Aký je vzťah filozofie a vedy?

Ak totiž matematici zistia, že to, čo dokazujú, tvorí časť problému, ktorý už dokázali predtým, pokladajú problém za vyriešený a vysvet-ľujú len to, o čom predtým nik nič nenapísal, kým fi lozofi pri rie-šení hocijakého problému, ktorý sa vyskytne, poznášajú všetko, čo sa k problému vzťahuje, aj keď to už niekto iný inde vyriešil.

Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.

Arthur Schopenhauer (1788)

August Comte (1798)

Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí.

August Comte (1798)

Zákon troch štádií sa týka duchovného vývoja ľudstva, každej jednotlivej vedy i konkrétneho človeka:
1. Teologické alebo fiktívne štádium (vysvetľovanie si sveta pomocou naprirodzených bytostí)
2. Metafyzické alebo abstraktné štádium (vysvetľovanie cez podstaty)
3. Vedecké alebo pozitívne štádium ( vysvetľovanie pozorovania faktov a z toho rozoznaných všeobecných zákonitostí)

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Herbert Spencer (1820)

Ernst Mach (1838)

Pokrok vedy naznačil, že pojem "hmota" je neopodstatnený metafyzický predpoklad. Ako model nám môže chvíľu poslúžiť, no neskôr sa musíme naučiť, ako sa ho vzdať, aby sa nestal metafyzickým predsudkom. Vedu je nutné oslobodiť od akýchkoľvek "metafyzických" predpokladov a poznatky založiť len na tom, čo je "pozorovateľné".

Duchovné vedy hľadajú jedinečno v oblasti citov - jedinečné postavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť. Používa sa pri tom idiografická metóda, ktorá skúma čo je na osobe jedinečné. Táto metóda je odlišná od vedeckej metódy zovšeobecňovania, hľadá totiž iný druh všeobecna.

Wilhelm Windelband (1848)

John Dewey (1859)

Nase technické poznanie predbehlo humanitné. Filozofi musia iniciovať jeho potrebu, búrať prekážky v jeho rozvoji, lebo humanitné poznanie je nezrelé. Morálne normy a stanoviská , kt. máme sa zrodili v spoločnosti, v ktorej neexistovalo kompetentné pochopenie fyzikálnych a fyziologických podmienok. Tento postoj nie je nepriateľský voči minulým systémom, ale iskry, ktoré voľakedy zbĺkli, už neprinesú nijaké svetlo...

John Dewey (1859)

Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí.

dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Edmund Husserl (1859)

Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie.

Edmund Husserl (1859)

Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie.

Edmund Husserl (1859)

Henri Bergson (1859)

Priestorový, kvantitativný pojem času v prírodných vedách je v rozpore s trvaním (durré) v základe prúdu života ako neoddeliteľným tvorčím plynutím, ktoré v sebe uchováva to, čo bolo skôr, a tiahne k nadchádzajúcemu.

Rast vedeckého poznania je vždy nutné doplniť rastom múdrosti - čo je spravné pojatie cieľov života.

Bertrand Russell (1872)

Moritz Schlick (1882)

Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Moritz Schlick (1882)

Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Moritz Schlick (1882)

Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Moritz Schlick (1882)

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Moritz Schlick (1882)

Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

Moritz Schlick (1882)

Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí)

Moritz Schlick (1882)

V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.

Teológia potlačila antickú vedu a mágiu, ale neobyčajne podporila logickú stránku poznávania.

Otto Neurath (1882)

Karl Jaspers (1883)

Objektivne poznanie ako orientaciu vo svete najdeme jedine vo vedach, ako sa vyvinuli podnes. Bez nich nie je mozna nijaka filozoficka orientacia vo svete. Bez ustavicneho prisvojovania si vedeckej orientacie a bez vlastneho badania sa filozofovanie stane prazdnym, lebo bude bezobsazne.

Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Aj keby prirodne vedy odpovedali na vsetky otazky, tak zmyslu a poslania cloveka, by sa ani len nedotkli.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Rudolf Carnap (1891)

Filozofia je teória vedy.

Rudolf Carnap (1891)

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Vo vede je správne myslenie všetkým na čom záleží ako z hľadiska intelektuálnej poctivosti, tak z hľadiska aplikácie vedeckého myslenia na prax, t.j. na techniku. Aristotelovské stanovisko viedlo k dogmám (v náboženstve) a k vede, ku katolíckej cirkvi a objavu jadrovej energie.

Erich Fromm (1900)

Karl Raimund Popper (1902)

Opak metodologického esencializmu je metodologický nominalizmus. Miesto snahy zistiť čím vec skutočne je, a definovania je pravej povahy, chce metodologický nominalizmus popísať ako sa vec za rôznych okolností správa a najmä či sa v jej správaní prejavujú nejaké pravidelnosti....

Karl Raimund Popper (1902)

Metodologický nominalista si nikdy nebude myslieť, že otázky ako "Čo je energia?" alebo "Čo je pohyb?" alebo "Čo je atom?" sú dôležitými otázkami fyziky; bude však považovať za dôležité otázky typu : "Ako sa dá využiť slnečná energia?" alebo "Ako sa planéta pohybuje?" alebo "Za akých okolností vyžaruje atom svetlo?"

Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.

Michel Foucault (1926)

Thomas Nagel (1937)

Filozofia sa líši od vedy a matematiky; na rozdiel od vedy sa nespolieha na experimenty, ale iba na myslenie a pozorovanie a na rozdiel od matematiky nemá žiadne formálne metódy dôkazu. Prevádza sa iba kladením otázok, argumentáciou, skúšaním myšlienok, premýšlením o argumentoch proti nim a premýšľaním ako naše pojmy skutočne fungujú.

Veda nie je váš nepriateľ.

Daniel Dennett (1942)

filozofia predpokladá dokonalé zvládnutie vedy a zaráža ma, keď filozofi vedu ignorujú

Daniel Dennett (1942)

Darwinove myšlienky odstránia mnohé z najväčších problémov filozofie alebo ich aspoň (…) premenia na lepšie problémy .

Daniel Dennett (1942)

ako sa môže súčasný filozof vôbec vyjadrovať k ľudskému správaniu, ak netuší nič o evolučnej psychológii, evolučnej biológii alebo neurovedách? Z akých poznatkov vychádza? Z toho, čo napísal Platón? Nie je to trošku zastaralé?

Daniel Dennett (1942)

Slavoj Žižek (1949)

Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol.

filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení

Niekto (2019)

Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola)

Niekto (2019)

Tým, že veda našla pravdu, filozofia si už nemohla vymýšľať.

Niekto (2019)

Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired? / Filozofické otázky relevantné pre vedu: Čo je to poznanie? Ako sa dá získať?

Niekto (2019)

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky (2019)

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Niekto (2019)

Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia.

Niekto (2019)

Filozofia je veda s problematickým zaradením.

Niekto (2019)

V jednej oblasti - Kognitívne vedy - je potvrdená participácia vedy a filozofie, lebo to sú vedy, ktoré sa zaoberajú problematikou poznania, problematikou rozumu. Sú tam aj empiricky orientované vedy, lekárske vedy a aj filozofia.

Niekto (2019)

My (teoretický fyzici) by sme aj potrebovali filozofov, ale na takej úrovni, aby nám odpovedali na naše otázky. Filozofi by mali byť na úrovni kvantovej fyziky, alebo na úrovni teórie relativity, lebo to sú svety, ktoré už prechádzajú za empirický svet, ale také filozofie nemáme. Preto musíme filozofovať ad hoc na úrovni teoretických rovníc.

Niekto (2019)

V oblasti teoretickej fyziky už doslova pohŕdajú filozofiou, neberú ju už do úvahy a berú ju ako niečo archaické...

Niekto (2019)

Ak by som nefilozofoval, nikdy by mi nenapadlo, že priestor môže byť zakrivený.

Niekto (2019)

Samotni špičkoví vedci filozofujú, aj keď len sami pre seba, lebo inak by nikdy nemali odvahu k novým myšlienkam.

Niekto (2019)

Rozum, o ktorý sa opiera prírodovedné skúmanie nemôže pochopiť nič živé, lebo jeho statická, abstraktná a izolačná perspektíva nemôže držať krok s dynamickosťou a jedinečnosťou života.

Niekto (2019)

Filozofia dáva otázky, veda dáva odpovede.

Niekto (2019)

Od patetiky k etike (2019)

V súčastnosti sme najmä vďaka rozvoju neurovedeckých disciplín schopní poznávať seba samého ako žívú a mysliacu bytosť - čo je prastarým najvyšším cieľom filozofického snaženia - vo vskutku fascinujúcich dimenziách, takých, ktoré sú natoľko subtílne, že do nich nie je možné vkročiť filozofickou intuíciou. Áno, filozofia si uvedomuje - alebo mala by si uvedomovať - svoje ( veľmi konkrétne ) limity, no rovnako platí i naopak: aj veda by sa mala v prípade potreby (užitia filozofických metód či konceptov ) s dôverou, že ide obom o pravdu, obrátiť na svojho formálnejšieho "súrodenca".

Od patetiky k etike (2019)

Práve na pomedzí veda a filozofie sa môžu objaviť tie najfascinujúcejšie vysvetlenia skutočne existujúcich, no výsostne ľudských javov - javov ľudskej mysle, teda vnímania, myslenia,emócií, rozumu, morálky, umenia,Boha či bohov.

Od patetiky k etike (2019)

A na pomedzí vedy a filozofie sa môžu objaviť tiež špecifické formy aplikovaného (či vedeckého) spinozizmu, odlišujúce sa od "filozofických" foriem spinozizmu jedine tým, že ako ne-filozofické skúmania nemusia skúmať metafyziku jednoty substancie a ich východiskom je až metafyzika jednoty mysle a tela. (čoje filozofické stanovisko vo vzťahu k pôvodu mysle)

Od patetiky k etike (2019)

..v rámci einsteinovskej teoreticko-metodologickej paradigmy sa delenie teórií na "vedecké" a "filozofické" ukazuje ako nezmyselné; teóriou je akýkoľvek myšlienkový konštrukt vyznačujúci sa systematickým postupom konceptuálnej dedukcie a obsahujúci empirické "fakty".

Ekonomická veda nemôže byť chápaná ako absolútne nezávislá od etickej teórie, a teda u Tomáša od spoločného dobra. v Tomášovej vízii, je spoločné dobro definitívnym cieľom človeka v pozemskom poriadku a práve ono je priamym cieľom politickej vlády a zákonodarstva. (ad Tomas Akvinsky)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Niekto (2019)

A kedže väčšina ľudí ani vede veľmi nerozumie, vie o nej iba filozofovať.

Na Oxfordské univerzitě slovo „věda“ – science – ještě v polovině 19. století znamenalo „znalost Aristotela“.23 (ad co jeveda)

Panství kříže (2019)