predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Karol Marx
Ekonomicko-filozoficke rukopisy (Ökonomisch-philosophische Manuskripte) aus dem Jahre 1844
Svatá rodina (1844) Die heilige Familie, gegen den Junghegelianer Bruno Bauer gerichtet
Německá ideologie (1845) Die deutsche Ideologie, gegen Max Stirner gerichtet
Teze o Feuerbachovi (1845) Die kurzen elf Thesen über Feuerbach
Bída filosofie (1847) Das Elend der Philosophie, gegen Pierre-Joseph Proudhon gerichtet
Manifest der Kommunistischen Partei 1848, Lohnarbeit und Kapital (1849)
Grundrisse der Kritik der politischen Ökonomie 1857/58
Zur Kritik der politischen Ökonomie (1859)
der Vortrag Lohn, Preis und Profit (1865)
Kapitál (1867–1883) Díl 1. Výrobní proces kapitálu (Band 1: Der Produktionsprozess des Kapitals). Hamburk 1867. Díl 2. Proces oběhu kapitálu (Band 2: Der Zirkulationsprozess des Kapitals). Vydal F. Engels, Hamburk 1885. Díl 3. Celkový proces kapitalistické výroby (Band 3: Der Gesamtprozess der kapitalistischen Produktion). Vydal B. Engels, Hamburk 1894.
Die Klassenkämpfe in Frankreich 1848 bis 1850 (1850)
Der achtzehnte Brumaire des Louis Bonaparte (1852)
Herr Vogt (1860)
Der Bürgerkrieg in Frankreich (1871)
Kritik des Gothaer Programms (1875)
Povedali o ňom
Niekto : Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx) >>
Jacques Derrida : Kant qui genuit Hegel, qui genuit Karol Marx, qui genuit ... >>
Herbert Marcuse : Nedostatky Marxovej teórie : 1) Neschopnosť predikovať budúci úspech kapitalizmu, a že kapitalizmus neobsahuje nič, čo by viedlo k jeho zrúteniu samo od seba. 2) Nedostatky v ochrane individuality človeka a jeho individuálnych práv 3) Neodstatok libertarianizmu 4) Nezachytenie a neuvažovanie hĺbinnej psychológie človeka, tak ako ju popísal Freud (ad Karol Marx) >>
Niekto : Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>
Slavoj Žižek : Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Tento historický relativizmus a nie panteizmus alebo racionalizmus je to, čo si moderný svet zobral z Hegela. Napr. Marx si zobral historický relativizmus z Hegela a učil, že nie sú žiadne univerzálne hodnoty presahujúce dejiny na základe ktorých by sme mohli súdiť medzi kapitalizmom a socializmom. Každý pojem znamená niečo úplne iné v druhom systéme. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx, socializmus, kapitalizmus) >>
Erich Fromm : Protikladom k aristotelovskej logike je logika, ktorú by sme mohli nazvať logika paradoxná; logika, ktorá predpokladá, že A a ne-A sa navzájom nevylučujú ako predikáty jedného X. Paradoxná logika prevládala v čínskom a indickom myslení, vo filozofii Herakleitovej a potom zasa, pod názvom dialektika, sa stala filozofiou Hegelovou a Marxovou. (ad Aristoteles, Herakleitos, Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>
Erich Fromm : Od 18. storočia vznikali mnohé etické teórie - niektoré úctihodnejšie formy hedonizmu ako utilitarizmus a iné striktne antihedonistické, ktoré zastávali Immanuel Kant, Karol Marx, Henri David Thoreau a Schweitzer. (ad hedonizmus) >>
Erich Fromm : Celá Marxova kritika kapitalizmu a jeho vízia socializmu vychádzala z poňatia, že vlastná ľuská aktivita je ochromovaná kapitalistickým systémom a že je nutné vrátiť človeku jeho ľudskosť tým, že obnovíme jeho tvorivú činnosť vo všetkých oblastiach života. (ad Karol Marx) >>
