Čo je metafyzika?

Εστιν επισημη τις η θεωρει το ον η ον και τα τουτω υπαρχοντ καθ αυτο ./Jestvuje veda, ktorá skúma jestvujúco ako jestvujúco i to, čo mu samo osebe náleží.

Aristoteles (-384)

Tri vymedzenia metafyziky: 1. Metafyzika ako veda o prvých príčinách. 2. Jestvuje veda, ktorá skúma jestvujúco ako jestvujúco..... 3. Metafyzika ako veda o Bohu.

Aristoteles (-384)

Keby okrem podstát od prírody jestvujúcich nebolo inej podstaty, bola by prvou vedou fyzika, ak však je nejaká nehybná podstata, je prvšia a prvá filozofia /metafyzika/ je tiež prvšia.

Aristoteles (-384)

Je teda jasné. že múdrosť je veda, ktorej predmetom je istý druh príčin a počiatkov.

Aristoteles (-384)

Metafyzika ako veda o Bohu.

Im su potom podriadené dve praktické vedy: fyzike mechanika a metafyzike mágia (v najčistejšom zmysle slova).

Francis Bacon (1561)

Immanuel Kant (1724)

Metafyzika je veda o moznostiach a hraniciach ludskeho poznania.

Immanuel Kant (1724)

Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy.

Immanuel Kant (1724)

Musel som obmedzit prava rozumu, aby som vytvoril priestor viere. Dialekticky rozum si vie vytvorit iba otazky, ale nevie ich zodpovedat.

Immanuel Kant (1724)

Čo môžem vedieť? (metafyzika) Čo mám činiť? (etika) V čo smiem dúfať? (náboženstvo) Čo je človek? (antropológia)

Immanuel Kant (1724)

Ľudský rozum má zvláštny osud v jednej oblasti svojich vedomostí: že je zaťažený otázkami, ktoré nevie odsunúť nabok, lebo sa kôli povahe rozumu núkajú sami od seba, ktoré ale nevie ani zodpovedať, lebo presahujú všetky schopnosti ľudského rozumu.

Ak zaujmete najvyššie stanovisko metafyziky a morálky, zistíte, že obe majú s náboženstvom rovnaký objekt, a to vesmír a vzťah človeka k nemu. Táto rovnakosť je už dlho príčinou mnohých omylov; preto metafyzika a morálka prenikli do náboženstva vo veľkej miere a veľa z toho, čo k náboženstvu patrí, sa skrývalo pod nesprávnou formou v metafyzike alebo morálke.

Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher (1768)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Logické určenia (kategórie) nemožno chápať iba ako definície reality nezávislej od subjektu, ako v klasickej metafyzike, ani ako čisto subjektívne definície ako je to v Kantovej filozofii. Skôr ich treba chápať z jednoty subjektu a objektu. Úlohou logiky je predstaviť čisté myslenie v jeho špecifickom význame. Logika má nahradiť klasické disciplíny filozofie, logiku a metafyziku kombináciou týchto dvoch programov, tak že popis čistého myslenia a idey absolútna spojí dokopy.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Veda o logike je vlastnou metafyzikou, čiže čisto špekulatívnou filozofiou.

Metafyzika je každé zdanlivé poznanie, ktoré presahuje možnosť skúsenosti, ..poznanie toho, čo stojí za prírodou a činí ju možnou.

Arthur Schopenhauer (1788)

Z pokojného pohľadu zvierat ešte prehovára múdrosť prírody, pretože u nich sa vôľa a intelekt ešte nerozišli tak ďaleko, aby sa pri opätovnom stretnutí mohli na sebe čudovať....až u človeka dochádza k zamysleniu sa; a potom sa človek čuduje na svojich vlastných činoch a pýta sa kým vlastne je. A to začudovanie sa zväčšuje, ak sa človek stretne so smrťou a s konečnosťou bytia a natíska sa mu myšlienka na zbytočnosť všetkého snaženia. Pri tomto zamýšľaní sa a čudovaní vzniká v človeku potreba nejakej metafyziky.

Arthur Schopenhauer (1788)

August Comte (1798)

Historici vedia, že v každej oblasti poznania sa prechádza troma štádiami: 1. najprv sa predmet poznania vysvetľuje teologickým spôsobom; všetky problémy sú vysvetľované pomocou vôle nejakého božstva, ako napr. hviezdy boli pokladané za bohov, alebo vozidlá bohov. 2. Ten istý predmet poznania potom dosiahne metafyzické štádium a je vysvetľovaný pomocou metafyzických abstrakcíí, ako napr. že hviezdy sa pohybujú po kružnici, lebo je to najdokonalejší tvar. 3. nakoniec sa predmet poznania redukuje presnými pozorovaniami, hypotézami a experimentami na pozítívnu vedu, a fenomény sú vysvetľované pomocou pravidelností prírodných príčin a následkov.

Pokrok vedy naznačil, že pojem "hmota" je neopodstatnený metafyzický predpoklad. Ako model nám môže chvíľu poslúžiť, no neskôr sa musíme naučiť, ako sa ho vzdať, aby sa nestal metafyzickým predsudkom. Vedu je nutné oslobodiť od akýchkoľvek "metafyzických" predpokladov a poznatky založiť len na tom, čo je "pozorovateľné".

Ernst Mach (1838)

Friedrich Nietzsche (1844)

Metafyzika je milovanie najvzdialenejsej príčiny. Treba sa ale stat priateľom najbližších vecí.

Friedrich Nietzsche (1844)

Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...

Friedrich Nietzsche (1844)

Aj tí najbledší z najbledších ho (Boha) ovládli, metafyzikovia, títo albínovia pojmu. Tak dlho okolo neho spriadali siete, až sa stal, hypnotizovaný ich pohybmi, sám pavúkom, sám metafyzikom. Teraz súkal svet zo seba - sub species spinozae - premenil sa na stále tenšieho a bledšieho, stal sa „ideálnym“, sa stal „čistým duchom“, stal sa „absolutum“, stal sa „vecou samou o sebe“. Úpadok Boha: Boh sa stal „vecou samou o sebe“. (ad Benedictus de Spinoza)

Metafyzické predstavy možno interpretovať ako návrat vytesnených ranných spomienok, ktoré majú nejčastejšie čo do činenia s fantáziami o rodičoch....predstava, že tajomstvo univerza je ukryté v mysli môže nahradzovať pocit extatického narcistického triumfu, ktorý zažíva dieť, keď sa pokladá za vládcu sveta panujúceho len pomocou myšlienky a slova.

Sigmund Freud (1856)

Edmund Husserl (1859)

Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Ludske etické pojmy sú esenciálne antropocentrické, a keď sa použijú v metafyzike, obsahujú pokus, akokoľvek zahalený, predpisovať vesmíru zákony na základe momentálnych túžob ľudí. Etická metafyzika je v podstate pokus dať zákonnú silu našim želaniam.

Bertrand Russell (1872)

Moritz Schlick (1882)

Metafyzika sa podkladá za akýsi konštrukciu, ktorá je vybudovaná na vede a čiastočne na nej spočíva, no týči sa do vznešených výšok, ktoré sú mimo dosahu všetkých vied a skúseností.

Vedecká teória je zmysluplná (čo do výpovede) nezmyselnosť (čo do významu pre ľuské praktické bytie) a metafyzika je nezmyselná (čo do výpovede) zmysluplnosť (čo do významu pre človeka)

Ludwig Wittgenstein (1889)

Filozofia je súhrn všetkych jednoduchých výpovedí, ktoré v špeciálnych vedách bez dôkazu platia za pravdivé.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Metafyzika vymazáva rozdiel medzi faktuálnym a pojmovým skúmaním.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Martin Heidegger (1889)

Filozofia je metafyzika. Myslí jestvujúcno v celku - svet, človeka, boha.

Metafyzika, to sú výroky, ktoré sa nedajú ani potvrdiť, ani vyvrátiť.

Karl Raimund Popper (1902)

Theodor Munz (1926)

Mimo seba, do vonkajška nijako nepreniká žiadna metafyzika, ktorá si do Kanta trúfala rozumom prenikať tam, kam zmysly nesiahali. Metafyzika nie je však zrušená, ale len prenesená z transcendentna do imanentna, konkrétne do človeka, z ktorého sa zrodila a bola prenesená do transcendentna. (ad Immanuel Kant )

Vedci povedia - "Metafyzika je stará haraburda. My vedci sa zaoberáme reálnymi problémami v reálnom svete." .. a potom prídeme do kvantovej fyziky, ktorá je postavená na 100% potvrdených meraniach ale nedá sa povedať o akej realite to vlastne pojednáva... alebo - niektorí vedci tvrdia, že vesmír má hranicu, niektorí tvrdia že nemá hranicu, niektorí že bol bing bang, niektorí, že nebol.

Slavoj Žižek (1949)

Niekto (2019)

V rámci filozofickej metafyziky sa aj všetko osobné vysvetľuje z neosobného. Naproti tomu teologická metafyzika...Ak by Boh bol abstraktnou všeobecninou, tak by nemohol nič vykonať ani nič vidieť.

Niekto (2019)

Metafyzika, ak to prelozime do slovenciny je veda o nadprirodzenom.

Niekto (2019)

Metafyzika, teda za fyzickym, teda za viditelnym, teda zazrak.

Niekto (2019)

Zaiste, karmu a znovuzrodenie možno nepochybne považovať za metafyzické témy, no Buddha ich pretavil do empirickej roviny, v ktorej ich môžeme zažiť aj my.

Niekto (2019)

Metafyzika je čistá veda, t.j. (v zmysle Kanta a Hegela) veda kt. nepotrebuje empirickú skúsenosť.

Niekto (2019)

Metafyzika je veda o základných štruktúrach bytia.

Niekto (2019)

Metafyzika je stará haraburda. ( Metaphysics is junk )

Niekto (2019)

Metafyzika je náuka o živote po smrti.

Podľa teórie skrytých premenných, je správanie elektrónu v kvantovej fyzike určené premennými, ktoré pre nás ostávajú "skryté" (ciže vlna). Premenné sú skryté zo svojej podstaty: nikdy ich nevieme určiť. Cenou za to, že túto teóriu berieme vážne, je predpoklad existencie celej fyzickej reality, ktorá je pre nás neprístupná. A ktorej jediným cieľom nakoniec je len nás utešiť v súvislosti s tým, čo teória nehovorí.

Helgoland (2019)

Čo iné je to naše "najhlbšie zakorenené metafyzické presvedčenie", ak nie čosi, čomu sme sa naučili manipuláciou s kameňmi a kusmi dreva?

Helgoland (2019)

pojem, teda "jednoduchá hmota", ktorý pochádza z metafyziky, a pracuje s veľmi nerozumnou predstavou hmoty, čiže s hmotou ako s univerzálnou látkou definovanou iba hmotnosťou a pohybom. Je to nesprávna metafyzika, pretože je v rozpore s kvantovou fyzikou.

Helgoland (2019)

Od patetiky k etike (2019)

Metafyzika sa zaoberá fundamentálnymi princípmi existencie ako takej (večnosti), zatiaľčo ontológia sa zaoberá logikou bytia (trvania). Niektoré metafyzické princípy sú zároveň metatyzickými princípmi.

Od patetiky k etike (2019)

V metafyzike sa nahliada skutočná (objektívne existujúca) podstata (formálna esencia) sveta, ktorú sa metafyzik usiluje zachytiť (zreprodukovať) v pojmoch a ich vzájomných konceptuálnych vzťahoch....Prastará idea, ktorá za touto praxou stojí, t.j. idea jedinej esencie, jedinej večnej pravdy, jedinej podstaty skutočnosti, ktorú je možné nahliadať rozličnými spôsobmi a v rozličných aspektoch, však najorganickejšie vychádza z metafyzických náuk Východu.. (Ad východná filozofia)

..metafyzika je psychoanalýzou klasicky interpretovaná ako obranná projektívna činnosť a metafyzické systémy ako maskované psychické štruktúry, premietané na nebesá. Metafyzický spôsob filozofovania o mimoskúsenostných záležitostiach býva chápaný ako útek od skúsenostného sveta do fantazijného priestoru, v ktorom možno zažiť pocity omnipotencie (všemocnosti) a neohroziteľnosti.

Výklad afektů (2019)

Niekto (2019)

Sú ľudia, ktorí sú zvedaví, ako vyzerá svet metafyzický a preto vyskúšajú drogy.