Čo je to filozofia?

Filozofia je láska k múdrosti. Filozof nie je múdry iba miluje múdrosť. Nijaký človek nie je múdry, len Boh.

Pytagoras povedal, že sa život podobá zhromaždeniu pri hrách. Ako tam jedni prichádzajú aby sa pretekali, druhí za obchodom a tretí, najlepší ako diváci , tak sa v živote jedni, ľudia otrockí, rodia ako lovci slávy a bohatstva a druhí , filozofi, ako lovci pravdy.

Pytagoras zo Samu (-580)

Philosophy is the highest music. / hos philosophias ... ouses megistes mousikes

Ale nemám pre ne (mýty) vôbec žiadny voľný čas; a to, priateľ môj, z toho dôvodu : ešte nie som schopný spoznať seba, ako to hovorí delfský nápis; tak sa mi zdá smiešne, keď to ešte neviem, skúmať nepodstatné veci.

Sokrates (-470)

Filozofia je prípravou na smrť. (thanatou mélétè)

Sokrates (-470)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Pokiaľ ide o filozofické povahy, musíme uznať, že neprestajne túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, stále jestvujúceho a ostávajúceho nedotknuté vznikaním a zanikaním..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Filozofia je láska k múdrosti.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Povieme teda aj o filozofovi, že túži po múdrosti, a to nielen po jednej jej časti, ale aj po celej.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Preto sú praví milovníci múdrosti umiernení a statoční, nie preto, čo hovoria ľudia...duša filozofa si myslí,že ju má oslobodiť filozofia a nemôže sa oddávať rozkošiam a zármutkom, aby ju opäť zväzovali..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Smrť je konečným oddelením duše od tela. Telo je pre dušu väzením a smrť je spôsobom akým sa duša oslobodzuje. V živote skutočného filozofa, smrť nenastáva vtedy, keď prestanú telesné funkcie. Skutočný filozof je akosi mŕtvy už predtým než zomrie, predtým než telesné funkcie prestanú.

Zmyslové vnemy poskytujú najvýznamnejšie poznatky, ale nehovoria prečo. - Oheň je teplý. - Prečo? Je teda jasné, že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a poznatkov.(Myslenie je teda možno hľadanie príčin)

Aristoteles (-384)

Keby to nebolo vecou filozofa, kto by potom skúmal, či je to isté 'Sokrates' a 'sediaci Sokrates'. (pozn. t.j. čo je na veciach podstatné a čo nepodstatné)

Aristoteles (-384)

Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia.

Aristoteles (-384)

Predovšetkým teda predpokladáme, že múdry človek vie pokiaľ možno všetko, hoci nemá vedomosť o všetkých jednotlivostiach.

Aristoteles (-384)

..vedou, ktorá je vládnuca v prvej rade, a vedou, ktorá vedie viac než veda slúžiaca, je tá, ktorá poznáva, kôli čomu máme všetko konať; je to dobro v jednotlivých prípadoch a celkové dobro vôbec v celej prírode.

Aristoteles (-384)

Pyrrhon z Elidy (-360)

Filozofom je ten, kto smeruje ku štastiu.

Prázdna je reč toho filozofa, ktorý nelieči žiadnu bolesť ľudskej duše.

Epikuros (-341)

Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti.

Epikuros (-341)

Chrysippos (-279)

Múdrosť je vedenie o božských a ľudských veciach, filozofia je cvičenie v potrebnom umení. A je len jedno potrebné umenie, umenie najvyššie, cnosť. Sú tri najhlavnejšie cnosti: fyzická, etická a logická, a preto sa aj filozofia delí na tri časti, na fyziku, etiku a logiku. O fyziku ide, keď skúmame svet a veci vo svete, o etiku, keď sa zaoberáme ľudským životom, a o logiku, keď skúmame reč. Logiku nazývajú aj dialektikou.

Vždyť celý život filozofů je přípravou na smrt. Když se snažíme vzdálit duši od rozkoše, tj. od těla, od majetku, který je pomocníkem a sluhou těla, od veřejného života, od jakékoli činnosti vůbec, děláme snad něco jiného, než že voláme duši k ní samé, než že ji nutíme, aby byla sama se sebou, a dovádíme ji od těla? A vzdalovat duši od těla, co je to jiného než učit se umírat? Dokud budeme na této zemi, bude naše chování podobné onomu životu nebeskému, a až vysvobozeni z těchto pout budeme stoupat vzhůru, v cestě naší duše bude méně překážek.

Marcus Tullius Cicero (-106)

tak si totiž myslím, že ani básnik nemôže vytvoriť pôsobivú a krásnu báseň bez bož-ského vnuknutia, ani reč oplývajúca lahodne znejúcimi slovami a bohatstvom myšlienok nemôže plynúť bez pôsobenia nejakej vyššej sily. A čo ešte fi lozofi a, matka všetkých vied? Či to nie je dar bohov, ako vraví Platón, alebo – ako vravím ja – či ju nevy-našli bohovia?

Marcus Tullius Cicero (-106)

A čo, my, fi lozofi , ktorí sme prameňmi prevzatých myšlienok, nebudeme to vedieť povedať ešte lepšie a nepostavíme sa k tomu ešte zásadnejšie?

Marcus Tullius Cicero (-106)

Filozof používa na prítomnú pohromu taký silný liek, aký by už na zastaranú po-hromu nebolo treba.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Úpl-ne odstrániť pochybnosť, ktorá je akoby koreňom všetkého zla, sľubuje fi lozofi

Marcus Tullius Cicero (-106)

Epiktetos (55)

Stotožňujem filozofiu so spôsobom života. (ars vivendi - spôsob i umenie)

Epiktetos (55)

Postoj a charakter obyčajného človeka: nikdy nehľadá v sebe pôvod prospechu alebo ujmy, ale vo vonkajších veciach. Postoj a charakter filozofa: hľadá pôvod všetkého svojho prospechu, a ujmy, v sebe samom.

Epiktetos (55)

Prvou a najdôležitejšou časťou filozofie je uplatňovanie jej princípov v praxi - takých ako napríklad: „Nesmieme klamať.” Druhou je dokazovanie a zodpovedanie otázok typu: „Prečo tomu tak je, že nesmieme klamať?” Tretia sa zaoberá potvrdzovaním a vysvetľovaním prvých dvoch, a to pomocou otázok: „Čo robí tento dôkaz dôkazom?” „Čo vlastne je dôkaz? Čo je dôsledok? Čo je rozpor? Čo je pravda? Čo je klam?”Tretia časť je nevyhnutná pre druhú, a druhá je nevyhnutná pre prvú. No najdôležitejšou, tou, ktorej sa musíme venovať najviac, je tá prvá.

Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá.

Marcus Aurelius (121)

Plotinos (205)

Dialektika, najcennejšia časť filozofie, je schopnosť o každej veci povedať pojmove, čo je, čím sa líši od druhých a čo má s nimi spoločné, kde a do akej triedy patrí, či existuje, aký je počet tých vecí... .

Predmetom filozofie nie je človek ako ho vidíme, ale vnútorný človek. Vnútorný človek je neviditeľný, netelesný nepominuteľný.

Gregor Naziánsky (329)

Ambróz (339)

Vnútorný človek nie je len najdôležitejším ale aj najťahším problémom filozofie, pretože vnútorný človek sa zmyslovému poznaniu vymyká.

Filozofia sa môže k najvyššiemu princípu približovať iba via negationis, pretože ono najvyššie sa nedá postihnúť nijakým tradičným určením, ako jednota, príčina, dobro, bytie atď.

Proklos (412)

Anselm z Canterbury (1033)

Filozofia je rozjímanie o rozumových dôvodoch viery. Len ten, kto stojí pevne vo viere je oprávnený venovať sa filozofii.

Anselm z Canterbury (1033)

Viera hľadajúca pochopenie / Fides quarerens intelectum

Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy

Tomas Akvinsky (1225)

Michel de Montaigne (1533)

Pravá filozofia hlása len slávnosti a radovánky.

Michel de Montaigne (1533)

Základ filozofie je údiv, jej rozvíjanie je skúmanie a jej koncom je nevedenie. Je to nevedenie, ku ktorému postihnutiu nie je potrebné o nič menej vedenia, než k tomu, aby sme sa mohli nazvať vediacimi.

Michel de Montaigne (1533)

Filozof by mal žiť s výhľadom na cintorín.

Filozofia: Reči záhaľčivých starcov k neskúseným mladíkom.

Francis Bacon (1561)

Thomas Hobbes (1588)

Filozofia je náuka o telese. Všeobecnom - príroda, špecifickom - človek, umelom - spoločnosť, štát.

Filozofia znamená štúdium múdrosti a že múdrosťou sa nerozumie len obozretnosť v konaní, ale i dokonalá znalosť všetkých vecí, ktoré je človek schopný poznať tak pre orientáciu v živote, ako aj pre zachovanie svojho zdravia, či objav všetkých poznatkov vo vedení.

Rene Descartes (1596)

John Locke (1632)

Úlohu filozofie vidím - v skúmaní pôvodu, istoty a rozsahu ideí, pojmov, ako aj ciest, ktorými ich rozum získava. Poznanie našich schopností je liekom proti skepticizmu a nečinnosti.

filozofia nepatrí ani Aristotelovi, ani Platonovi, ani Epikurovi, ale tým, ktorí nasledujú Aristotela a iných filozofov, ak sa títo pridržiavajú prírody alebo rozumu, ak však nie, slobodne od nich odstupujú.

Izák Caban (1632)

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Múdrosť nezdá sa byť ničím iným, než vedou o blaženosti.

Filozofia je veda o možnom. /... philosophy as the science of the possible

Christian Wolff (1679)

Voltaire (Francois Marie Aroquet) (1694)

Filozofia je nástroj rozumu proti všetkému nerozumnému (fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, polit.absolutizmu, porušovaniu ľudských práv).

Voltaire (Francois Marie Aroquet) (1694)

Filozofia je nekomformnost, volnomyšlienkárstvo, kritickosť, nedogmatickosť.

Voltaire (Francois Marie Aroquet) (1694)

Ozajstný filozof obrába úhorom ležiacu zem, zvyšuje počet pluhov a tým aj počet obyvateľov. Zamestnáva chudobných a pomáha im k blahobytu. Má prajný vzťah k sobášom, stará sa o siroty. Nebrojí proti nevyhnutným daniam, lež dáva roľníkom možnosť platiť ich s ľahkým srdcom. Nečaká od ľudí nič a preukazuje im všemožné dobro, akého je schopný. Neznáša pokrytcov, ľutuje však poverčivých. A napokon: Vie byť priateľom.

Filozofický písať znamená učiť materializmus.

Julien Offray de La Mettrie (1709)

David Hume (1711)

Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti.

Filozofia skúma neempirickú podmienku empirického.(teda vedomie? Nie Kant tu myslí skôr čistý rozum)

Immanuel Kant (1724)

Ľudský rozum má zvláštny osud v jednej oblasti svojich vedomostí: že je zaťažený otázkami, ktoré nevie odsunúť nabok, lebo sa kôli povahe rozumu núkajú sami od seba, ktoré ale nevie ani zodpovedať, lebo presahujú všetky schopnosti ľudského rozumu.

Immanuel Kant (1724)

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Filozofia má byť náukou o vedení, vedou o vedení- vedoslovím (wissenschaftlehre).

Johann Gotlieb Fichte (1762)

Filozofia má uviesť dôvod všetkej skúsenosti a jej predmet je takto nevyhnutne mimo všetkej skúsenosti.

Filozofia je uvedomelé náboženstvo. Obidva hľadajú rôznymi cestami to isté. Totiž Boha.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Lebo ani filozofia nemá iný predmet ako Boha, a preto je podstatne racionálnou teológiou a neprestajnou bohoslužbou v službách pravdy.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Byt Spinozistom je podstatný počiatok všetkého filozofovania -skúmať problém jednej substancie - Boh=príroda=všetko

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Štúdium dejín filozofie je štúdiom filozofie samej.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Pokial ide o začiatok, z ktorého má filozofia vychádzať, zdá sa, že vo všeobecnosti musí začať takým isým subjektívnym predpokladom ako ostatné vedy, že si totiž musí urobiť predmetom myslenia zvláštny predmet. Inde je ním priestor, číslo atď, tu myslenie.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Filozofovanie bez systému nemôže byť ničím vedeckým. Odhliadnuc od toho, že takéto filozofovanie vyjadruje o sebe skôr subjektívny spôsob myslenia, je aj obsahovo náhodné....Systémom sa mylne chápe filozofia postavená na obmedzenom princípe odlišnom od iných princípov. Naopak, princípom ozajstnej filozofie je obsahovať všetky zvláštne princípy.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Filozofia je doba vyjadrená v myšlienkach.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Filozofiu môžeme nazývať istým druhom prepychu, pokiaľ sa za prepych označujú tie pôžitky a tá činnosť, ktorá nie je vyvolávaná vonkajšou nutnosťou. V tomto ohľade sa zdá, že sa možno bez filozofie zaobísť. Záleží však na tom, čo nazývame nevyhnutným. Zo strany ducha je možno postaviť práve filozofiu ako to najnevyhnutnejšie.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Filozofia je dialogické vyrovnávanie sa so starými filozofickými názormi z dejín filozofie.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Ak filozofia maľuje svoju šedosť na šedo, potom jedna podoba života už zostarla a šedou šedivosťou sa nedá omladiť, ale iba poznať, Minervina sova začína lietať iba za súmraku. (parafráza - Filozofia prichádza až po konaní, je nevyhnutne reflexívna)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Friedrich Wilhelm Schelling (1775)

Filozofovanie je konanie, lenže nie číre konanie, zároveň však ustavičné sebanazeranie v tomto konaní.....

Friedrich Wilhelm Schelling (1775)

Prvá úloha filozofie je vysvetliť, ako sa môžu predstavy absolútne zhodovať s predmetmi existujúcimi celkom nezávisle od nich.

Friedrich Wilhelm Schelling (1775)

Druhá úloha je vysvetliť ako sa predmety menia podľa našich predstáv. Ide o problém slobodného konania, praktickej filozofie.

Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom.

Arthur Schopenhauer (1788)

Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.

Arthur Schopenhauer (1788)

Filozofia je základ vied, je to rovnako veda ako umenie. Je to majster kapely, dirigent všetkých vied, ktorý nemusí vedieť dokonale hrať na žiadnom nástroji. Každá veda má svoju špecifickú filozofiu, ktorá zhrňuje hlavné výsledky danej vedy. Filozofovi to uľahčuje námahu, nemusí sa sám prehrýzť cez celú vedu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Vedy na rozdiel od filozofie pokladajú isté veci za isté.

Arthur Schopenhauer (1788)

Smrť je skutočnou inšpirujúcou múzou alebo duchom filozofie.

Arthur Schopenhauer (1788)

Filozofické myšlienky (pravdy) sú každému intuitívne známe. K vyjadreniu (do abstraktného poznania, reflexie) ich dostať je úlohou filozofov.

Arthur Schopenhauer (1788)

Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch.

Arthur Schopenhauer (1788)

Druhá skupina ľudí, ktorí sa priživujú na metafyzickej potrebe ľudí sú (popri kňazoch) filozofi. V starom Grécku sa volali sofisti, dnes sú to profesori filozofie.....skutočný účel filozofie na univerzitách je vložiť študentom do hĺbky ich myslenia také intelektuálne smerovanie, ktoré pokladá za primerané ministerstvo, ktoré vymenuváva profesorov.

Arthur Schopenhauer (1788)

Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky.

Arthur Schopenhauer (1788)

August Comte (1798)

Vieme, aby sme predvidali a predvidame, aby sme uskutocnili rozne ciele, predovsetkym spate so zlepsovanim spolocenskeho zivota.

August Comte (1798)

Filozofia nie je niečo odlišné od vedy; je to koordinovanie všetkých vied za účelom vylepšenia života ľudí.

Filozofia je duchovná kvintesencia doby.

Karol Marx (1818)

Herbert Spencer (1820)

Vedomosť najnižšieho druhu je jednotlivá vedomosť, veda to sú čiastočne zjednotené vedomosti, filozofia to sú úplne zjednotené vedomosti.

Existujú ľudia - a ja patrím medzi nich - ktorí sa domnievajú, že najužitočnejšou a najdôležitejšou súčasťou človeka je stále ešte jeho svetonázor. Domnievam sa, že pre majiteľku domu je síce dôležité poznať príjmy svojeho potenciálneho nájomníka, ale ešte oveľa dôležitejšie je poznať jeho filozofiu.....Domnievam sa, že otázka neznie, či je svetonázor dôležitý, ale či je vôbec ešte niečo dôležitejšie.

William James (1842)

Lebo filozofia, ktorá je v nás taká dôležitá, nie je odbornou záležitosťou; je to náš viacmenej nemý cit pre úprimný a hlboký zmysel života. Tento cit je len čiastočne vyčítaný z kníh; je to náš individuálny spôsob videnia a cítenia celkového pôsobenia a tlaku sveta.

William James (1842)

Friedrich Nietzsche (1844)

Filozof je bytosť, ktorá často uteká od seba, často má pred sebou strach - ale je príliš zvedavá, aby stále znovu neprichádzala k sebe.

Friedrich Nietzsche (1844)

Iba tak sa to patri medzi filozofmi (aby myšlienky neboli jednotlivé, neboli ľubovoľné, nevznikali sporadicky, ale zo spoločného koreňa, z hľbky prikazujúcej, stále určitejšie prehovárajúcej vôle k poznaniu). My nemáme žiadne právo byť v niečom jednotliví: nesmieme sa jednotlivo mýliť a nesmieme ani jednotlivo trafiť pravdu.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sú otázky, v ktorých človek nevie rozhodnúť o pravde a nepravde; všetky najvyššie otázky, všetky najvyššie hodnotové súdy sú mimo ľudského rozumu.... Pochopiť hranice rozumu, - až to je skutočná filozofia./ alle obersten Werth-Probleme sind jenseits der menschlichen Vernunft… Die Grenzen der Vernunft begreifen — d a s erst ist wahrhaft Philosophie…

Filozofovia oddávna narušujú tradičné názory a zvyklosti, kritizujú mravnú úroveň spoločnosti, alebo sa dokonca odvažujú stanovovať hranice vedeckého poznania a viery. Požiadavkom racionálnej dôslednosti a vytváraním vlastného slovníka sa vzdiaľujú bežnému vedomiu a stavajú sa do autoritatívnej pozície.

Sigmund Freud (1856)

Filozofický systém je systémom projekcií intrapsychických procesov a krycích predstáv, ktoré podľa princípu splneného priania prešli pretvorením v rozumovú fasádu. ... libido filozofa sa odkláňa od objektu k myšlienkovej funkcii, objektívna realita sa stáva realitou myslenou. (analógia filozofického systému a sna)

Sigmund Freud (1856)

Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.

Sigmund Freud (1856)

Prvý zo svetových názorov, animisticky, je z nich snáď najdôslednejší a najdôkladnejší, vysvetľuje bezo zbytku podstatu sveta. Prvým svetonázorom ľudstva je teda psychologická teória. (ad animizmus)

Sigmund Freud (1856)

John Dewey (1859)

Filozofiu nepovažujem za druh poznania, ale skôr za spôsob rozprávania. Filozofia by mala, berúc do úvahy súčastný stav vedy, politiky a štýlu, ovplyvnovať spôsob nášho uvažovania a rozprávania o svete.

Filozofia na rozdiel do iných kultúrnych výtvorov nie je záujmové hnutie, ktoré by bolo späté s pôdou národnej tradície. I prislušníci cudzieho národa sa ju reflexívnym štúdiom snažia pochopiť a univerzálne sa účastnia obrovskej kultúrnej premeny, ktorá z filozofie vyžaruje.

Edmund Husserl (1859)

John Dewey (1859)

Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí.

Vedy o samých faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty...V našich životných úzkostiach, ako počujeme, nemá nám táto veda čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú najpálčivejšie otázkami pre človeka vydaného najosudovejším prevratom : vylučuje otázky o zmysle alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie.

Edmund Husserl (1859)

Idea filozofie.. si v prvých storočiach novoveku zachováva zmysel všeobjímajúcej vedy, ktorá je vedou o celku jestvujúcna. Vedy v množnom čísle, ktoré bude kedy možno podložiť a ktoré už pracujú, sú (tu) iba nesamostatnými vetvami jedinej Filozofie.

Edmund Husserl (1859)

Problém boha zahrňuje jasne problém absolútneho rozumu ako teleologického zdroja všetkého rozumu vo svete, ako zmyslu sveta. Aj otázka nesmrteľnosti je pochopiteľne otázkou rozumu, a rovnako aj otázka slobody. Všetky takéto metafyzické otázky, špecificky však filozofické otázky v bežnej reči, prekračujú svet ako univerzum samých faktov. Presahujú ich práve tak ako otázky, ktorým ide o ideu rozumu. Všetky tieto otázky si potom kladú nárok na vyššiu vážnosť, než majú otázky týkajúce sa faktov, ktoré sú druhoradé i čo do poradia. Pozitivizmus filozofii takpovediac utína hlavu.

Edmund Husserl (1859)

Alfred North Whitehead (1861)

Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles))

Veda je o tom čo vieme, filozofia je o tom čo nevieme.

Bertrand Russell (1872)

Filozofia je vedou možného.

Bertrand Russell (1872)

Logika skúma, čo možno povedať, filozofia posudzuje, čo môze existovať a veda sa pokúša zistiť čo v skutočnosti existuje, t.j. ktorá z možností je skutočná.

Bertrand Russell (1872)

Moritz Schlick (1882)

Predmetom filozofického skumania je veda samá a metódou je logický rozbor jej pojmov, viet a dôkazov.

Moritz Schlick (1882)

Ak nie je filozofia vedou, čím je? Kráľovnou vied. Nikde nie je napísané, že královna musí byť tiež vedou.

Moritz Schlick (1882)

Filozofia je metódou a veda je tou, čo túto metódu používa.

Moritz Schlick (1882)

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Moritz Schlick (1882)

Filozofia - hľadanie významu, rozhodne teda nemôže pozostávať z výrokov, nemôže byť vedou. Hľadanie významu teda nie je nič iné, iba akousi duševnou činnosťou. Filozofia je činnost, nie veda, no táto činnost, prirodzene neustále funguje v každej jednej vede, lebo prv než vedy môžu objaviť pravdivosť alebo nepravdivosť výroku, musia nájsť význam.

Moritz Schlick (1882)

V staroveku bola filozofia totožná s vedou preto, že v tom čase boli všetky pojmy, ktoré sa používajú na opisovanie sveta mimoriadne vágne. Úlohu vedy podmieňoval fakt, že neboli jasné pojmy. Museli sa pozvoľne vyjasňovať, hlavné úsilie vedeckého skúmania sa muselo zameriavať na toto vyjasňovanie, t.j. muselo byť filozofické.

Filozofia nie je ani jednou z prírodných vied. Slovo filozofia musí znamenať čosi, čo stojí nad alebo pod, nie však vedľa prírodných vied.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofia nie je náuka, ale činnost

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofiu považujem za druh terapie, za úsilie vyslobodiť muchu z flase. Je to pokus novým spôsobom premyslieť niektoré z čudných otázok, ktoré si filozofi kladú a priviesť ich k tomu, aby si ich prestali klásť.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozof sa zaoberá problémom, ako lekár chorobou.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofia ma myšlienky, ktore su inak matné a hmlisté, vyjasniť a ostro ohraničiť /ohraničiť nemysliteľné zvnútra pomocou mysliteľného.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Mnohé filozofické otázky sú o význame slov. - Čo je to spravodlivosť?, Čo je to čas?, Čo je to význam slova?

Ludwig Wittgenstein (1889)

Martin Heidegger (1889)

universální fenomenologická ontologie vycházející z hermeneutiky pobytu, která jakožto analytika existence upevnila konec Ariadniny nitě všeho filosofického tázání tam, kde toto tázaní vzniká a do čeho sa opět vrací

Martin Heidegger (1889)

Úlohou súčastnej filozofie je nanovo premyslieť tradíciu a položiť si otázku, čo táto filozofická tradícia z nás urobila.

Martin Heidegger (1889)

Filozofia vznikla a stále znovu vzniká v okamžiku, kedy sa v tichu veľkého údivu zjavuje, že jestvujúcno je a Bytie že prebýva.

Martin Heidegger (1889)

Filozofia je metafyzika. Myslí jestvujúcno v celku - svet, človeka, boha.

Martin Heidegger (1889)

Sú dve možné poňatia filozofie, filozofia ako myslenie a ako tradícia.

Martin Heidegger (1889)

Bytie je pravá a jediná téma filozofie. Filozofia nie je veda o jestvujúcne, ale o bytí.

Filozofia je boj proti čarom, ktorými náš jazyk a jeho prostriedky zaklínajú rozum.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Martin Heidegger (1889)

Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.

Filozofia rieši večné otázky len preto, lebo ide o večný nonsens

Ludwig Wittgenstein (1889)

Problémy, ktoré vznikajú zlým pochopením našich rečových foriem, majú charakter niečoho hlbokého. Sú to hlboko znekľudňujúce problémy.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Výsledky filozofie sú odhalením nejakej čistej nezmyselnosti a hrčami, ktoré rozum utŕžil pri svojom narážaním na hranice reči. Práve tieto hrče nám dovoľujú rozpoznať cenu onoho odhalenia.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofický problém má formu : "Nevyznám sa v tom."

Ludwig Wittgenstein (1889)

Rudolf Carnap (1891)

Jedinou vlastnou úlohou filozofie je logická analýza.

Rudolf Carnap (1891)

Filozofia je syntax jazyka vedy.

Rudolf Carnap (1891)

Filozofia je teória vedy.

Rudolf Carnap (1891)

Filozofia sa zaoberá vedou iba z logického hľadiska. Filozofia je logika vedy, t.j. logická analýza pojmov, výrokov, dôkazov a vedeckých teórií.

Rudolf Carnap (1891)

Jednou z úloh filozofie by malo byť vytvorenie ideálneho jazyka. Bol by to medzinárodný jazyk, vytvorený tak, aby bol čo najjednoduchší, neobsahoval nijaké logické protirečenia, tento jazyk by mal základ v symbolickej logike, bol by to ozajstný mathesis universalis.

Pre nás bola filozofia vždy hlavne sociálnou a politickou filozofiou, už od Platona.

Herbert Marcuse (1898)

Erich Fromm (1900)

Veľky majstri života však urobili alternatívu medzi MAŤ a BYŤ východiskom svojich vlastných systémov. (s preferovaním BYŤ a zatracovaním MAŤ)

Erich Fromm (1900)

Bez mapy svojeho prírodného a sociálneho sveta - obrazu sveta a svojho miesta v ňom - ktorý je štruktúrovvaný a má vnútornú súvislosť, by bol človek zmätený a neschopný konať cieľavedome a dôsledne, nenašiel by pevný bod, ktorý mu umožňuje usporiadať všetky dojmy... avšak obraz sveta ako vodítko činnosti nie je dostatočný : potrebujeme tiež cieľ, ktorý nám povie, kam ísť.

Domnievam sa, že vznik filozofie sa dá interpretovať ako reakcia na zrútenie uzavretej spoločnosti a jej viery v magično. Je to pokus o nahradenie stratenej magickej viery vierou racionálnou.

Karl Raimund Popper (1902)

Ján Patočka (1907)

K inteligencii patrí len ten, kto sa trapi s opravdivostou svojeho vztahu k pravde.

Ján Patočka (1907)

Filozofia nie je konečné abstraktum, ale dielo živých ľudí, živých myslí, ktoré hľadajú ťažko a osamelo. Stretnutie s druhými, niekedy cez storočia a tisícročia, nie je pre filozofujúcich ľahostajné; často je tým najvyšším, ba jediným. A prostredie v ktorom sa to uskutočňuje sú dejiny filozofie.

Existuje iba jeden skutočne vážny filozofický problém, a tým je samovražda.

Albert Camus (1913)

Gilles Deleuze (1925)

Filozof je tvorivý, a nie reflexivný. Podstatou filozofie je tvorba pojmov.

Filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého.

Theodor Munz (1926)

Ak veda hovorí: to je pravda, to je omyl, filozofia sa pýta : čo je to pravda, čo je omyl?

Theodor Munz (1926)

Filozofia sa pohybuje na abstraktnej úrovni. Otvorila sa pred starými Grékmi ako nová oblasť poznávania skutočnosti a už ju nemohli obísť. Je to krásny historický jav, vidieť ako sa pred človekom, ktorý má pred sebou každý deň určitú skutočnosť, zrazu otvára medzera a vynára sa v nej nová, doteraz nevídaná skutočnosť, ktorá sa pred neho postaví ako výzva: vyvolal si ma a teraz ma skúmaj !

Theodor Munz (1926)

Filozofia je diskusia stá a tisícročí.

Theodor Munz (1926)

Michel Foucault (1926)

Filozofia je hnutie, pomocou ktorého sa oslobodzujeme od toho, čo platí za pravdivé, a ktoré hľadá iné pravidlá hry.

Filozofia sa líši od vedy a matematiky; na rozdiel od vedy sa nespolieha na experimenty, ale iba na myslenie a pozorovanie a na rozdiel od matematiky nemá žiadne formálne metódy dôkazu. Prevádza sa iba kladením otázok, argumentáciou, skúšaním myšlienok, premýšlením o argumentoch proti nim a premýšľaním ako naše pojmy skutočne fungujú.

Thomas Nagel (1937)

Peter M. S. Hacker (1939)

7 znakov analytickej filozofie:1. Analýza 2. Antipsychologizmus logiky 3. Logická analýza 4. Filozofický výklad myslenia prostredníctvom filozofického výkladu jazyka 5. Obrat k jazyku 6.Prvotnosť filozofie jazyka 7. odmietanie metafyziky (ad analytická filozofia)

Cielom filozofie je komplikovať a klásť otázky.

Slavoj Žižek (1949)

Jaroslav Peregrin (1957)

Filosofii, jak sme rekli, chápeme jako prostredek odpovídaní na otázky, a to zejména na ty otázky, které se nepodařilo přideliť žádné ze zavedených věd.

Prostredníctvom filozofie, rozhovorom so sebou samým, sa človek dostáva od poznania jestvujúcen k poznaniu bytia. Je to ako výstup z platonskej jaskyne, kedy sa človek v istom momente ocitne v úzkom hrdle jaskyne a nemôže ísť dopredu a ani sa vrátiť späť. Stratí všetky istoty, naplní ho pocit prázdnoty. Ale bytie je tiež prázdne, nesformované pozadie všetkého. Kedže rovnaké sa poznáva rovnakým filozofujúci človek nakoniec poznáva bytie.

Niekto (2019)

Literatúra je rozriedená filozofia.

Niekto (2019)

Filozofia je akési prechodné štádium medzi náboženstvom a vedou. Ide o trpezlivosť v tužbe po pravde - netrpezlivý ľudia v tomto ohľade sú nábožní, viac trpezliví sú filozofi a najtrpezlivejší vedci. Tí čo nemajú túžbu po pravde, nespadajú ani do jednej z týchto kategórií.

Niekto (2019)

Filozofia je ako keď vstúpite do obrovskej miestnosti, kde množstvo ľudí vedie množstvo rozhovorov. Možete hneď do nejakého nasilne vstúpiť, alebo chvíľu načúvať, aby ste pochopili o čom sa hovorí, príp. si vybrať do ktorého by ste sa radi zapojili.

Niekto (2019)

Nízke očakávania od filozofie: 1. Filozofia mi dá niečo, po čom sa cítim trochu lepšie, hodnotnejšie. 2. Filozofia dáva nejaké spoločné témy a otázky o ktorých sa môžem baviť so všetkými ľuďmi.

Niekto (2019)

Filozofia je známa ako skúmanie najzákladnejších a najvšeobecnejších problémov človeka a sveta. Je intelektuálne náročná, málokedy však prináša priame odpovede. Dá sa zvoliť ako študijný odbor, ale medzi zamestnaniami je pozícia filozofa skôr výnimkou.

Niekto (2019)

V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť.

Niekto (2019)

Filozofia je disciplína zaoberajúca sa tzv. otvorenými otázkami.

Niekto (2019)

filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení

Niekto (2019)

Filozofia hľadá a dosahuje múdrosť v podobe abstraknej všeobecniny, teológia v podobe konkrétnej jednotliviny. Obe si však povolávajú na pomoc neutrálnu racionalitu, ktorá má rozhodnúť o pravde.

Niekto (2019)

Filozofia je kritika spoločnosti.

Niekto (2019)

Filozofia je myšlienkový prúd zo staroveku (čo je kurva dávno), ktorý je výsledkom mudrovania. Filozofia je trápnou snahou o pochopenie sveta okolo nás bez použitia techniky. Keďže svet okolo nás je komplikovaný ako žena v zlých dňoch (a na ňu treba fakt techniku), filozofia môže ísť do riti..

Niekto (2019)

Filozoficke tvrdenia sú vo svojej podstate modálne. Kým záujem vedy sa sústreďuje na to, čo je skutočné, teda na aktuálny svet, filozofia je modálna v tom zmysle, že ju zaujíma nielen to , čo je, ale aj to, čo može byť, musí byť, nemože byť atď....z čoho vyplýva, že výlučne empirickými metódami ich nemožeme potvrdiť ani vyvrátiť.

Niekto (2019)

filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu

Niekto (2019)

analytická filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . (E. Nagel)

Niekto (2019)

Filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme .

Niekto (2019)

Viete, pane, prečo Vás považujem za veľkého filozofa? Pretože ste sa stali bohatým! Všetci tí, ktorí hovoria, že možno byť šťastným a slobodným v chudobe, sú luhári, blázni a hlupáci. (ad Voltaire (Francois Marie Aroquet))

Niekto (2019)

Filozofia nás učí so stoickou vyrovnanosťou znášať nešťastia druhých.

Niekto (2019)

Filozofia je len pokus teoreticky odôvodniť svoje konanie.

Niekto (2019)

Filozofia je duchaplný preklad nevysvetliteľného do nezrozumiteľného.

Niekto (2019)

Filozofia chce odpovedať na všetky otázky ako nejaký Boh.

Niekto (2019)

Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles))

Niekto (2019)

Filozofie jako argumentace.Základ filozofování je argumentace, když neargumentujete, nefilozofujete.

Niekto (2019)

Filozofia bola spočiatku snaha vedieť všetko. V novoveku sa od zhromaždovania poznatkov presunul dôraz na odstraňovanie omylov , dnes sa už filozofia snahy vedieť všetko úplne vzdala a maximálne upozorňuje na omyly.

Niekto (2019)

Medzi filozofovaním a premýšľaním je ten rozdiel, že premýšľať možno i v obrazoch, ale filozofovať sa dá iba pomocou slov. Veľa ľudí často premýšľa, ale len málo a málokedy filozofuje.

Niekto (2019)

Filozofia balancuje na hranici dusevneho zdravia, bojuje s bludmi a neistotami až úzkosťami. Preto aj Lesko aj Jesic povedali, ze ked budu nieco odveci hovorit, vraj treba volat sanitku.

Niekto (2019)

Filozofia je pre ludi, co nevedia zit a preto sa pytaju, ako spravne zit?. Napriklad ludia, ktori prisli o niekoho, bez koho uz nevedia zit. Z toho hladiska ma pravdu adoxisko ked hovori - prestat filozofovat znamena zacat zit.

Niekto (2019)

Filzofia je duševná práca, ktorú ešte nepostihla deľba práce a tak sa môže zaujímať o všetko. Rieši to, čo riešia všetci a nielen špecialisti, teda to spoločné všetkým, ako písal Herakleitos.

Niekto (2019)

Filozof je clovek, ktory ma otazky na vsetky odpovede. ak mu povies, ze boh je laska, spyta sa - a co je laska?

Niekto (2019)

Filozofia je čisté poznávanie, nezávislé na potrebách priemyslu. Deľba práce postihla fyziku. Priklad - fyzika nízkych teplôt - baví ich to?.

Niekto (2019)

Filozofia je veda o zmysle života

Niekto (2019)

Filozofia je práca s jazykom a v jazyku.

Niekto (2019)

Filozofia je suhrn vseobecny postojov, ktorymi sa riadime v nasich jednotlivych cinnostiach- postojov, k jedlu, zdraviu, k pocatiu, k praci, k peniazom, k ludom. Filozofia je ako auto, ktore vsetci pouzivame, ale nie vsetci ho riadime, malo ludi vie ako do detailov funguje a minimum ho vie aj vyrobit. Filozofia su ako saty, ktore kazdy nosi, niekto si dlho vybera, niekto sa mode venuje cely zivot, len malokto si ich vie usit.

Niekto (2019)

Filozofia je veda o tom, co si ludia myslia a co by si mali mysliet, aby to bola pravda. Na rozdiel od psychologie, ktorej ide o stastie a nabozenstva, ktoremu ide o stastny vecny zivot.

Niekto (2019)

Filozofovat znamena zovseobecnovat./ako hovoril uz Aristoteles/ Ak poviem - Rano som vstal a vecer isiel spat - tak nefilozofujem. Ale ked poviem - Kazdy clovek rano vstane a vecer ide spat - to uz filozofujem. Ak poviem, ze Hitler bol zly, nefilozofujem. Ak poviem, ze vsetci ludia su zli, alebo ze vacsina je zla, tak uz filozofujem. Ak poviem 'je to mozne', nefilozofujem, ak poviem 'vsetko je mozne' uz filozofujem.

Niekto (2019)

Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky

Niekto (2019)

Cesta za skutočnosťou bez metafyziky (2019)

Pracovnou filozofiou väčšiny vedcov je existencia objektívnej reality a to, že nehľadiac na rôzne sociálne tlaky - dominantným motívom v histórii vedy je približovanie sa objektívnej realite.

Sú štyri druhy lásky. Platonická - je s čím, je kde, ale nie je s kým. Študentská - je s čím, je s kým ale nie je kde. Impotentná - je s kým, je kde, ale nie je s čím. A nakoniec filozofická - je s čím, je s kým, je kde, ale načo.

Niekto (2019)

Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.

Niekto (2019)

Lenivosť sa stala matkou viac filozofov ako múdrosť.

Niekto (2019)

Ak filozof, fyzik a matematik zazrú v Tatrách sivého kamzíka. Filozof povie : "V Tatrách žijú sivé kamzíky. Fyzik povie :" V Tatrách žije jeden sivý kamzík". Matematik povie : "V Tatrách žije jeden kamzík, ktorý je spolovice sivý."

Niekto (2019)

Filozofia je príliš kritické myslenie.

Niekto (2019)

Psi sa často úprimne zaujímajú o to, čo robia ľudia, aj keď to nie sú ich páni. Psi sa aj radi miešajú do ľudských záležitostí. Somáre menej dbajú o ľudské správanie a väčšmi sa starajú o seba. Preto sa o somároch tvrdí, že majú výrazné filozofické sklony.

Niekto (2019)

V 17. storočí ešte pojem veda neexistoval, bola to prírodná filozofia, latinsky filosofia naturalis.

Niekto (2019)

Filozofia nekoná. Je pred a po konaní.

Niekto (2019)

Filozofia stanovuje základné pojmy, základný pohľad na svet, paradigmu, v ktorej veda potom pracuje. Základná paradigma (vzor) sa potom nemusí meniť aj stovky rokov a zatiaľ filozofi nemajú veľa práce, preto sa zdajú zbytoční. Keby filozofi často menili paradigmu, neuľahčovali by prácu ostaným vedcom, naopak, by ju komplikovali.

Niekto (2019)

Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Niekto (2019)

Filozofia je práca s hodnotami.

Niekto (2019)

Niekto (2019)

Filozofia je veda o budúcnosti, o tom čo bude existovať, alebo čo by malo existovať.

Niekto (2019)

Filozofia firmy - ciel-uspokojit zakaznika,kvalita, byt lidrom na trhu, byt setrny k zivotnemu prostrediu, vzdelavat zamestnancov dbat na bezpecnost pri praci

Niekto (2019)

Hlavnou filozofiou klubu je podľa slov generálneho riaditeľa FK Dukla Banská Bystrica Ing. Richarda Čecha: Skvalitnenie práce s mládežou – najlepšia vízia do budúcnosti.

Niekto (2019)

Vychovávame deti v duchu fair-play, vedieme ich k zdravému životnému štýlu, tréningovým procesom im vypĺňame voľný čas. Riadime sa heslom: FUTBAL JE VIAC AKO HRA!

Niekto (2019)

No dobre filozofia je možno silné slovo, ak sa vám bridí spojiť ho s futbalom, môžete ho nahradiť výrazom štýl alebo životné presvedčenie. Nezáleží na tom, pretože tak či onak, budeme mať ma mysli to isté – rozdiel medzi rôznymi spôsobmi hrania futbalu, ekvivalentný rôznym spôsobom ako prejsť životom, alebo rôznym učeniam, vyznávajúcim rôzne hodnoty. Pragmatici, drevorubači, poprípade ropní a mafiánski skratkári a ešte aj mnohí ďalší môžu byť úspešní. utbal, ten ktorý mám rád, je záležitosť takmer aristokratická a nespochybniteľne estetická.

Niekto (2019)

Co je filozoficke na filozofii futbaloveho trenera, alebo na filozofii firmy. Ja tomu nerozumiem, mozno vy ano.

Niekto (2019)

Filozofia je veda s problematickým zaradením.

Niekto (2019)

Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov.

Niekto (2019)

Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila.

Niekto (2019)

Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero.

Niekto (2019)

Na rozdiel od filozofie v teológii ide nielen o dobrý život, ale aj hľadanie spásy aj o úctu k bohom.

Niekto (2019)

Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia)

Niekto (2019)

Filozofia je matkou vied, ktorej jej dcéry vedy zobrali všetky čiastočné predmety skúmania, okrem jedného najvšeobecnejšieho - a tým je bytie.

Niekto (2019)

Idealizmus nie je iba filozofickým smerom. Idealizmus je filozofia. Je to zaoberanie sa ideami. Idei sú pritom kategóriami, čistými pojmami.

Niekto (2019)

Názor, že pravda je subjektívna, každý má svoju pravdu. To je pravý opak filozofie

Niekto (2019)

Cieľom je vytvoriť náboženstvo založené na rozume, ktoré bude potom absolútnou filozofiou. Náboženstvo splynie s filozofiou. Potom nemusí dôjsť ku stretu dvoch kultúr, náboženskej (moslimskej) a ateistickej (európskej), ale ku ich splynutiu.

Niekto (2019)

U mémplexov (komplexov mémov) môžeme pozorovať dva typy populačných stratégií: K a r-stratégia. K-stratégiou sa rozmnožujú mémplexy, ktoré sú výrazne komplexné, majú vysokú mieru zložitosti, napríklad teórie, teológie, filozofie a podobne. Replikovanie takýchto mémplexov vyžaduje od sapienta dlhodobé úsilie a trvalý záujem, čo zasa predpokladá určitú vrodenú genetickú výbavu. Naproti tomu r-stratégiou sa rozmnožujú jednoduché mémplexy, napríklad popkultúra, módy, sexuálne artefakty, vtipy, facebookové diskusie, názory a podobne. Kým K-stratégia zabezpečí mémplexom replikáciu iba v obmedzenej populácii, r- stratégia dokáže pre svoju elementárnu jednoduchosť zasiahnuť normálny štandard populácie, v zmysle gauss-laplaceho normálnej distribúcie pravdepodobnosti.

Niekto (2019)

Filozofia je pojmové inžinierstvo...Radšej by som sa predstavil tak, že robím pojmové inžinierstvo. Pretože tak ako inžinier skúma štruktúru materiálnych vecí, tak filozof skúma štruktúru myslenie. Porozumenie štruktúre zahŕňa pochopenie toho, ako fungujú časti a ako sú navzájom prepojené. Znamená to vedieť, čo by sa stalo, v dobrom aj zlom zmysle, keby sa urobili určité zmeny. To je to na čo sa zameriavame, keď skúmame štruktúry, ktoré formujú naše chápanie sveta. Naše pojmy alebo idey formujú mentálne domy, ktoré sme vybudovali, alebo môžeme uveriť tomu, že by sme ich mali rozmontovať a postaviť nanovo.

Niekto (2019)

Filozofia je láska k múdrosti. Láska môže byť šťastná alebo nešťastná; v mojom prípade je to láska nešťastná.

Niekto (2019)

Archív všetkých omylov minulých storočí.

Niekto (2019)

Základom našich riešení v oblasti IT bezpečnosti je filozofia "Zero trust" (nulová dôvera)

Niekto (2019)

Život ľudí je aplikovanou filozofiou. Ľudia žijú napr. v liberálnej alebo komunistickej spoločnosti podľa toho akú filozofiu vo svojich životoch prevažne aplikujú - či liberálnu alebo komunistickú.

Niekto (2019)

Motivačná literatúra je vykradnutá filozofia.

Niekto (2019)

V športovaní prechádza človek troma štádiami. Prvým je estetické - človek vníma čo mu (v rámci športovania) robí dobre a čo ho naopak bolí. Druhé štádium je politické - zapojenie sa do nejakej formy kolektívu a súťaženia vrámci športu. Treťou fázou je filozofické pýtanie sa na to prečo to ( vrámci športu ) robím, načo som tu.

Niekto (2019)

Filozofia je racionalizácia mýtu.

Niekto (2019)

Filozofia sa zaoberá životom tu a teraz, zatiačo náboženstvo sa zameriava na posmrtný život.

Niekto (2019)

Filozofia aj náboženstvo sa snažia o jednu a tú istú vec a to je spása. To čo je tu a teraz, to kľudne necháme ekonómom (a asi celkovo vedcom)

Niekto (2019)

Aká je moja trénerská filozofia? Istota je smrť. Nemám rád istotu, hru vzadu a čakanie na to, že súper urobí chybu. Sám som dal dvadsať gólov za sezónu osem rokov po sebe. Verím v útočnú hru. Očakávam od každého, že bude zvládať obrannú hru, ale zároveň od každého očakávam, že bude schopný dať gól. O tom je tím. Aj hráči zo štvrtého útoku sa musia naučiť dávať góly a aj strelci musia vedieť brániť

Niekto (2019)

Filozofia rieši večné otázky.

Niekto (2019)

Náhlivo, cítiac konečne, že si zmúdrel, kladieš nové a nové tehličky, do budovy svojej hlúposti.

Niekto (2019)

Filozofia futbalu : či hrať s emóciami alebo bez emócií, krásne čí škaredo ale efektívne, fér či nefér, podľa systému či intuitívne...

Niekto (2019)

Helgoland (2019)

História západnej filozofie je do značnej miery pokusom zodpovedať otázku, čo je podstatné. Je hľadaním východiskového bodu, z ktorého sa snažíme odvodiť zvyšok: hmota, Boh, duch, atómy a prázdnota, platonické formy, a priory formy poznania, subjekt, elementárne momenty vedomia, javy, energia, skúsenosti, pocity, jazyk, overiteľné návrhy, vedecké údaje, falšovateľné teórie, hermeneutické kruhy, štruktúry...Dlhý zoznam základných návrhov, z ktorých žiadny doteraz nepresvedčil všetkých.

Kto sú filozofi, ak nie prirodzene "detské duše" tvrdohlavo odmietajúce opustiť svet detskej kuriozitya uspokojiťsa s vysvetleniami autorít? A čo je láskou k múdrosti, ak nie láska k vlastným schopnostiam myslieť slobodne,to znamené koncipovať dobro, pravdu a krásu vlastnými očami mysle a privádzať ich do skutočnosti,realizovať ich, a teda myslieť a konať dobre, krásne a pravdivo?

Od patetiky k etike (2019)

Naučiť ľudí myslieť kriticky teda napriek populárnym názorom nie je úlohou filozofie; je to základnou úlohou pedagogiky, a pokiaľ v tejto úlohe zlyháva, potom zlyháva úplne. Nekritickú, uzavretú myseľ potom nezachrái už ani filozofia. V takejto mysli zo svojej povahy nemôže byť funkčnou, pretože sa v nej niet akm "hýbať" a niet z čoho tvoriť.

Od patetiky k etike (2019)

Niekto (2019)

Existuje taký afekt, vo filozofii veľmi často prítomný, podľa ktorého už schopnosť povedať "Nie" a "Bude to podľa mňa" je prameňom myslenia, alebo je dokonca myslením samým.

Niekto (2019)

Termín filozof má nejakú hodnotiacu dimenziu. Filozofom nie je každý kto vyštuduje filozofiu a preto je to tak dobrodružná a zaujímavá disciplina. Človek vyštuduje filozofiu a potom s tým musí ešte niečo urobiť... musí začať myslieť, publikovať a hľadať si svoj vlastný postoj. Veľa ľudí to v určitom momente vzdá, nenájde svoj vlastný postoj a odíde do nejakej inej profesie, čo je úplne v poriadku.

Niekto (2019)

Pán Rowe, a čím sa zaoberáte Vy?...Ale ja iba sedím a premýšľam. ... Budem Vás teda volať náš filozof..

Niekto (2019)

Filozofia je spätá s krízami. Keď je v spoločnosti kríza, posilní to (postavenie) filozofov. Ak mám vo svojom živote krízu, tiež to posilní moje filozofické myslenie. Filozofuje sa nie od stola, ale v dobách núdze, vtedy , keď sme sami v kríze. na to je dobré stárnutie, pretože akonáhle si ho uvedomíme, sme v kríze. Preto stárnutie robí filozofov (z niektorých ľudí).

Niekto (2019)

A kedže väčšina ľudí ani vede veľmi nerozumie, vie o nej iba filozofovať.

Otázka "Čo je nového?" je síce zaujímavá a môže nám neustále rozširovať obzory, avšak pokiaľ sa nebudeme pýtať na nič iného, výsledkom bude len nekonečná prehliadka hlúpostí a malicherností - daľšie nánosy zajtraška. Ja sa chcem naopak zaoberať otázkou "Čo je najlepšie?". Tá sa zarýva viac do hĺbky, než do šírky a odpovede na ňu obvykle odplavujú nánosy do prúdu.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Človek sa snaží vytvoriť si zjednodušený a zrozumiteľný obraz sveta, ktorý mu vyhovuje najlepšie. Potom sa pokúša týmto vlastným vesmírom do určitej miery nahradiť svet skúseností, a tak ho prekonať...vytvorí si z tohoto vesmíru a jeho štruktúry stredobod svojho citového života, aby došiel k pokoju a mieru, ktorý nemôže nájsť v tiesnivom víre osobných skúsenstí.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Manuál (2019)

v dobe Epiktéta byť filozofom znamenalo niečo úplne iné ako dnes. Ani zďaleka sa nejednalo o intelektuála, akademika zahĺbeného v knihách, alebo titulovaného absolventa odborného štúdia. Filozofom bol človek, ktorý sa rozhodol prehodnotiť svoj život a svoje okolie, odpútať sa od všemožných klišé a pút, človek, ktorý sa snažil pochopiť ako správne žiť. Išlo o akéhosi mudrca (askétu) hľadajúceho múdrosť a túžiaceho prekonať materiálne obmedzenia, človeka pokúšajúceho sa dosiahnuť intelektuálnu a mravnú dokonalosť.

Filozof je v základe niekto, kto nikdy nevyrástol. Filozofi sa radi zaoberajú otázkami takého druhu, ktoré radi kladú deti. Najbežnejšia takáto otázka je "Prečo?". Nie sú ochotní prijať niečo za dané, a snažia sa nájsť vysvetlenie na všetko.

Niekto (2019)