V súčastnosti sme najmä vďaka rozvoju neurovedeckých disciplín schopní poznávať seba samého ako žívú a mysliacu bytosť - čo je prastarým najvyšším cieľom filozofického snaženia - vo vskutku fascinujúcich dimenziách, takých, ktoré sú natoľko subtílne, že do nich nie je možné vkročiť filozofickou intuíciou. Áno, filozofia si uvedomuje - alebo mala by si uvedomovať - svoje ( veľmi konkrétne ) limity, no rovnako platí i naopak: aj veda by sa mala v prípade potreby (užitia filozofických metód či konceptov ) s dôverou, že ide obom o pravdu, obrátiť na svojho formálnejšieho "súrodenca".