Ako sa líši veda od nevedy?

Ako sa líši veda od nevedy?

Ako sa líši veda od nevedy?

Wilhelm Windelband (1848)

Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna.

Mágia, toľko potlačovaná náboženstvom bola bližšia k dnešnej fyzike v dosahovaní viditeľných výsledkov. Keď starena zariekava bradavice, hovoríme tomu povera, keď niečo podobné robí profesor, hovoríme tomu terapia sugesciou. To čím sa líši mágia od vedy je absencia systematického spojenia a systematického skúsenostného overovania.

Otto Neurath (1882)

Karl Raimund Popper (1902)

Empirický vedecký systém musí dovoľovať svoje vyvrátenie skúsenosťou.

Karl Raimund Popper (1902)

Vedecká teória obsahuje zákony, ktoré niečo zakazujú, resp. neprípušťajú. Ak sa ale experimentálne nájde prípad, ktorý neprípušťajú, tieto zákony sa považujú vyvrátené. Nevedeckú teóriu týmto spôsobom nemožno vyvrátiť.

Karl Raimund Popper (1902)

Z rozličných dôvodov môže byť nemožné (nevedeckú) teóriu falzifikovať: a) zavedením nejakej pomocnej ad hoc hypotézy b) zmenou definície c) zaujatím postoja, ktorý odmieta falzifik. evidenciu

Karl Raimund Popper (1902)

v prírodných vedách je dnes dosť všeobecne prijímaný metodologiccký nominalizmus. Na druhej strane problémy sociálnych vied sú stále riešené pomocou esencialistických metód. To je podľa môjho názoru jedna z hlavných príčin ich zaostalosti.

Normálna veda (pred tým než je vedeckou revolúciou zvrhnutá) potláča novinky podvracajúce základné odpovede, ktorým je verná. Tvrdošijne vtesnáva prírodu do svojich pojmových škatuliek.

Thomas Kuhn (1922)

Veda vyuzíva korelacne myslenie, hlada empiricke potvrdenie ci nepotvrdenie teorii, vodci hodnotia teroie vo vztahu k inym, alternativnym teoriam a využívajú čo najjednoduchšie, ale konzistentné teórie, vedecký postu sa vyznačuje progresivitou rozvíjanou v čase - rozvíja nové teórie, ktoré vysvetľujú nové fakty. Profil pseudovedy naopak obsahuje tieto položky : pseudoveda vužíva myslenie založené na podobnosti, odmieta empirické potvrdzovanie, prehliada alternatívne teórie, produkuje mnoho ad hoc hypotéz a teórií, ktoré sa nevyznačujú jednoduchosťou, stagnuje pokial ide o princípy a ich aplikáciu.

Na rozdiel od vedeckých sú však náboženské tradície často úplne a explicitne organizované okolo ich historických vzorov, ktoré sú sústredené do jednej alebo niekoľkých osôb.

Vedy s problematickým zaradením
- matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o vedu o metódach výskumu.
- filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
Pseudovedy – ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
- teológia
- astrológia
- ufológia
- spiritizmus
- kreacionizmus

Primárne vlastností vecí sú vedecké a dajú sa skúmať objektívne a sekundárne vlastnosti to sú nejaké tie nadstavby, ktoré nie sú objektívne a dajú sa spochybňovať.

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia)

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia)

Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia)

Kritériom dobrej teórie nie je akýsi domnelý "vzťah k realite", ale metodicky konzistentná a konceptuálne koherentná dedukcia čo najväčšieho množstva empirických faktov z čo najfundamentálnejších východísk, a z tohto hľadiska je Spinozova teória dobrou a kompletnou.

Od patetiky k etike (2019)

Celý strom otázok

Okomentuj: