Moritz Schlick

predchádzajúci filozof nasledujúci filozof

Moritz Schlick

1882 až 1936

Všetci významní filozofi v čase

Nemecko. Logický pozitivizmus.novopozitivizmus

Filozofická škola: pozitivizmus novopozitivizmus

Diela: Allgemeine Erkenntnislehre

Povedali o ňom

Prečo ne/študovať filozofiu?

Moritz Schlick

Kant zvykol vo svojich prednáškach hovorit, že filozofiu nemožno naučiť. Jediná vec, ktorú možem naučiť je filozofovanie. Leibniz, ked v Berline zalozil Prusku akademiu vied a načrtol plány jej zloženia, pridelil v nej miesto všetkým vedám, no filozofia medzi nimi nebola. Leibniz nenašiel žiadne miesto pre filozofiu v systéme vied, lebo si jasne uvedomoval, že nejde o hľadanie konkrétneho druhu pravdy, ale o činnosť, ktorá musí sprevádzať každé hľadanie pravdy.

Čo je šťastie?

Moritz Schlick

Radost z poznania je potešením z verifikácie, je to ušlachtilá emócia, ktorá sprevádza správne hľadanie.

Čo je to kauzalita?

Moritz Schlick

Príčina, ktorá má účinok sú dva udalosti, ktoré sa nedajú v skutočnosti izolovať. Preto sa vágne pojmy príčiny a účinku nahradili presnejším pojmom matematickej funkcie - zákona.

Moritz Schlick

Nech sú nasledjúce stavy fyzikálneho systému akékoľvek, vždy je možné nájsť fcie, ktoré ich spájajú. Je tu ale problém ľubovoľnosti týchto funkcií, ktorý možno riešiť estetickým kritériom (v jednoduchosti je krása - funkcie by mali byť čo najjednoduchšie). Časové a priestorové súradnice by nemali byť v týchto fciách obsiahnuté v explicitnej forme (že by výsledok závisel od napr. dátumu)

Moritz Schlick

Kauzalita, ak vôbec niečím je, nemôže byť iným, iba princípom usporiadania.

Moritz Schlick

Ako verifikujeme, že užitie nejakého lieku nielen predchádzalo, ale aj zapríčinilo pacientovo uzdravenie? 1. spôsob : vyskúšame liek mnohokrát na mnohých pacientoch. 2. spôsob: úplne porozumieme ako funguje nejaká liečba v ľudskom tele. Druhý spôsob sa líši od prvého iba tým, že pozorujeme viac udalostí, resp. nepretržitý reťazec udalostí, ktoré susedia v priestore a čase - je to zasa len pravidelnosť v postupnosti udalostí.

Moritz Schlick

Na chápaní kauzality nie je nič z logického usudzovania, logickej nevyhnutnosti. Toto všetko jasne pochopil už David Hume.

Moritz Schlick

Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza)

Čo je veda?

Moritz Schlick

Predmetom vedy je objavovať usporiadanosť sveta (t.j. formulovať prírodné zákony)

Aký je vzťah filozofie a vedy?

Moritz Schlick

Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Moritz Schlick

Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Moritz Schlick

Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Moritz Schlick

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Moritz Schlick

Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

Moritz Schlick

Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí)

Moritz Schlick

V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.

Čo je metafyzika?

Moritz Schlick

Metafyzika sa podkladá za akýsi konštrukciu, ktorá je vybudovaná na vede a čiastočne na nej spočíva, no týči sa do vznešených výšok, ktoré sú mimo dosahu všetkých vied a skúseností.

Čo je to filozofia?

Moritz Schlick

Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Moritz Schlick

Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Moritz Schlick

Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Moritz Schlick

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Moritz Schlick

Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

Moritz Schlick

V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.

Čo je to fakt?

Moritz Schlick

Konštatácie (Pozorovacie vety) - 'Tu je teraz to a to.' - pri týchto výrokoch je zisťovanie pravdy a zmyslu neoddeliteľné, rovnako ako pri analytických výrokoch, sú to jediné syntetické vety, kt. nie sú hypotézami. Konštatáciu nemôžem zapísať bez straty zmyslu. ('Tu a teraz' zapísané stráca význam).Nie sú v základoch vedy, poznanie sa nimi začína a zároveň ich spotrebúva ako drevo v plameni. Zvyšné vety sa generujú v procese indukcie. (protokolárne vety). Z nich sa potom spätne tvoria predikcie, ktoré sú opäť pozorovacími vetami (konštatáciami) a ktoré je potrebné overiť, verifikovať.

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Moritz Schlick

Všetky naše definície sa musia končiť nejakým ukázaním. Definovať farbu je nemožné, treba ju ukázať.

Moritz Schlick

Zmysel vety určujeme metódou verifikácie.

Čo je to pravda?

Moritz Schlick

Prv než posúdim pravdivosť výroku, musím pochopiť jeho význam.

Moritz Schlick

Pravda je zhoda myslenia so sebou samým.

Okomentuj:

predchádzajúci filozof nasledujúci filozof