Logika, ríša čisto ideálneho, je teda Absolútno, Božstvo, je to zobrazenie Boha, akým bol vo svojej večnej podstate pred stvorením sveta, a jej duch je konečný. A ak by sa niekto spýtal odkiaľ pochádza logika, tak by sa vlastne pýtal po predpokladoch (podmienkach) logiky, čo je však otázka, ktorá sa dá položiť len vrámci logiky, lebo mimo logiky žiadne predpoklady nie sú. |  Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu.
Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy. | Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“ | Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Dávno sa zabudlo na predsudok, že človek sa naučí pomocou logiky myslieť, v čom sa videla jej užitočnosť a tak aj jej cieľ - akoby sa človek iba štúdiom anatómie a fyziológie naučil tráviť a pohybovať - a duch praktického života jej zrejme nemienil určiť lepší osud než jej sestre metafyzike. Napriek tomu, pravdepodobne pre istý formálny úžitok z nej, jej ponechali ešte určitú hodnosť medzi vedami, dokonca neprestala byť predmetom verejného vyučovania. | Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Objektívna logika, je časť logiky, v ktorej sa myslenie zaoberá niečím iným ako samým sebou: s bytím, s číslom, s mierou, s pojmami podstata, príčina.
Subjektívna logika je časť logiky, kde sa myslenie zaoberá samým sebou. Ide tu o pojmy ako "pojem". "súd", "úsudok", "záver" | Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
 Friedrich Nietzsche (1844) |
Logika (ako aj geometria a aritmetika) platí fakticky len o fingovaných podstatnostiach, ktoré sme si vytvorili my. Logika je pokus chápať skutočný svet nami kladenou schémou bytia, správnejšie: urobiť nám ho formulovateľným, vypočítateľným.. |
Zatiaľčo formálna logika sa zaoberá formálnymi logickými štruktúrami (napr. správnosť, platnosť, konzistentnosť) nezávisle od ich pravdivosti, formálna ontológia sa zaoberá formálnymi ontologickými štruktúrami (napr. teória častí, teória celkov, typmi a jednotlivinami, identitou, vzťahmi, jednotou) t.j formálnymi aspektmi objektov nezávislými na ich špecifickosti. |  Edmund Husserl (1859) |
 Bertrand Russell (1872) |
Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná. |
 Ludwig Wittgenstein (1889) |
logika nepojednáva o reči - prípadne o myslení - v tom zmysle ako prírodná veda pojednáva o nejakom prírodnom jave, bolo by nanajvýš možno povedať, že konštruujeme ideálne jazyky. Ale slovo "ideálne" by tu bolo zavádzajúce, lebo to znie, ako keby tieto jazyky boli lepšie, dokonalejšie než naša bežná reč. |
Ludwig Wittgenstein (1889) |
niečo nás zvádza (a mňa kedysi zviedlo) k myšlienke, že ten kto vyslovuje alebo mieni, ale chápe nejakú vetu, prevádza tým akýsi kalkul podľa určitých pravidiel. |
Ludwig Wittgenstein (1889) |
Do akej miery je logika niečo vznešeného? Zdá sa, že je jej vlastná akási zvláštna hĺbka - všeobecne platný význam. Mala spočívať, zdalo sa, v základe všetkých vied. - Lebo logické skúmanie prepátráva podstatu všetkých vecí.... pre naše skúmanie je podstatné, že sa ním nechceme naučiť niečo nového. Chceme pochopiť niečo, čo nám leží nezakryté pred očami.. |
Okomentuj: