Čo je láska?

Čo je láska?

Nadotázky: Čo je to dobro?

Čo je láska?

Podotázky: Čo je to filozofia? Ako vzniká láska? Skutočne ma Boh miluje? Čo je priateľstvo? Ako si vyberáme partnerov ? Ako milovať? Aké sú druhy lásky? Čo nie je láska?

Platon (pov. Aristokles) (-427)

.. je treba byť po vôli skôr nemilujúcemu, než milujúcemu.....Lebo milovníci vtedy, keď ich túžba ustane, ľutujú svoje dobrodenia, kým u tých druhých nie je doby, kedy by mohli zmeniť svoje zmýšľanie....taktiež odvracajú milovaných od styku s druhými ľuďmi, obávajúc sa jednak tých, ktorí majú majetok, aby ich nepredčili peniazmi, jednak vzdelaných, aby nenadobudli prevahu rozumom.....tak i pri súkromných hostinách je zle pozývať nie priateľov,ale tých, ktorí silno žobrajú a tých, ktorí potrebujú nasýtenie....ale bezpochyby náleží vyhovovať nie tým, ktorí sa silno dožadujú, ale tým, ktorí sa najskôr môžu odvďačit.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Milujúci je totiž niečo božskejšie než milovaný, lebo je v ňom boh.

Je to síce veľ-mi šľachetné, a ak chceš vedieť, aj správne a spravodlivé, aby sme milovali tých, čo nám majú byť najdrahší, rovnako ako samých seba, no je načisto nemožné, aby sme ich milovali viac. A v pria-teľstve ani nie je žiaduce, aby ma priateľ mal viac rád ako sám seba a ja jeho takisto viac ako seba. Ak by to bolo tak, viedlo by to k disharmónii v živote a vo všetkých povinnostiach.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Biblia - Nový zákon (30)

A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom.

Biblia - Nový zákon (30)

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Pri veciach týkajúcich sa obcovania ľudí možno povedať, že je to vzájomné trenie pohlavného údu a vylučovanie hlienu spojené s akýmsi kŕčovitým pocitom.

Marcus Aurelius (121)

Niccolo Machiavelli (1469)

Láska sa udržuje putom vďačnosti.

Láska je také duševné hnutie, vyvolané pohybom duchov, ktoré dušu podnecuje k tomu, aby sa zo svojej vlastnej vôle spojila s predmentmi, ktoré sa jej zdajú príhodné.

Rene Descartes (1596)

Benedictus de Spinoza (1632)

Definícia iných autorov, podľa ktorých láska je vôľa milujúceho spojiť sa s milovanou osobou, nevyjadruje esenciu lásky, ale jej vlastnosť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Kto si spomenie na vec, z ktorej mal kedysi radosť, túži sa jej zmocniť za tých istých okolností, ako keď sa z nej tešil prvý raz.

Benedictus de Spinoza (1632)

Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae.

Benedictus de Spinoza (1632)

Náklonnosť je radosť sprevádzaná ideou nejakej veci, ktorá je per accidens príčinou našej radosti.

Benedictus de Spinoza (1632)

Môžeme nejakú vec milovať alebo nenávidieť len vďaka tomu,že sme ju pozorovali v afekte radosti alebo smútku, aj keď táto vec sama osebe nebola príčinou týchto afektov.

Začnime dvoma odlišnými stránkami v ľúbostných citoch - morálnosťou a telesnosťou. Telesná stránka zahŕňa všeobecnú túžbu, ktorá zväzuje obe pohlavia, morálna stránka obmedzuje danú túžbu a pripútava ju výlučne k jedinému objektu alebo jej prinajmenšom dodáva vyšší stupeň energie vo vzťahu k preferovanému objektu.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Ľahko si domyslíme, že morálna láska je neprirodzený cit, ktorý sa zrodil v spoločnosti a ktorého sa ženy veľmi obratne a starostlivo chopili, aby získali nadvládu a priviedli dominujúce pohlavie k poslušnosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Denis Diderot (1713)

Naozajstná láska bojuje, ale nežiarli.

Denis Diderot (1713)

Láska je maximálna koncentrácia ducha na jediný predmet.

Denis Diderot (1713)

Každý deň spia muži so ženami, ktoré nemilujú, a nespia so ženami, ktoré milujú.

V láske zažívam svoje obmedzenie ako uskutočnenie pre toho druhého.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Nasledujúca generácia pôsobí už v tom opatrnom ale rozhodnom a tvrdohlavom výbere (ktorý sa nazýva láskou) partnera k uspokojeniu pohlavného pudu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Všetka pravá láska je zo súcitu, každá iná je sebectvom. (v taliančine slovo pieta zahrňa oba, rovnaky ton v reci)

Arthur Schopenhauer (1788)

Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..

Arthur Schopenhauer (1788)

Láska je vôľa reprodukovať (sa).

Arthur Schopenhauer (1788)

To čo sa spravidla vyskytuje ako temperamentná ale ešte potlačiteľná náklonnosť,môže za určitých okolností prerásť do vášne, ktorá je silnejšia ako všetky ostatné a ktorá neuveriteľnou silou a vytrvalosťou odstraňuje všetky ohľady a prekážky a je schopná obetovať pre svoje uspokojenie aj život, ktorý bez nej vyzerá byť bezcenný.

Láska je inou, ďaľšou formou slobody, priestor kde svoje potreby môžeme uspokojiť iba vzájomne.

Karol Marx (1818)

Friedrich Nietzsche (1844)

Pod tlakom kresťanských hodnôt sa pohlavný pud premenil (sublimoval) na lásku.

Friedrich Nietzsche (1844)

Zmyslenost casto predstihne rast lasky, takze koren zostane slaby a da sa lahko vytrhnut.

Friedrich Nietzsche (1844)

Láska je stav, v ktorom ľudia väčšinou vidia veci také, aké nie sú. Klamná sila je tu na svojom vrchole, rovnako ako sladiaca, zjavujúca sila. Človek vydrží v v láske viac ako obvykle, strpí všetko.

Friedrich Nietzsche (1844)

Pre činnosť toho, kto dosiahol blaženosť, je charakteristické, že obchádza svet, alebo že svetom prechádza bez toho, aby sa ho týkal. Dôsledky tohto základného postoja - Po prvé platí: Nikdy neklásť odpor. Nič sa nepopiera, všetkému sa pritakáva. Takýto postoj nazýva Ježiš láska. Jeho "život v bezvýhradnej láske bez akéhokoľvek odstupu" znamená, že všetko je mu rovnako blízke: Nerobí rozdiel medzi cudzími a domácimi, medzi židmi a nežidmi. Táto láska nie je výberová.. Je to láska, ktorá nepohŕda nikým. (ad Kresťanstvo, Ježiš Nazaretský)

Láska je sublimácia pohlavného pudu.

Sigmund Freud (1856)

Max Scheler (1874)

láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza)

Max Scheler (1874)

V duchu gréckej filozofie je láska snaženie a nedostatok, ktorý pociťuje menej dokonalý k dokonalému. Božstvo je len predmetom lásky, samo nemiluje. Milujúci tvorí a plodí v kráse.

Max Scheler (1874)

V kresťanskej tradícii dochádza k obráteniu pohybu lásky. Láska je prejavovaná od vyššieho k nižšiemu, od dokonalého k nedokonalému. Boh miluje najviac a dochádza k vykúpeniu božou láskou.

Max Scheler (1874)

Láska v indickej filozofickej tradícii znamená prechod od žiadostivosti k čistému poznaniu, preč od seba, altruizmus, oddelenie sa od príčin a následkov.

Max Scheler (1874)

V duchu gréckej filozofie je láska prechod od menšieho poznania k väčšiemu.

Nenávisť je vášnivé prianie zničiť; láska je vášnivé pritakávanie objektu; nie je to afekt, ale aktivné usilovanie o vnútornú spriaznenosť.

Erich Fromm (1900)

Je láska umenie? Ak áno, potom vyžaduje znalosť a úsilie. ..sotvakto pomyslí na to, že láske sa je treba učiť. Problém znie, "ako milovať?", problém schpnosti k láske.

Erich Fromm (1900)

Láska je príjemný pocit, ku prežitiu ktorého sa dostáva človek náhodne, niečo, do čoho "zapadne až po uši", ak má šťastie. Problém lásky spočíva v tom, "ako byť milovaný?" Jedna z ciest, po ktorej sa púšťajú hlavne muži, je byť úspešný, byť mocný a bohatý...Iná cesta, ktorú volia hlavne ženy, je úsilie o zvýšenie vlastnej príťažlivosti starostlivosťou o svoje telo, odev...ďalšia možnosť, ako získať príťažlivosť, ktorú využívajú muži i ženy, je že si človek osvojí príjemné spôsoby,schopnosť viesť zaujímvé rozhovory, je ochotný pomáhať, skromný a nesvárlivý.

Erich Fromm (1900)

Milovať je ľahké, ale ťažko je nájsť správny objekt, ktorý by sme mohli milovať, alebo ktorým by sme mohli byť milovaný.

Erich Fromm (1900)

Keď dvaja ľudia, ktorí si boli cudzí, ako si je väčšina ľudí, náhle nechajú padnúť stenu, ktorá ich oddeľovala, a majú pocit blízkosti, cítia sa ako jedna bytosť je pre nich tento okamih jedným z najviac obšťastňujúcich, najviac vzrušujúcich zážitkov... Avšak tento typ lásky je svojou podstatou prechodný. Oba osoby sa dobre zoznámia, ich intimita stratí zázračnosť, až nakoniec ich rozpory, ich sklamanie a nuda, ktorú navzájom pociťujú, zabijú všetko, čo z počiatočného vzrušenia ostalo.

Erich Fromm (1900)

Plná odpoveď v je dosiahutí spojenia medzi osobami, v splynutí s inou osobou v láske.

Erich Fromm (1900)

Existuje láska ako zrelá odpoveď na otázku existencie, ale takisto nezrelé formy lásky, ktoré by sme mohli nazvať symbiotickým spojením. Symbiotické spojenie má svoj biologický vzor vo vzťahu medzi tehotnou matkou a plodom... V psychickom symbiotickom spojení sú obe tela nezávislé, ale ten istý druh spojenia existuje psychologicky.

Erich Fromm (1900)

Pasívna forma symbiotického spojenia (t.j. nezrelej lásky) je forma podriadenia, ktorou nazývame klinickým termínom masochizmus. Masochista uteká od neznesiteľného pocitu izolácie a odlúčenia tým, že robí sám zo seba neoddeliteľú súčasť druhej osoby, ktorá ho riadi, vedie a ochraňuje... Moc toho, ktorému sa podriaďuje, sa nasadzuje, či už je to človek alebo boh; on je všetko, já som nič, iba ak súčasť jeho bytosti. Masochista sa nemusí rozhodovať, nemusí riskovať, nie je nikdy sám - ale nie je nazávislý; nemá svoju celistvosť, ešte sa úplne nenarodil.

Erich Fromm (1900)

Aktívna forma symbiotického spojenia (nezrelej lásky) je ovládnutie, alebo - ak použijeme psychologický termín, ktorý zodpovedá masochizmu - sadizmus. Sadista chce utiecť svojmu osamoteniu a svojemu pocitu uväznenia tým, že urobí druhú osobu časťou seba samého. nadúva a povnáša sa tým, že privteľuje inú osobu, ktorá sa mu klania. Sadista je rovnako závislý na poddajnom partnerovi ako on na ňom.. Rozdiel je len v tom, že sadista rozkazuje, využíva, ubližuje , ponižuje a že masochista si dáva rozkazovať, nechá sa využívať...

Erich Fromm (1900)

Láska je aktívnou silou v človeku; silou, ktorá preráža múry, ktoré oddeľujú človeka od ostatných ľudí, a zjednocujú ho s inými; láska pôsobí, že prekonáva pocit izolácie a odlúčenosti, a napriek tomu môže zostať sám sebou, zachovať svoju celistvosť.

Erich Fromm (1900)

Láska je aktivita a nie pasívny afekt; je to "zotrvanie v" a nie "padanie do". Najvšeobecnejšie sa dá aktívny charakter lásky vyjadriť tým, že láska je predovšetkým "dávať", nie "prijímať".

Erich Fromm (1900)

Okrem prvku dávania sa aktívny charakter lásky prejavuje tým, že vždy zahrňuje niektoré základné prvky spoločné všetkým formám lásky. Sú to starostlivosť, zodpovednosť, úcta a znalosť.

Erich Fromm (1900)

Sigmund Freud nepoznal, že pohlavná túžba je jedným z prejavov potreby lásky a spojenia. Ale Freudov omyl bol ešte hlbší. V súlade so svojím fyziologickým materializmom vidí v pohlavnom pude výsledok chemicky vyvolaného napätia v tele, ktoré je bolestivé a hľadá uvoľnenie.

Erich Fromm (1900)

Materské vedomie hovorí: "Nie je žiadna chyba, žiadny zločin, ktorý by ťa mohol zbaviť mojej lásky, môjho priania, aby si žil a bol šťastný.

Erich Fromm (1900)

Láska nie je predovšetkým vzťah k určitej osobe; je to postoj, orientácia charakteru, určujúca spriaznenosť so svetom ako celkom, a nie len s jedným "objektom" lásky. Ak niekto miluje len jedného človeka a ku všetkým ostatným ľuďom je ľahostajný, nie je jeho láska nič iného než symbiotické pripútanie či rozšírené sebectvo.

Erich Fromm (1900)

Niektorí totiž nevidia, že láska je aktivita, sila duše, veria, že všetko, čo je treba, ja nájsť správny objekt - a potom už pôjde všetko samo od seba. Takýto názor sa dá porovnať s názorom človeka, ktorý chce maľovať, ale namiesto toho aby sa tomuto umeniu naučil, tvrdí, že musí čakať iba na správny objekt, a akonáhle ho nájde, bude krásne maľovať.

Erich Fromm (1900)

dôkazom intezity lásky vraj je, ak nemilujeme nikoho iného, než milovanú osobu

Erich Fromm (1900)

Ak skutočne milujem jedného človeka, milujem všetkých ľudí, milujem svet, milujem život. Ak som schopný niekomu povedať "Milujem ťa", musím byť tiež schopný povedať "V tebe milujem všetkých ľudí, prostredníctvom teba milujem svet, v tebe milujem i seba."

Erich Fromm (1900)

Nežnosť nie je vôbec, ako veril Sigmund Freud, sublimáciou pohlavného pudu; je priamy výplod bratskej lásky a existuje v telesných rovnako ako netelesných formách lásky.

Erich Fromm (1900)

Láska je produktívna činnosť. Zahrňuje v sebe starať sa o niekoho (alebo o niečo), poznávať, reagovať, potvrdzovať, radovať sa: či už ide o človeka, strom, obraz, myšlienku. Znamená to prebúdzať k životu, obohacovať ho.. Je to proces sebaobnovovania a sebaprehlbovania.

Erich Fromm (1900)

Jean Paul Sartre (1905)

Oveľa lepší spôsob (ako prinútenie) ktorým sa nám môže podariť dostať od druhej slobodnej bytosti pozitívne hodnotenie nášho bytia je získať si jej lásku. Ak sa nám to podarí, nemusíme sa každý deň pasovať s ničotou (v očiach druhých), ale sme každý deň niekým hodnotným (v očiach toho, čo nás miluje).

Jean Paul Sartre (1905)

Milujúci si neželá vlastniť milovaného, tak ako sa vlastní nejaká vec; hľadá špeciálny typ vlastníctva. Chce vlastniť jeho slobodu ako slobodu.

Láska je vedomé, účinné a dobrovoľné prijatie hodnoty Druhého do vlastného života, ochota byť rukojemníkom za druhého.

Emmanuel Lévinas (1906)

Paul Ricoeur (1913)

milovať znamená vidieť v milovanej bytosti - večnú bytosť

Láska je ultimátne obmedzenie sa na jednu osobu. Vášnivo miluješ jednu osobu, čo znamená, že znamená, že zanedbávaš svoj život a všetko sa zmení na katastrofu. Láska je katastrofa.

Slavoj Žižek (1949)

What is love? Love is absence of judgement.

Smútok je láska, ktorá zostáva.

V kresťanskej tradícii človek odpovedá na dar existencie láskou, t.j. oddanosťou dobru druhému, ktorá žiadny prospech nečaká. (láska ako oddanosť, gr. charis,lat. charitas)

V platonskej tradícii sa zdôrazňuje, že dokonalejšie priťahuje menej dokonalé. (láska ako túžba po tom, čoho sa mi nedostáva, najmä po kráse)

Laska je emocia. Vznikne a zanikne, vernost brani novej laske, emocii.

True love is a durable fire, in the mind ever burning, never sick never old never death, from itself never turning./Sir Walter Ralegh

Trvalé zaujatie tým, čo "nie je ja", voláme láska.

Evanjelium podľa Jóba (2019)

Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme.

Láska má počiatok, ale nie koniec. Láska nie je vášeň, láska nie je emócia. Láska je hlboké pochopenie, že vás niekto nejakým spôsobom dopĺňa. Niekto z vás robí úplný kruh. Prítomnosť druhého posilňuje vašu vlastnú prítomnosť. Láska vám dáva slobodu byť sám sebou, nie je majetnícka. Preto buďte opatrní - nikdy nezamieňajte sex s láskou, inak budete sklamaní. Buďte bdelí, a keď začnete mať u niekoho pocit, že jeho samotná prítomnosť, rýdze prítomnosť - nič iné, nič ďalšieho netreba, stačí, že ten druhý je, a to stačí ku šťastiu ... a vo vašom vnútri začne niečo kvitnúť, začnú v ňom vyrastať tisíce lotosových kvetov, potom ste zamilovaní.Vtedy môžete prekonať všetky ťažkosti, ktoré prináša realita. Potom zdoláte všetky obavy a nepríjemnosti, a vaša láska bude stále kvitnúť, pretože ťažkosti sa zmenia vo výzvu. A vaša láska bude silnieť ich prekonávaním.Láska je večnosť. Ak existuje, potom rastie a rastie. Láska má počiatok, ale nie koniec..

1.Sexuální fascinace: adrenalin. Někde ve vaší hlavě to udělá cvak! a vaše nadledvinky začnou vylučovat adrenalin.Výbuch touhy připomíná stresovou reakci: zčervenáte, rozbuší se vám srdce, začnete se potit a zrychleně dýchat. Tohle ale ještě není láska. Je to jen sexuální fascinace, zvířecká potřeba okamžitě ji povalit na záda, a.. 2. Akutní zamilovanost: fenyletylamin.FEA, který je chemickým bratrem metamfetaminu (= pervitin), vyvolává silné energetické nabuzení a euforii. Právě proto také akutní zamilovanost připomíná jízdu na perníku. Dokážete si celou noc povídat a celé hodiny se milovat, aniž byste pociťovali únavu. 3. Vznik vztahu: oxytocin FEA postupně nahradí oxytocin. Látka, kterou produkuje vaše hypofýza, bývá také nazývána hormon mazlení. Vylučuje se při dotýkání, objímání, hlazení a samozřejmě i při sexu. Dokonce platí přímá úměra: čím víc sexu a orgasmů, tím víc oxytocinu v krvi. 4. Dlouhodobá závislost na partnerovi: endorfiny. Díky dlouhodobému vztahu se v nás totiž vylučují endorfiny – látky blízce příbuzné opiátům. Působí antistresově, vyvolávají pocit jistoty, klidu a bezpečí.

Kto začína poznávať, prestáva milovať.

Láska je keď pri niekom na prvý pohľad cítime, že ho poznáme už odjakživa, keď máme pocit domova, pocit bezpečia, že všetko je tak ako má byť.

Trpezlivosť s druhými je láska, trpezlivosť so samým sebou je nádej, trpezlivosť s Bohom je viera.

Láska je keď sa ti chce trochu plakať a veľa sa smiať, všetko ti pripadá nové a krajšie.

Láska je keď pri niekom pocítime, že sme tam doma, akoby sme ho poznali odjakživa a že všetko je tak ako má byť.

Láska je príčinou dobra.

Láska je motor. Dáva nám energiu k činom.

Po vniknuti spermie sa vajicko uzavrie, aby donho nevnikla uz ziadna dalsia spermia /z filmu, kde si zena uvedomila, ze je vajicko a nasla toho praveho.

Imprinting - mala húska začne pokladať za svoju matku prvý väčší objekt, ktorý uvidí . Tak je to možno i s prvým zamilovaním sa, nájdením toho pravého (objektu).

Človek nepoznáva nič čo nemiluje

Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania

Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť.

Ak pri niekom máme pocit, že ho poznáme už akoby odjakživa, je to možno preto, že sme sa s ním už poznali v minulých životoch. Ak je láska pocit, že niekoho poznáme už akoby odjakživa, a v skutočnosti to nie je pravda, potom je láska iba ilúzia.

Použitiu niektorých pojmov rozumieme, ak vieme čoho sú v danom prípade protikladom. Je celkom iné, ak odlišujeme lásku nie v protiklade od nenávisti ale v protiklade od flirtu alebo od sexu alebo od ľahostajnosti. Je rozdiel ak chápeme reč v protiklade ku mlčaniu, alebo v protiklade ku ukazovaniu, brechotu alebo spievaniu.

Starí gréci rozoznávali tri druhy lásky : eros, agapé a fíliu.

Láska je vôľa orientovaná k dobru toho druhého.

Láska = dobre že si. = Ty si moje dobro.

láska existuje, že to nie sú iba biochemické reakcie a že láska je imperatívom, ktorému treba podriadiť všetko ostatné

Podstatou lásky je nutnosť vytvorenia spoločného projektu medzi mužom a ženou na reprodukciu a zachovanie potomstva. Prirodzený výber vybavil samcov a samice vzájomným zhodnocovacím mechanizmom, ktorý musí u oboch vytvoriť nielen dostatočnú emocionálnu väzbu k potomstvu, ale aj voči sebe. Emócie sú len vykonávatelia evolúcie. Ľudia k sebe cítia racionálne nezhodnotiteľný vzťah, založený na emóciích, ktoré sú produktami dlhého pôsobenia selekce v prospech najúspešnejších génov

Láska je charitás, a bolo by málo, keby som miloval druhého ako seba samého. Pravá láska znamená, že toho druhého milujeme viac než seba samého, to znamená, že sa tomu druhému dáme, a ptom vzniká to , čo je zázrakom, že sa v tom druhom znovu stretnemu. A keď sme dvakrát, v sebe aj v tom druhom, tak zrazu máme viac bytia, než keby sme mali lásku len v sebe samom a šťastie vo filozofii nie je nič iného, než mať v sebe strašne veľa bytia, veľmi veľa byť. Človek, ktorý sa týmto spôsobom rozdáva je najbohatší. Kým to ale ľudia neviedia , a egoisti v to ani neveria, tak žijú v tom svojom egu ako vo väzení a chystajú sa v strachu na boje, ktoré sa možno ani neuskutočnia.

Putin zabudol na druhú stránku Ježišovho výroku. Nemá totiž najväčšiu lásku ten, kto zabíja za svojich priateľov.

V kvantovej fyzike je previazanie javom, pri ktorom si dva od seba vzdialené objekty, napríklad dve častice, ktoré sa v minulosti stretli, zachovajú akési zvláštne puto, akoby dokázali napriek diaľke pokračovať vo vzájomnom rozhovore. Rovnako ako keď dvaja zamilovaní dokážu uhádnuť myšlienky toho druhého hoci nie sú spolu. Sú takpovediac prepojení, čiže previazaný.

Helgoland (2019)

Od patetiky k etike (2019)

Byť cicavcom znamená byť narodeným ako sociálne závislým. Panika je mechanizmus signalizovania stavu sociálnej núdze a aktivácie pocitu úzkosti z odlúčenia.....Pocit lásky, inherentne pozitívny, je neurochemickou negáciou takýchto negatívnych pocitov,čo prirodzene, korešponduje s naším bežným poznaním, že láska je najlepším "liekom" na bolesť zo sociálnej izolácie alebo deprivácie.

Od patetiky k etike (2019)

Vedomie radosti v afekte lásky napríklad môžeme asociovať s iným človekom, hoci radosť v skutočnosti konštituuje len určité jeho pôsobenie na nás, čo si však neuvedomujeme.

Od patetiky k etike (2019)

Vznešenosť je láskou usmernenou rozumom (teda duševnou schopnosťou), láska zasa fundamentálnou radosťou vo vzťahu k svetu.

Od patetiky k etike (2019)

Požiadavka rozumovej lásky (v terminológii kresťanskej etiky agapé) je požiadavkou rozumu navracať do sveta ešte silnejší opak negatívneho pôsobenia a zla", ktoré z neho myseľ informuje. Len takto možno byť v pravej službe lásky voči blížnemu, milovať ho ako seba samého, t.j. ako vlastnú myseľ, a rovnako ako vo vzťahu k nej sa usilovať nedopustiť, aby sa stal obeťou vlastných vášní.

Najzákladnejšia formula lásky je nechať druhého byť.

Milovať znamená orientovať vôľu k dobru druhého. A dobro znamená to "čo som". Ak niekoho milujem, tak mu pomáham, aby rástol v tej svojej identite, vo svojej osobnej veľkosti a osobnej kráse.

Milujem ťa sa dá povedať ešte inak - Dobre že si. (Ty si moje dobro)

Okomentuj: