Čo je to filozofia?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.	----	Niekto : Sú štyri druhy lásky. Platonická - je s čím, je kde, ale nie je s kým. Študentská - je s čím, je s kým ale nie je kde. Impotentná - je s kým, je kde, ale nie je s čím. A nakoniec filozofická - je s čím, je s kým, je kde, ale načo.	----
----
Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.	----	Guatama Buddha : Len pozri na túto nalíčenú bábku, na toto živoriace telo, ktoré hromadí neduhy a je plné túžob, hoci v ňom nie je nič trvalého. Toto telo spozná čoskoro vyčerpanosť, je krehké a hniezdo chorôb, keď smrť ukončí jeho život, rozpadne sa v páchnuce spleť.	----	Guatama Buddha : ...všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá)
----
Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.	----	Guatama Buddha : Nekonečná je samsára, nemožno poznať žiadny začiatok znovuzrodzovania bytostí, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu viazané zaslepenosťou a žiadostivosť. A tak ste dlhý čas podliehali utrpeniu, znášali mučenie, prežívali nešťastie a plnili cintoríny. Dosť dlho, aby ste boli neuspokojení všetkými formami existencie, dosť dlho, aby ste sa od nich odvrátili, aby ste sa oslobodili.	----	Guatama Buddha : Mañjuśrī sa opýtal, “Nejedia Budhovia mäso kôli tathāgata-garbha ?” Požehnaný odpoveda, “Mañjuśrī, je to takto. Nie sú žiadne bytosti, ktoré neboli našou matkou, ktoré neboli našou sestrou generáciami putovania po nekonečných a nekonečných saṃsārach. Aj ten, kto je psom, bol naším otcom, pretože svet živých bytostí je ako tanečnica. Preto vlastné telo a telo druhého sú jediné telo, takže Budhovia nejedia mäso.
----
Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.	----	Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpeniu (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.	----	Guatama Buddha : Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.
----
Niekto : Filozofická choroba je choroba z videnia tak ďaleko do budúcnosti, že všetky drobné potešujúce formy a farby existencie filozofovi prechádzajú bez povšimnutia popod nos.	----	Michel de Montaigne : Filozof by mal žiť s výhľadom na cintorín.	----	Niekto : Vedec by mal žiť s výhľadom na nemocnicu.
----

Zdroj:Will Durrant - Story of philosophy s.369