Erich Fromm : Existuje pozoruhodné príbuzenstvo medzi myšlienkami Buddhu, Eckharta, Marxa a Schweitzera: ich radikálna požiadavka vzdať sa vlastníckej orientácie.. ich metafyzický skepticizmus, ich bezbožná nábožnosť, ich požiadavka sociálnej aktivity v duchu ľudskej solidarity. (ad Guatama Buddha,Karol Marx,Mistr Eckhart) >>
Erich Fromm : Marxovým prvým krokom bolo ukázať robotníckej triede svojej doby, triede najúbohejšiej a najodcudzenejšej, že trpí... Druhým krokom bolo objasniť príčiny ich utrpenia, ktoré podľa neho vyplývali z podstaty kapitalizmu a charakteru chtivosti... Analýza príčin biedy robotníkov (a nielen ich) je hlavným prínosom Marxovho diela, je to analýza kapitalistickej ekonómie. (ad Karol Marx) >>
Karl Raimund Popper : Len málokto pochopil, že Marxova argumentácia proti utopizmu v skutočnosti odsudzuje všetko sociálne inžinierstvo. (ad Karol Marx) >>
Karl Raimund Popper : extrémny radikalizmus platónskeho (a taktiež marxistického) prístupu súvisí podľa môjho názoru s Platónovým estétstvom, t.j. túžbou vybudovať svetk, ktorý nie je len o ničo lepší a racionálnejší než náš svet, ale je zbaven všetkého zla : nie výstredná pokrývka, nie zle zaplátany starý odev, ale úplne nové rúcho, skutočne krásny nový svet...väčšinu z nás občas prenasledujú podobné sny o dokonalosti. (ad Platon (pov. Aristokles), Karol Marx) >>
Niekto : „Jako Darwin objevil zákon vývoje organické přírody, tak objevil Marx vývojový zákon lidských dějin. (ad Karol Marx) >>
Niekto : Přestože se o to snažil, morální nezaujatost zachovat nedokázal. Pobouření, které tak zjevně pociťoval nad bídou řemeslníků vyhnaných pronajímateli na ulice, nad malými dětmi, které musely pracovat ve dne v noci v továrnách, nádeníky, kteří se udřeli k smrti ve vzdálených koloniích, aby si buržoazie mohla přidávat do svého čaje cukr, to vše bylo výsměchem jeho tvrzení, že stojí nad pouhými morálními soudy. Marxův výklad světa jako by hnaly jistoty, které evidentně nevycházely z jeho ekonomické teorie. Vyrůstaly totiž z hlubších základů. (ad Karol Marx) >>
Niekto : Sama slova, která Marx používal ke konstruování svého modelu třídního boje – „vykořisťování“, „zotročování“, „chamtivost“ – neznějí jako nezaujaté termíny ekonomů, ale jako by odkazovala na něco mnohem staršího: na tvrzení biblických proroků o božské inspiraci. (ad Karol Marx) >>
Niekto : Karel Marx formulo-val naši lidskou úlohu „zvrátit všechny vztahy, v nichž je člo-věk poníženou, ujařmenou, opuštěnou, opovrženou bytostí“15 a opuštěnost se v této větě jeví jako znamení, že revoluce ještě neuspěla. (ad Karol Marx) >>
Niekto : Karel Marx považoval skutečnost, že člověk může pláno-vitě vytvářet sebe sama, své okolí a statky potřebné ke svému zaopa ( ad Karol Marx) >>
| Karol Marx | Moc kapitálu určuje v jednom konkrétnom historickom období (kapitalizme) všetky spoločenské pomery. |
| Karol Marx | luxus je rovnaká neresť ako chudoba a naším cieľom by malo byť: "viac byť", a nie "viac mať" |
| Karol Marx | Moc kapitálu určuje v jednom konkrétnom historickom období (kapitalizme) všetky spoločenské pomery. |
| Karol Marx | Láska je inou, ďaľšou formou slobody, priestor kde svoje potreby môžeme uspokojiť iba vzájomne. |
| Karol Marx | Náboženstvo je ópium ľudstva. |
| Karol Marx | Filozofia je duchovná kvintesencia doby. |
| Karol Marx | Náboženstvo je ópium ľudstva. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof