Sme slobodní?    Aký je vzťah filozofie a vedy?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Michel Foucault : Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.
 ----
Niekto : To, že návrat záujmu o filozofický odkaz antického kynizmu sa udial v tomto kontexte, nie je náhodné, lebo sa týka centrálneho problému osvietenstva a jeho ambivalentného dedičstva - jeho nenaplnenného prísľubu - a to otázky autonómneho (slobodného, sebaurčujúceho, suverénneho) života.(ad kynizmus, osvietenská filozofia)
 ----
----
Michel Foucault : Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.
 ----
Niekto : Človek nemá slobodnú vôľu. Slobodná vôľa je mýtus z čias ranného kresťanstva a skorších dôb.
----
Niekto : Nie sme slobodní.
----
Michel Foucault : Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.
 ----
Michel Foucault : Keď sa v psychológii začal skúmať človek ako vedecký objekt.. narazilo sa pritom na "nevedomie", ovládané plne inštinktmi a pudmi.. ktoré nemalo nič spoločné s tým, čo očakávame od ľudskej slobody.
 ----
Michel Foucault : ...koniec človeka...tým myslím .. smrť subjektu, subjektu ako zdroja .. poznania,slobody, reči a dejín.
----
Michel Foucault : Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.
 ----
Michel Foucault : ..v bioĺogii sa zistilo, že chromozómy nesú všetky informácie, ktoré sú pre vývoj kokrétneho živého jedinca potrebné.
----
Michel Foucault : ...koniec človeka...tým myslím .. smrť subjektu, subjektu ako zdroja .. poznania,slobody, reči a dejín.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Michel Foucault     
Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.
O
Michel Foucault : Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)
O
Michel Foucault : Osvietenstvo , ktoré objavilo slobody, objavilo aj vedecké disciplíny (psychológia, psychiatria, kriminológiu, ekonómiu..). (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Zdroj:parafráza Foucault in 60 Minuten https://www.youtube.com/watch?v=mY8xqn9MYbI&t=2024s


Okomentuj: