá pak vědení......A co se týče jména,žádna věc nemá meno stálé a nic nebrání, aby to, co se teď nazýva kulaté, nebylo nazváno přímym a příme kulatým..A také o výmeru lze říci totéž; vždyť se skládá ze jmen a výrokú a proto ani při něm není nic dost pevně stáleho.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

natural kind terms express the essence of the objects they name and words are appropriate to their referents insofar as they describe what their referents are.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

pre tieto praprvky - ak sa môžem takto vyjadriť - z ktorých sme zložení my i všetko ostatné, neexistuje vraj žiadny spôsob vysvetlenia; lebo všetko čo je o sebe a pre seba, je vraj možné označiť iba menom, iné určenie tu vraj nie je možné, ani to, že to je, ani to , že to nie je.... Čo je o sebe a pre seba, musíme vraj ... pomenovať bez akéhokoľvek určenia. Tým je ale vraj dané, že je nemožné o nejakom prvku hovoriť vysvetľujúcim spôsobom, lebo preňho neexistuje vraj nič len holé pomenovanie, má jedine svoje meno.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Aristoteles (-384)

Meno je hlas, ktorý má význam podľa dohody (nie od prírody). Súd = niečo niečomu pričítame, (kladný) alebo niečo niečomu odopierame (záporný). Sloveso spoluznačí čas

Všeobecne o vzťahoch medzi ľudmi platí, že tých, ktorí majú k sebe blízko, k sebe priťahuje vzájomná dôvera, a tí,, ktorí majú k sebe ďaleko, sa musia o svojej oddanosti uisťovať slovami.

Čuang-c (-369)

Aurelius Augustinus (354)

Keď (starší) pomenovali nejakú vec a podľa mena sa k nej obrátili, videl som a zapamätal som si, že tú vec volajú tak, ako zaznelo z ich úst, keď ju chceli ukázať. Že naozaj to chceli, bolo zjavné z pohybu tela, tej prirodzenej reči všetkých národov, ktorá sa zračí z výrazu tváre, z pohybu očí, z pohybu údov a zvuku hlasu, vyjadrujúcich stav ducha, keď o niečo prosí, keď sa po niečom túži, keď sa má niečo zavrhnúť alebo urobiť. Často, počujúc slová v rozličných vetách jednako použité, pomaly som začal chápať, aké veci označujú, a môj jazyk týmito slovami povedalo to, čo som chcel.

Pojmy sú imaginárne, temne obrazy skutočnosti. Obecne reálne neexistuje, je vytvárane ľudským rozumom. Pr. mame všeobecný obraz o meste, do kt. keď reálne prídeme, zistíme, že bol neurčitý a matný.

Pierre Abelard (1079)

Benedictus de Spinoza (1632)

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať.... Keď však predstavy v tele celkom splynú, aj myseľ si bude predstavovať všetky telesá konfúzne bez akéhokoľvek rozlišovania a bude ich chápať akosi v zmysle jedného atribútu, napríklad atribútu súcna, veci atď....Napokon z podobných príčin vznikli aj pojmy, ktoré sa volajú všeobecné, ako človek, kôň, pes atď....všetci ľudia si nevytvoria tieto pojmy tým istým spôsobom, ale každý inak podľa toho, čo najčastejšie pôsobilo na jeho telo, čo si jeho myseľ najľahšie predstaví, alebo na čo si najľahšie spomenie.Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.

Benedictus de Spinoza (1632)

Ak človek premýšľa o slove jablko, a vzápätí prejde na plod, ktorý nemá s artikulovaným zvukom nič podobné, kým spoločné majú tieto dve veci len to, že na telo toho istého človeka často pôsobili obidve tieto veci, t.j. že tento človek často počul slovo jablko a pritom videl sám plod.

Benedictus de Spinoza (1632)

Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum.

Podľa toho do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, „ kvality“ vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od nášho vedomia - rozlišujeme:

1.) primárne kvality – sú adekvátnym odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí, ide o geometrické a mechanické vlastnosti objektov → rozmer, tvar, pohybový stav

2.) sekundárne kvality – väčšina vlastnosti – napr. farby, vône, pocity tepla či chladu → nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom interakcie vlastností vecí a schopnosti našich zmyslov vnímať ich ( tieto vlastnosti nemôžeme pripísať samotným veciam, pretože vznikajú až v procese vnímania ) ⇒ PROBLÉM SUBJEKTU

John Locke (1632)

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Medzi našim myslením a zákonitosťami vonkajšieho sveta existuje predzjednaná harmónia.

Možno však poviete, že hoci idey samy neexistujú mimo ducha, predsa len môžu existovať veci im podobné, ktoré sú ich kópiami alebo napodobeninami a existujú mimo myseľ v nejakej nemysliacej substancii. Na to odpoviem, že sa idea môže podobať zas len idei.

Georg Berkeley (1685)

Immanuel Kant (1724)

Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania.

Immanuel Kant (1724)

Nepoznávame vec ako takú, ale iba jej prejav, to, čo je pre nás. Prejav veci je to, čo kognitívny subjekt rozpoznáva ako objekt, pomocu náhľadov (vnemov) prichádzajúcich cez zmysly. Najvšeobecnejšie pravidlá, ktoré platia pre veci, ako ich poznáme, sú štruktúry vnímania a chápania, a nie ontologické princípy založené na bytí. Človek teda rozpoznáva na základe svojich vlastných poznávacích schopností a nevie, či tieto vedomosti majú skutočne náprotivok vo vonkajšom svete.

Myslieť znamená mať myšlienky. Ale až tým, že sa prúd vedomia rozdelí do určitých, jednotlivých nespojitých predstáv, dá sa s nimi operovať, t.j dajú sa myslieť. Určité, jednotlivé predstavy sú však možné iba vtedy, ak sa označia menom - strom, lev atď.... mená sú tým, čo myslíme.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Ked pocujeme, netvoríme si ku každému slovu obraz v hlave. Vernuft hovorí k Vernuftu nie k Verstandu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Pojmy sú skratky .. živá príroda-genus-família-rad-trieda-jeleň ...aby sme nemuseli nanovo poznávať každé zviera.

Arthur Schopenhauer (1788)

Predstavy nadväzujú iba jedna na druhú, pojmy bud na pojmy alebo na predstavy (vtedy ide o konkretne pojmy).

Arthur Schopenhauer (1788)

Vernuft=obraz sveta v slovach, Vorstelung von Vorstelungen.

Arthur Schopenhauer (1788)

Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych.

Vedenie nie je priamy, praxou nesprostredkovaný obraz skutočnosti. Starý protiklad medzi bytím a poznaním treba nahradiť komplikovanejšou väzbou bytie-prax-poznanie.

Karol Marx (1818)

Friedrich Albert Lange (1828)

Nase pojmy sa neriadia predmetmi, ale predmety sa riadia pojmami. (t.j. nase pojmy vytvaraju svet)

Premýšľaj ktoré účinky, ktoré by sme mohli považovať za prakticky relevantné, pripisujeme vo svojej predstave predmetu našeho pojmu. Náš pojem týchto účinkov je celkom našeho pojmu tohoto predmetu. (pragmatická maxima). Táto maxima potom slúži ako metóda na prejasnenie pojmov, pričom hovorí, že významový obsah pojmu spočíva v jeho mysliteľných dôsledoch pre konanie.

Charles Sanders Pierce (1839)

Friedrich Nietzsche (1844)

Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo)

Friedrich Nietzsche (1844)

Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu.

Friedrich Nietzsche (1844)

Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien.

Friedrich Nietzsche (1844)

Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.

Friedrich Nietzsche (1844)

Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať.

Friedrich Nietzsche (1844)

celá žitá skutočnosť je v pohybe, deje sa. Dianie však musíme v poznávaní násilne zastavovať, a to predovšetkým pojmami, aby sme o veciach mohli vôbec niečo povedať. Pojmy sú pri povrchnom pohľade stále, platia dlhodobo a robia aj viac: robia veci rovnakými, zovšeobecňujú, zjednodušujú, lebo si nevšímajú detaily, veci zatrieďujú, kategorizujú, tvoria druhy, rody, zákony. Vytvárajú z chaosu zmyslových zážitkov poriadok, usporadúvajú, sprehľadňujú, a tak nám umožňujú vo veciach sa vyznávať, narábať s nimi podľa našich potrieb, kalkulovať s nimi, využívať ich. Je to zároveň skratkovité poznávanie, ktoré nám má umožňovať rýchlo si vytvoriť o veciach prehľad.

Friedrich Nietzsche (1844)

Najprv obrazy... Potom slová, používané pre obrazy. Napokon pojmy, možné len keď sú slová - zhrnutie mnohých obrazov pod čosi nenázorné, ale počuteľné (slovo). Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu. Že slabé pocity sa kladú ako rovnaké, že sa pociťujú ako tie isté, je základný fakt.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sila vynaliezavosti, čo vybásnila kategórie, pracovala v službe potreby, totiž istoty, rýchlej zrozumiteľnosti na základe znakov a zvukov, skracovacích prostriedkov... Mocní urobili mená vecí zákonom a najväčší umelci abstrakcie spomedzi mocných stvorili kategórie.

Quine (1943) and Church (1951) rehabilitated Frege’s distinction of sense and reference. Non-designating words such as ‘Pegasus’ cannot be meaningless: it is precisely the meaning of ‘Pegasus’ that allows speakers to establish that the word lacks reference. Moreover, as Frege (1892) had argued, true factual identities such as 'Morning Star = Evening Star' do not state synonymies; if they did, any competent speaker of the language would be aware of their truth.

Gottlob Frege (1848)

Ferdinand de Saussure (1857)

Význam slova záleží na tom, aké má dané slovo miesto v celkovej štruktúre jazyka.

Ferdinand de Saussure (1857)

Význam slova nie je ukotvený vertikálne ale horizontálne. T.j nemá vzťah nahor k nejakým večným ideám, ani nadol k veciam, ale k iným slovám.

Ferdinand de Saussure (1857)

Jazyk je systémom rozdielov. Význam slova spočíva v rozdiele od iných slov.

Človek je symbolické zviera, zviera schopné tvoriť a pochopiť symboly, symbolický jazyk.

Ernst Cassirer (1874)

Moritz Schlick (1882)

Všetky naše definície sa musia končiť nejakým ukázaním. Definovať farbu je nemožné, treba ju ukázať.

Moritz Schlick (1882)

Zmysel vety určujeme metódou verifikácie.

Národ, ktorý disponuje 60-timi pomenovaniami pre kravu, podľa jej farby, veku, vzdialenosti od hovoriaceho v danom okamihu, má menej predpokladov pre vedecké chápanie sveta

Otto Neurath (1882)

Carnap hovorí o protokolárnom jazyku, ktorý nevyžaduje žiadne overenie. Protokolárny jazyk je prvotným jazykom, jazykom zážitkov, fenomenalistický jazyk. (ad Rudolf Carnap )

Otto Neurath (1882)

Protokolárne vety sú vety, v ktorých sa vyskytuje meno osoby, napr.: "Ottov protokol o 3 hodine a 15 minútach" : [ Ottovo jazykové myslenie bolo o 3 hodine a 16 minútach: (v izbe bol o 3 hodine a 15 minútach nejaký stôl, ktorý vnímal Otto ) ]

Otto Neurath (1882)

Vedecký jazyk sa skladá s fyzikalisticky triviálneho jazyka a fyzikalisticky odborného jazyka. Odborné termíny sa dajú formulovať pomocou výrazov triviálneho jazyka. Každá vedecká koncepcia musí byť vo svojich základných rysoch zrozumiteľná aj človeku z ulice.

Otto Neurath (1882)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Logický obraz faktov je myslienka.(3.teza traktatu).

Ludwig Wittgenstein (1889)

Myslienka je zmysluplná veta.(4.teza traktatu).

Ludwig Wittgenstein (1889)

Realitu nemôže uchopiť jazyk (myslenie), ale iba mystické vcítenie, jedine cit.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Kdekoľvek sa objaví slovo označujúce určitú oblasť v určitom priestore, môže ním byť iné slovo označujúce inú oblasť v tomto priestore nahradené, bez toho aby vznikol nezmysel; avšak slovo označujúce nejakú inú oblasť náležiacu nejakému inému priestoru ním nahradené byť nemôže, iba ak gramaticky chybne, t.j. nezmyselne. Priestor by sa dal definovať ako úplný súhrn možností daného druhu.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Problém nezmyselnosti jazykových výrazov je problémom ich reálneho alebo nereálneho používania v jazykových hrách. Reálne používanie zakladá význam a činí z jazykového výrazu zmysluplný výraz. Nereálne používanie jazykového výrazu (ktoré nie je vždy zjavné) zakladá naproti tomu nezmysel a robí z jazykového výrazu nezmyselný výraz, ktorý bude raz koniec koncou stiahnutý z obehu.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Predstaviť si jazyk znamená prestaviť si formu života.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Forma života je ono dno jazykových hier, ono dno prúdu života, v ktorom plává lingvistický subjekt a len veľmi ťažko sa ku dnu dostáva.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Pravidla gramatiky nie sú nicím iným ako zvykmi (obyčaje, inštitúcie).

Ludwig Wittgenstein (1889)

Jazyk je zakorenený rozmanite. Má korene a nie len jeden koreň.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Otázka po verifikácii je len zvláštnou formou otázky - Ako to myslíš?.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Vysvetlenie nie je otázkou správnosti či pravdivosti, ale výhradne otázkou súhlasu. Súhlas je podstata pravdivosti či nepravdivosti. Súhlasíme v jazyku na základe používania určitých pravidiel, a tie sú sociálne praktickej povahy.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Význam slova je jeho používanie v jazyku. Otázka Čo je vlastne slovo je analogická otázke Čo je šachová figurka.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Veta ako obraz skutočnosti, nie je obrazom v zmysle nejakej predstavy, ale obrazom na spôsob teoretických (matematických) modelov mechaniky. Z toho vyplýva, že subjekt nemôže byť pasívnym príjemcom obrazov, ale aktívnym spolutvorcom konštruovaného poznatku. Základný zákon mechaniky je špeciálnym prípadom všeobecnejšieho zákona pre svet - princípu logickej formy.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Naše pojmy sú ako sklenená fľaša a my sme ako mucha v nej.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Jazyk ako obraz skutočnosti má so svetom spoločnú formu -logickú formu.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Jazyk je súhrnom výrokov o svete. Jenoduchý výrok popisuje nejaký popisuje jednoduchý fakt.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Pozrite sa napríklad na to, čo sa deje v prípadoch, ktoré nazývame hry. Pozrime sa či nájdeme existenciu niečoho , čo majú všetky hry spoločné. (kartové hry, loptové hry, kolokolomlynské, kto vydrží dlhšie pod vodou na jeden nádych a ruskú ruletu). Tým istým spôsobom nachádzame a skúmame mnoho rôznych hier. Vidíme ako sa niektoré podobnosti ukazujú a potom sa strácajú. Záverom nášho skúmania je toto: Vidíme komplikovanú sieť podobností, ktoré sa pretínajú a prekrývajú a niekedy vidíme aj celkové podobnosti... Nenapadajú mi lepšie slová ako charakterizovať tieto podobnosti ako slová vyjadrenie rodinné podobnosti. či podoby. Rozličné podobnosti medzi členmi rodiny ako napr. druh postavy, rôzne črty a rysy, farba očí, chôdza, temperament atď. Všetky tieto podobnosti a prekrývajú a prelínajú tým istým spôsobom. A dovoľujem si povedať, že rôzne hry tvoria jednu rodinu. (ad Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? - Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Aby sme pochopili podstatu vety (t.j. ako veta zobrazuje realitu), pomyslime na hieroglyphy, ktoré sú obrázkami faktov, ktoré chcú popísať.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Dám mu lístok na ktorom sú znaky:"päť červených jabĺk"...kupec.. odriekava radu čísloviek - predpokladám, že ich pozná naspamäť -, až ku slovu "päť" a pri každej číslovke vezme zo zásuvky jablko...Čo je ale významom slova "päť!?- O takom význame vôbec nebola reč; len o tom ako sa slovo "päť" používa.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Uváž takéto pužitie reči: pošlem niekoho nakupovať. Dám mu lístok a na ňom sú znaky: "päť červených jabĺk". Donesie lístok ku predajcovi, ten otvorí zásuvku, na ktorej je znak "jablká"; potom vyhľadá v tabuľke slovo "červený" a nájde pri ňom určitú vzorku farby; potom odriekava radu čísloviek - predpokladám, že ju vie naspamäť - až ku slovu "päť" a pri každej číslovke väzme zo zásuvky jablko, ktoré má farbu zodpovedajúcu vzorke... Čo je ale významom slova "päť"? - O takomto význame tu vôbec nebola reč, len o tom, ja sa slovo "päť" používa.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Myslíme si nejakú reč.. táto reč má slúžiť dorozumievaniu remeselníka a s pomocníkom B. A stavia niečo zo stavebných kameňov; k dispozícii sú kocky, stĺpy, dosky a nosníky. B mu má prinášať stavebené kamene; a sice v tom poradí, ako ich a potrebuje. K tomuto účelu používajú reč, ktorá je tvorená slovami "kocka", "stĺp", "doska", "nosník". A tieto slová zavolá; B prinesie tem kameň, ktorý sa naučil na toto zavolanie prinášať. - Chápaj to ako úplnú primitívnu reč.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Všeobecný pojem významu slov zahaľuje fungovanie reči hmlou, ktorá znemožňuje jasne vidieť. - Túto hmlu možno rozptýliť tým, že budeme rečové javy študovať na primitívnych spôsoboch používania reči, pr ktorých je možno účel a fungovanie slov zreteľne vidieť. Takéto primitívne formy reči používa dieťa, keď sa učí hovoriť.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Učenie reči nespočíva v židanom vysvetľovaní, ale v určitom výcviku.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Učenie slovám ukázaním vytvára asociatívne spojenie medzi slovom a vecou: čo to však znamená?... Ale pokiaľ k tomu dochádza - je to účelom slova? - Áno , môže to byť...ale môže to byť skutočnému účelu na prospech.

Ludwig Wittgenstein (1889)

V praxi používania reči jeden účastník prevoláva slová a druhý podľa nich jedná; pri vyučovaní reči sa však stretneme s tímto procesom: učiaci sa predmety pomenováva. T.j. povie dané slovo, keď učiteľ ukáže na daný kameň. - Ano stretneme sa tu s cvičením ešte jednoduchším: žiak opakuje slová, ktoré mu učiteľ prednáša - v oboch prípadoch ide o procesy podobné reči.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Pomysli na náradie v nejakej skrinke s náradím: je tu kladivo, kliešte, pílka, šrubovák, meter, nádoba na glej, glej, klince a škrutky - Ako rozdielne sú funkcie týchto predmetov, tak rozdielne sú funkcie slov.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Čo nás mätie je rovnakosť zjavu slov...ako keď nahliadame do strojvocovskej kabíny nejakej lokomotívy: sú tu ovládacie páky, ktoré vyzerajú viac menej rovnako. (To je pochopiteľné, pretože všetky majú byť ovládané rukou). Ale u jednej ide o kľuku, ktorej poloha môže byť súvisle menená (reguluje otvor nejakého ventilu) u inej ide o vypýnač, ktorý má len dve polohy , buď vypnuté alebo zapnuté, tretí ovláda brzdu, čím silnejšie tiahne, tým silnejšie brzdí, štvrtá ovláda pumpu, má účinok len pokiaľ sa pohybuje sem a tam.

Ludwig Wittgenstein (1889)

..polož si otázku, či je naša reč úplná; - či takou bola predtým, než do nej bol zahrnutý chemický symbolizmus a znaky infinitezimálneho počtu, lebo to sú, takpovediac, predmestia našej reči.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Na našu reč sa dá pozerať ako na nejaké staré mesto: spleť uličiek a námestí, starých a nových domov s prístavbami z roznych čias, a to všetko obkopené množstvom nových predmestí s novými a prevvidelnými ulicami a s uniformnými domami.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Možno si ľahko predstaviť reč, ktorá by sa skladala len z bojových rozkazov a hlásení. - Alebo reč, ktorá by sa skladala len z otázok a z výrazov pritakávania a poprenia. A nespočetne iných. - A predstaviť si určitú reč znamená predstaviť si určitú formu života.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Predstav si rozmanitosť rečových hier na týchto a iných príkladoch:- Rozkazovať a jednať podľa rozkazu - Popisovať nejaký predmet podľa vzhľadu alebo na základe meraní - zhotovovať nejaký predmet podľa popisu (výkresu) - referovať o nejakom dianí - formulovať domnienky o nejakom dianí - sformulovať nejakú hypotézu a overovať ju - znázorňovať výsledky nejakého pokusu s tabuľkami a diagramami - Vmýšľat nejaký príbeh, a príbeh čítať - Hrať divadlo - Spievať pieseň dokola - Hádať hádanky - Urobiť vtip, rozprávať ho - Riešiť nejakú slovnú matematickú úlohu - Prekladať z jednej reči do druhej - Prosiť, ďakovať, preklínať, zdraviť, modliť sa.

Ludwig Wittgenstein (1889)

to, čo s našími vetami robíme je nanajvýš rozmanité. Pomyslime len na rôzne zvolania. S ich úplne rozdielnymi funkciami: "Vodu!" , "Preč!" , "Au!" , "Pomoc!" , "Krásne!" , "Nie!". Si teraz ešte stále naklonený označovať tieto slová "pomenovanie predmetu"?

Ludwig Wittgenstein (1889)

definícia ukázaním môže byť v každom prípade vyložená tak i inak (ako označenie farby, pomenovanie určitého svetového smeru)

Ludwig Wittgenstein (1889)

to ako vysvetlenie (človek) "chápe", sa ukáže v tom, akým spôsobom bude vysvetlené slovo používať.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Definícia ukázaním vysvetlí použitie - význam - slova, ak je už jasné, akú rolu má v reči toto slovo vôbec hrať. Ak teda viem, že mi niekto chce vysvetliť slovo označujúce fagbu, tak mi vysvetlenie ukázaním "toto sa volá "sépiová"" k pochopeniu slova pomôže.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Človek musí už niečo vedieť, aby sa mohol pýtať po pomenovaní.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Ak sa niekomu ukáže šachová figúrka kráľa a povie sa: "To je šachový kráľ", tak sa mu tým použitie tejto figúrky nevysvetlí, ibažeby už poznal pravidla hry až na tento posledný bod: tvar figúrky kráľa.

Ludwig Wittgenstein (1889)

.... slovo "význam" je používané v rozpore s duchom reči, ak sa ním označuje vec, ktorá slovu "zodpovedá". To znamená zamieňať význam mena s nositeľom tohto mena. Keď pán N.N. zomrie, hovorí sa, že zomrel nositeľ mena, nie že zomrel význam mena. A bolo by nezmyselné takto hovoriť, lebo keby toto meno prestalo mať význam, tak by nemalo žiadny zmysel povedať "Pán N. N. zomrel."

Ludwig Wittgenstein (1889)

Pre veľkú triedu prípadov použitie slova "význam" - i keď nie pre všetky prípady jeho použitia - sa dá toto slovo vysvetliť takto : význam nejakého slova je spôsob jeho použitia v reči. A význam nejakého mena sa niekedy vysvetľuje tým, že sa ukáže na jeho nositeľa.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Pomenovaním nejakej veci sa ešte nič neučinilo. Taktiež sa o nej nedá povedať, že má nejaké meno mimo príslušnú hru (napr. kráľ mimo šach). To taktiež mienil Gottlob Frege tvrdením, že slovo má význam jedine v súvislosti vety.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Ak teraz poviem "Moja metla stojí v kúte", je to vlastne výpoveď o násade a smetáku metly? V každom prípade by bolo predsa možné nahradiť túto výpoveď výpoveďou udávajúcou polohu násady a smetáku. A táto výpoveď je potom predsa akoby ďalej analyzovanou formou prvej výpovede.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Výraz, že nejaká veta je "analyzovanou" formou určitej vety nás ľahko zvádza k mienke, že táto forma je základnejšie, že až ona ukazuje, čo je tou druhou vetou mienené...určitý aspekt veci sa však stráca...

Ludwig Wittgenstein (1889)

Uvádzanie príkladov tu (v prípade rodových príbuzností) nie je nepriamym prostriedkov vysvetlenia - z nedostatku nejakého lepšieho prostriedku.

Ludwig Wittgenstein (1889)

A neexistuje prípad, keď hrajeme a - vytvárame si pravidlá priebežne? Ba i taká, že ich pozmeňujeme v priebehu hry.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Otázka "Čo je to vlastne slovo?" je analogická otázke "Čo je to šachová figurka?"

Ludwig Wittgenstein (1889)

Reč je akési bludisko ciest. Prídeš z jednej strany a vyznáš sa tu, prídeš na to isté miesto z inej strany, a už sa tu nevyznáš.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Ako by to bolo, keby ľudia svoje bolesti neprejavovali (nestenali by, nekrivili by tvár atd.)? Potom by nebolo možné naučiť nejaké dieťa používaniu výrazu "bolesť zubov". - Ale predpokladajme, že toto dieťa je génius a že by pre tento pocit samo vynaliezlo nejaké meno! - Ale potom by zrejme týmto slovom nemohlo dosiahnuť to, aby mu druhí rozumeli.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Ak sa povie "Dal pocitu meno", tak sa zabúda, že v reči musí byť už mnohé predom pripravené, aby obyčajné pomenovanie malo zmysel. A keď hovoríme o tom, že niekto dáva bolesti meno, tak tým, čo je pripravené predom, je gramatika slova "bolesť"; tá ukazuje na miesto, na ktoré nové slovo zaraďuje.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Predstavme si tento prípad. Chcem si viesť denník o návratoch istého pocitu. Za tým účelom ho asociujem so znakom "E" a kalendári potom ku každému dňu, keď mám tento pocit, napíšem tento znak. - Chcem upozorniť, že definíciu tohto znaku nemožno vysloviť - ale môžem ju podať sám ako určitý druh definície ukázanim...

Carnap (1947) proposed a new formulation of the sense/reference dichotomy, which was translated into the distinction between intension and extension. The notion of intension was intended to be an explicatum of Frege’s “obscure” notion of sense: two expressions have the same intension if and only if they have the same extension in every possible world or, in Carnap’s terminology, in every state description (i.e., in every maximal consistent set of atomic sentences and negations of atomic sentences). Thus, ‘round’ and ‘spherical’ have the same intension (i.e., they express the same function from possible worlds to extensions) because they apply to the same objects in every possible world. Carnap later suggested that intensions could be regarded as the content of lexical semantic competence: to know the meaning of a word is to know its intension, the general conditions which an object must fulfill in order to be denoted by [that] word

Rudolf Carnap (1891)

Willard van Orman Quine (1908)

Perceptuálna podobonosť je základom všetkého očakávania, učenia, tvorenia zvykov. Zároveň zdieľame informácie (vysielame signály), vtáci spevom, opice škrekom a ľudia tak, že vyslovujú pozorovacie vety - Pes! Prší! Je mi zima! - Tieto pozorovacie vety (P) sú prvé historicky i dnes pri výchove dieťaťa. Neskôr (nie P), (PaP) , (ked P, tak P)-pozorovacie kategorialy, reifikácia,

Usually it is uses of words, not words in themselves, that are properly called vague.

John Langshaw Austin (1911)

Michel Foucault (1926)

Diskurz je celok nanútených, alebo nanucovaných významov, ktoré sa tiahnu spoločenskými pomermi.

Jazyk je ľudskou konštrukciou. Racionálny jazyk môže byť nástrojom. skonštruovaným vládnucou triedou, slúžiaci na ovládanie más.

Jacques Derrida (1930)

Všetko je text. Mimo text nič neexistuje.

Jacques Derrida (1930)

Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie.

Jacques Derrida (1930)

John Rogers Searle (1932)

Hovorenie jazykom je zapojenim sa do velmi zlozitej pravidlami riadenej formy spravania.

we can usefuly capture the meaning of word by characterizing its distibution, or the context in which the word appears - You should know a word by the company it keeps. (distributional hypothesis)

Konanie nejakého človeka, napr. jeden jeho zhyb na hrazde, by sa možno dal opísať pomocou chemických vzorcov. Bol by to však taký komplikovaný opis, zložený z množstva opakujúcich sa vzorcov, že by bolo lepšie všetky tieto opakujúce sa vzorce nahradiť, nejakým jedným výrazom, ale aj takto vzniknutých vzorcov by bolo veľa, preto by sme ich utriedili do skupín a označili nejako jednoduchšie. Tak by sme postupovali ďalej až by sme dospeli k pojmu zhyb na hrazde. Podobný vzťah je medzi strojovými jazykmi a vyššími programovacími jazykmi.

Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch.

In Tarski’s (1933) work on formal languages, which was taken as definitional of the very field of semantics for some time, lexical units are semantically categorized into different classes (individual constants, predicative constants, functional constants) depending on the logical type of their reference, i.e., according to whether they designate individuals in a domain of interpretation, classes of individuals (or of n-tuples of individuals), or functions defined over the domain.

viera o ktorej ti niekto porozpráva bude mat pre teba asi takú hodnotu ako jedlo o ktorom ti budem hovoriť ale nikdy ho neochutnas.... na druhej strane, kým ti nepovedia, čo máš cíťiť vo víne, tak to ani necítiš.

Vztah medzi vnemom, spomienkou, predstavou, ideou, pojmom a slovom mi zatial nie je jasny

Mam ideu niecoho, ak viem ako sa to nieco pouziva. (napr. stolicka, pohar). nestaci mat obraz toho.

Rozsah pojmu je mnozina predmetov, ktoré pod danú pojem patria, obsah pojmu je súbor vlastností ktoré tieto predmety majú.

Významy výrazov môžu byť jednoduché (jednokrokové) alebo štrukturované (viackrokové) procedúry, ktorými identifikujeme objekty.

Určitý výraz alebo pojem, alebo objekt, ako je daný v definíciách, je vždy súčasťou buď nejakého systému výrazov (jazyka) alebo určitého systému pojmov (konceptuálneho systému) alebo systemu objektov (ontológie).

Ukázaním + abstrakciou. Ukázaním - Peter, Abstrakciou - človek,živočích,živá príroda,jestvujúcno

Paradox hromady: Jedno zrnko v žiadnom prípade nie je hromada ani zopár zrniek nie je hromada, al epostupným pridávaním zrniek nevedno presne kedy vznikne hromada.

Evanjelium podľa Jóba (2019)

Jazyk, ktorým svet popisujeme, je mapou reality, nie realitou samotnou. Jazyk nám pomáha zorientovať sa v skutočnosti, nemožno ním však poznanie nahradiť. Cesta poznania nás vedie od bodky na mape k hore samotnej.

Veda je presvedčená nie síce o podobnosti v názornom zmysle, ale o jednoznačnej priradenosti svojho matematicky štrukturovaného systému poznatkov k štruktúre vonkajšej skutočnosti.

Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje.

Jazyk je modelom reality.

Ďaľšie kategórie ,čisté pojmy, ktoré môžeme použiť na všetko a sú tiež vrodené sú kvalita a kvantita. Ak ideme napr. do reštaurácie a pri odchode povieme : "Kvantita bola dostatočná, som sýty, ale kvalita bola slabá" alebo naopak "Kvalita bola dobrá ale bolo toho málo, ešte mám hlad".

Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant)

Čisté pojmy, kategórie sú pojmy ako "kvalita", "kvantita", atď.. pod ktoré možno zahrnúť všetky veci, zatiaľčo pod ostatné pojmy ako napr. "mobilný telefón" nemožno zahrnúť všetky veci.

Použitiu niektorých pojmov rozumieme, ak vieme čoho sú v danom prípade protikladom. Je celkom iné, ak odlišujeme lásku nie v protiklade od nenávisti ale v protiklade od flirtu alebo od sexu alebo od ľahostajnosti. Je rozdiel ak chápeme reč v protiklade ku mlčaniu, alebo v protiklade ku ukazovaniu, brechotu alebo spievaniu.

Střet civilizací (2019)

Ak sa chceme dostať po diaľnici z jedného veľkomesta do druhého, nebudeme potrebovať mapu obsahujúcu mnoho informácií nesúvisiacich s automobilovou dopravou, na ktorej sa diaľnice budú strácať v spleti vedľajších ciest. Taká mapa by nás mohla skôr zmiasť. Ale na druhej strane mapa, na ktorej je zakreslená iba jedna diaľnica, by realitu značne skresľovala a znižovala by schopnosť zvoliť si inú trasu, ak by napr. bola diaňica zablokovaná nehodou.

Umelá inteligencia ChatGPT , keď rozmýšľa o svete, t.j. na čokoľvek sa ho spýtaš, tak použije kombináciu 2048 kategórií vecí. Celý internet má skopmrimovaný do takéhoto úzkeho zoznamu kategórií, s tým že ku kategóriam prislúcha číselná škála od -1 do 1; napr. pes a mačka sú v tej istej kategórii zviera, len trochu s iným číslom.

Oslobodenie rúk od funkcie pohybu, priniesol človeku schopnosť uchopovať veci a vyrábať vlastné veci - artefakty...Symbolickými artefaktami sa stali všeobecné pojmy. Pojmy už neoznačovali len konkrétne veci, ale celé triedy vecí. Už nebolo treba veci uchopovať. bolo treba ich abstraktne chápať, triediť ich, predstavovať si ich. Nad fyzikálnym priestorom, v ktorom človek žije ako materálna bytosť začal vyrastať ďalší priestor - symbolický. Človek sa stal symbolizujúcim živočíchom...Jazyk je symbolická motorická manipulácia (manus - v latinčine -ruka) v mozgu s konkrétnymi naturfaktami ale takisto aj so symbolickými artefaktami.

Helgoland (2019)

Existencia takýchto relevantných korelácií naznačuje možný fyzický zdroj pojmu význam:relevantné relatívne informácie. Relatívne, ako ich (vo fyzickom zmysle) chápe Shannon, relevantné (v biologickom, čiže napokon fyzickom), ako ich chápe Darwin.

Predstavme si, že by sme mali informácie o jedlých surovinách výhradne z našich nedokonalých čuchových a prakticky nič nehovoriacich zrakových kanálov - koľko chutných bobúľ by doslova otrávilo naše životy, a o koľko horkých či nepríjemných liekov by sme takto prišli? V situáciách, v ktorých jednoduché afektívne vzťahovanie sa nie je postačujúcim kognitívnym produktom vo vzťahu k objektu, preto časom začali organizmom vypomáhať stále zložitejšie kognitívne procesy založené najskôr na schopnosti symbolickej reprezentácie. Na tejto úrovni kognície už reprezentácie nie sú determinované výhradne senzorickými vstupmi, alte tiež symbolickými systémami - reprezentáciami abstraktnejšieho charakteru, schopnými zachytiť a uchovať "skryté" dáta, ktoré nemusia byť senzoricky dostupné...

Od patetiky k etike (2019)

Obzvlášť zaujímavý je pôvod (maďarského) slova király (po slovensky kráľ, po slovinsky a srbo-chorvátsky kralj). Aj toto slovo sa mohlo dostať do maďarčiny zo slovanských jazykov, konkrétne pravdepodobne zo starochorvátčiny, s pridaním samohlásky, aby sa predišlo spoluhláskovému zhluku na začiatku slova. V slovanských jazykoch však vznikol tento výraz z mena franského panovníka Karola Veľkého, respektíve z germánskej verzie jeho mena.

Mince vyrazené v českom Joachimsthal (Jáchymovské údolie) sa spočiatku nazývali „Joachimsthaler“ a neskôr, v súlade s Joachimstalom, ľudovo známym ako „'s Tal“, boli skrátené na „Thaler“, ktorý sa stal všeobecným termín pre mince tejto veľkosti. V Uhorsku sa používal aj názov "Toliar". Dáni ich volali "Dolár" a odtiaľ sa názov "Dolár" preniesol aj do Ameriky.

Lufhanza = letecká Hanza.

Hanza (nem. Hanse, staronem. Hansa) bol zväz nemeckých obchodných miest, ktorý prevádzkoval diaľkový obchod. Založená v polovici 12. storočia, fungovala pol tisícročia až do polovice 17. storočia.

Eponymické termíny sú pomenované podľa mena osobnosti. (napr. Maslowova hrierarchia potrieb)

tvrdenie sa skladá z dvoch aktov, z uvažovania a z tvrdenia (prisúdenia pravdivostnej hodnoty alebo niečo podobného)

Filosofická zkoumání (2019)

pomenovávanie je niečo podobného ako pripevniť k nejakej veci tabuľku s menom. Veci pomenovávame a môžeme potom o nich hovoriť. Vzťahovať sa v reči na nich.

Filosofická zkoumání (2019)

Hovorí sa, že nezáleží na slove ale na jeho význame; a na význam sa pritom myslí ako na nejakú vec rovnakého druhu ako slovo, aj keď od slova rozdielnu. Tu je slovo, tu je význam. Peniaze a krava, ktorú za ne možno kúpiť.

Filosofická zkoumání (2019)

Revoluce pro život (2019)

Revoluce si vypůjčila své jméno od věčného koloběhu (re-volutio) nebeských těles, ale v moderním historickém po-rozumění právě zkušenost revoluce antikvovala obraz osudo-vě rotujícího kola.

Okomentuj: