Čo je veda?

Čo je veda?

Nadotázky: Aké sú druhy poznania?

Čo je veda?

Podotázky: Ako sa líši veda od nevedy? Aký je vzťah vedy a náboženstva? Čo je logika? Čo je to technika? Je veda dobrá alebo zlá? Aký je vzťah filozofie a vedy?

Demokritos z Abdér (-460)

Radšej by som našiel jediný kauzálny zákon, než by som bol perským kráľom !

1.Prote filozofia (skúma jestvujúcno ako jestvujúcno)
2.Fyzika (skúma pohybujúce jestvujúco)
3.Matematika (skúma kvantitatívne jestvujúcno)
4. Logika
5. Psychológia (spis o duši)
6.etika (prakticka filozofia)
7.estetika
8.politika
9.retorika
10.biologia
11.kozmologia

Aristoteles (-384)

Tomas Akvinsky (1225)

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Kniha prirody je napisana matematickou recou a pismena su trojuholniky, kruhy a dalsie geometricke utvary.

Galileo Galilei (1564)

Denis Diderot (1713)

system vied

Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Nech je veda sama v sebe cim chce, vo vztahu k bezprostrednemu sebauvedomeniu (kt. je princip skutocnosti) vystupuje ako cosi voci nemu prevratene. (veda ma formu neskutocnosti). Sebavedomie ma ukazat, ze a ako prinalezi veda jemu samemu.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Duch, ktorý vie takýmto spôsobom o sebe ako o duchu, je veda. Ona je jeho skutočnosťou a ríšou, ktorú si duch buduje vo svojom vlastnom živle.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)

Arthur Schopenhauer (1788)

Rozdelenie vied:

veda apriori
- veda o dovode bytia
  - v priestore (geometria)
  - v case (aritmetika, algebra)
- veda o dovode poznania(logika)
veda aposteriori (empiricka veda)
- ucenie o pricinach
  - vseobecne-(mechanika,hydrodynamika,fyzika,chemia)
  - zvlastne- (astronomia,mineralogia,geologia,technologia,farmacia)
- ucenie o podrazdeniach (reflexoch)
  - vseobecne- fyziologia rastlin, zvierat, anatomia
  - zvlastne - zoologia,zootomia, porovnavacia fyziologia, patologia, terapia
- ucenie o motivoch
  - vseobecne - etika, psychologia
  - zvlastne - dejiny, pravna veda

Rebricek vied - komplexita narasta - matematika - astronomia - fyzika - chemia - biologia - sociologia

August Comte (1798)

Historici vedia, že v každej oblasti poznania sa prechádza troma štádiami: 1. najprv sa predmet poznania vysvetľuje teologickým spôsobom; všetky problémy sú vysvetľované pomocou vôle nejakého božstva, ako napr. hviezdy boli pokladané za bohov, alebo vozidlá bohov. 2. Ten istý predmet poznania potom dosiahne metafyzické štádium a je vysvetľovaný pomocou metafyzických abstrakcíí, ako napr. že hviezdy sa pohybujú po kružnici, lebo je to najdokonalejší tvar. 3. nakoniec sa predmet poznania redukuje presnými pozorovaniami, hypotézami a experimentami na pozítívnu vedu, a fenomény sú vysvetľované pomocou pravidelností prírodných príčin a následkov.

August Comte (1798)

Herbert Spencer (1820)

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.

Friedrich Nietzsche (1844)

Wilhelm Windelband (1848)

Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna.

Wilhelm Windelband (1848)

Cieľom prírodných vied je apodiktický súd, t.j. súd ktorý je evidentný, jasne dokázateľný. Cieľom je nájsť prírodné zákony.

Wilhelm Windelband (1848)

Cieľom duchovných vied je asertorická veta, ktorá nedokazuje, ale uisťuje.

dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Edmund Husserl (1859)

Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie.

Edmund Husserl (1859)

Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Edmund Husserl (1859)

Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie.

Edmund Husserl (1859)

Moritz Schlick (1882)

Predmetom vedy je objavovať usporiadanosť sveta (t.j. formulovať prírodné zákony)

Mágia, toľko potlačovaná náboženstvom bola bližšia k dnešnej fyzike v dosahovaní viditeľných výsledkov. Keď starena zariekava bradavice, hovoríme tomu povera, keď niečo podobné robí profesor, hovoríme tomu terapia sugesciou. To čím sa líši mágia od vedy je absencia systematického spojenia a systematického skúsenostného overovania.

Otto Neurath (1882)

mágia - > náboženstvo - > filozofia - > materialistický empirizmus

Otto Neurath (1882)

Vedecké chápanie sveta zahrňuje:
- postoj k produktívnosti empririckej verifikovateľnosti
- pestovanie logiky ako učenia o tautologických transformáciách
- prepájanie jednotlivých oblastí skúsenosti - precizovaním pojmov a transformáciou
- snaha o konštitučnú teóriu

Otto Neurath (1882)

Vedecký jazyk sa skladá s fyzikalisticky triviálneho jazyka a fyzikalisticky odborného jazyka. Odborné termíny sa dajú formulovať pomocou výrazov triviálneho jazyka. Každá vedecká koncepcia musí byť vo svojich základných rysoch zrozumiteľná aj človeku z ulice.

Otto Neurath (1882)

Martin Heidegger (1889)

Vedu vůbec lze určit jako celek důvodové souvislosti pravdivých vět.

Martin Heidegger (1889)

Wissenschaft denkt nicht. Wissenschaft bewegt sich nicht in der dimension der Philosophie. Sie ist aber, ohne dass sie es weisst auf diese Dimension angewiesen. Zum Beispiel, Physik bewegt si in Reich von Raum und Zeit und Bewegung. Was Raum, was Zeit, was Bewegung ist kann wissenschaft als Wissenschaft nicht entscheiden. Was die Phyzik ist, kann Physik mit seiner Metoden nicht sagen.

Martin Heidegger (1889)

Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.

Vedecké pravdy nie sú žiadnymi pravdami. Sú to len zatiaľ nezavrhnuté hypotézy.

Karl Raimund Popper (1902)

Opak metodologického esencializmu je metodologický nominalizmus. Miesto snahy zistiť čím vec skutočne je, a definovania je pravej povahy, chce metodologický nominalizmus popísať ako sa vec za rôznych okolností správa a najmä či sa v jej správaní prejavujú nejaké pravidelnosti....

Karl Raimund Popper (1902)

Metodologický nominalista si nikdy nebude myslieť, že otázky ako "Čo je energia?" alebo "Čo je pohyb?" alebo "Čo je atom?" sú dôležitými otázkami fyziky; bude však považovať za dôležité otázky typu : "Ako sa dá využiť slnečná energia?" alebo "Ako sa planéta pohybuje?" alebo "Za akých okolností vyžaruje atom svetlo?"

Karl Raimund Popper (1902)

Paul Karl Feyerabend (1924)

Veda je v podstate anarchistický podnik.

Paul Karl Feyerabend (1924)

.úloha vedca je činiť slabší prípad silnejším a tým udržovať celok v pohybe.

Paul Karl Feyerabend (1924)

Pokroku vo vede možno dosiahnuť kontrainduktívnymi postupmi, t.j. používaním hypotéz, ktoré odporujú dobre potvrdeným teóriám. Ukazuje sa, že dáta, ktoré by mohli vyvrátiť nejakú teóriu, sa často dajú získať len s pomocou nezlúčiteľnej teórie.

Paul Karl Feyerabend (1924)

Anarchistická metodológia : neexistuje jediné pravidlo v epistemológii, ktoré nebolo porušené ,či už zámerným rozhodnutím alebo nechtiac. Ostáva jediné pravidlo : Čokoľvek funguje. (Anything goes)

Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Michel Foucault (1926)

Slavoj Žižek (1949)

Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol.

Veda si nekladie všetky možné otázky. Veda si kladie otázky, na ktoré sa možno rozumne očakávať verifikovateľnú odpoveď. Snaží sa vybrať z celku len niečo, to rozložiť na drobné a znovu poskladať.

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky (2019)

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení?

Evanjelium podľa Jóba (2019)

Organizacna struktura SAV:

1. Oddelenie vied o neživej prírode
- Vedy o Zemi a vesmíre
  - Astronomický ústav SAV
  - Geofyzikálny ústav SAV
  - Geografický ústav SAV
  - Geologický ústav SAV
  - Ústav hydrológie SAV
- Matematicko-fyzikálne vedy
  - Fyzikálny ústav SAV
  - Matematický ústav SAV
  - Ústav experimentálnej fyziky SAV
    - Oddelenie biofyziky
    - Oddelenie fyziky kovov
    - Oddelenie fyziky nízkych teplôt
    - Oddelenie kozmickej fyziky a detašované pracovisko na Lomnickom štíte
    - Oddelenie fyziky magnetických javov
    - Oddelenie subjadrovej fyziky
    - Oddelenie teoretickej fyziky
    - Laboratórium experimentálnej chemickej fyziky
    - Laboratórium materiálovej fyziky
    - Laboratórium nanomateriálov a aplikovaného magnetizmu
- Technické vedy
  - Elektrotechnický ústav SAV
  - Ústav geotechniky SAV
  - Ústav informatiky SAV
  - Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV
  - Ústav materiálového výskumu SAV
  - Ústav merania SAV
  - Ústav stavebníctva a architektúry SAV
2. Oddelenie vied o živej prírode a chemických vedách
- Lekárske vedy
  - Molekulárno-medicínske centrum SAV
  - Neurobiologický ústav SAV
  - Neuroimunologický ústav SAV
  - Ústav experimentálnej endokrinológie SAV
  - Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV
  - Ústav experimentálnej onkológie SAV
  - Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV
  - Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV
  - Ústav pre výskum srdca SAV
  - Virologický ústav SAV
- Biologické a chemické vedy
  - Chemický ústav SAV
  - Ústav anorganickej chémie SAV
  - Ústav molekulárnej biológie SAV
  - Ústav polymérov SAV
  - Ústav zoológie SAV
- Poľnohospodárske a veterinárne vedy
  - Botanický ústav SAV
  - Parazitologický ústav SAV
  - Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV
  - Ústav ekológie lesa SAV
  - Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV
  - Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV
  - Ústav krajinnej ekológie SAV
3. Oddelenie vied o spoločnosti a kultúre
- Vedy o dejinách
  - Archeologický ústav SAV
  - Historický ústav SAV
  - Spoločenskovedný ústav SAV
  - Ústav etnológie SAV
- Vedy o človeku a spoločnosti
  - Ekonomický ústav SAV
  - Filozofický ústav SAV
  - Prognostický ústav SAV
  - Sociologický ústav SAV
  - Ústav experimentálnej psychológie SAV
  - Ústav politických vied SAV
  - Ústav štátu a práva SAV
  - Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
- Vedy o kultúre a umení
  - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
  - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV
  - Ústav dejín umenia SAV
  - Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV
  - Ústav hudobnej vedy SAV
  - Ústav orientalistiky SAV
  - Ústav slovenskej literatúry SAV
  - Ústav svetovej literatúry SAV

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Žijeme v době počítačů. Obecný princip počítače je však postaven především na tom, co je jeho výstupem proti nám,čím je s námischopen komunikovat -na displeji. Jsme civilizací displejů.Věda je posedlá touhou, přvést vše na obrazovku, vyměnit přirozené věci za údaj, který lze zobrazit a naprogramovat.

V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis.

Vedec by mal žiť s výhľadom na nemocnicu.

Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské)Systém vied

Prírodné vedy:
- matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, pozri nižšie)
- fyzika
- astronómia
- chémia
- biológia
  - Zoológia - štúdium živočíchov
    - Anatómia – veda o vnútornej stavbe tela živočícha.
    - Cytológia – skúma bunky, prípadne jednotlivé bunkové organely.
    - Embryológia – študuje vývoj zárodku (embrya).
    - Etológia – zaoberá sa správaním živočíchov.
    - Fyziológia – skúma životné procesy prebiehajúce v tele živočícha.
    - Histológia – skúma živočíšne tkanivá.
    - Morfológia – zaoberá sa vonkajšou stavbou a tvarom tela živočícha a jeho jednotlivých častí.
    - Organológia – skúma jednotlivé orgány, ich špecifickú stavbu a funkciu.
    - Taxonómia (systematika) – zaoberá sa triedením živočíchov do kategórií (taxónov) na základe ich fylogenetickej príbuznosti.
    - Helmintológia – veda o červoch.
    - Entomológia – veda o hmyze.
      - arachnológia
      - dipterológia
      - hymenopterológia
      - lepidopterológia
      - parnassiológia
      - myrmekológia
      - odonatológia
    - Herpetológia – veda o plazoch a obojživelníkoch.
    - Ichtyológia – veda o rybách.
    - Malakológia alebo malakozoológia – veda o mäkkýšoch.
    - Ornitológia – veda o vtákoch.
    - Parazitológia – veda o cudzopasných živočíchoch.
    - Pedozoológia – veda o pôdnych živočíchoch.
    - Protozoológia – veda o jednobunkových živočíchoch.
    - Teriológia alebo mamalógia veda o cicavcoch.
  - Botanika - štúdium rastlín
  - Mikrobiológia - štúdium miktoorganizmov
  - Molekularna
  - Mikroskopicka
  - Makroskopicka, populacna, druhova, naddruhova
- geológia
Humanitné vedy
- psychológia
- sociológia
- história
- estetika
- kulturológia
- lingvistika
- politológia
- ekonómia
Aplikované vedy
- pedagogika
- medicína
- farmakológia
- poľnohospodárske vedy
- právo
- knižničná a informačná veda
- logistika
- architektúra
- technológia
- genetika/génové inžinierstvo
Interdisciplinárne vedy
- informatika – zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
- kognitívna veda – využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
- antropológia – je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
- ekológia – vychádza z prírodných vied, ale rozdodujúcim činiteľom v jej výskume je ľudská spoločnosť
- geografia – veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
Vedy s problematickým zaradením
- matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o vedu o metódach výskumu.
- filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
- teológia
- astrológia
- ufológia
- spiritizmus
- kreacionizmus

Veda to sú vedomosti, ktorým rozumieme tak dobre, že ich môžeme naučiť aj počitač.

Alfou a omegou vedy sú predikcie.
- Začína sa s výrokmi o pozorovaní, ktoré zahrňujú priestorové a časové určenia.
- Hovorenie samé je priestorovo-temporálne zreťazenie.
- Pomocou výrokov o pozorovaní formulujeme zákony - nie na základe logiky. Ak sa formuluje výrok,
- Ak sa formuluje výrok, porovnáva sa s celkom jestvujúcich výrokov. Ak korešponduje - zahrnie sa medzi ne. Ak nekorešponduje - označí sa ako nepravdivý, alebo sa pozmení doterajší komplex výrokov.

Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom)

všeobecnou úlohou vedy je predvídať, či skôr upresňovať nače každodenné predpovede a postaviť ich na istejší základ. Úlohou sociálnych vied je predovšetkých poskytovať nám historické predpovede. Existuje zákon dejin, ktorý úmožňuje predvídať priebeh historických udalostí. (historicizmus)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Panství kříže (2019)

Na Oxfordské univerzitě slovo „věda“ – science – ještě v polovině 19. století znamenalo „znalost Aristotela“.23 (ad co jeveda)

Panství kříže (2019)

„V otázkách intelektuálních,“ upozorňoval, „nepředstírejme jistotu u toho, co nebylo dokázáno nebo co je nedokazatelné.

Okomentuj: