marxizmus

Filozofická škola

marxizmus

Kategória: filozofia 20. storočia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




Marxizmus je ucelenou teóriou premeny reálnych pomerov v spoločnosti, predovšetkým zmenou vlastníckych vzťahov pomocou revolučne vedeného triedneho boja. Cieľom je doviesť proletariát k revolúcii nastolujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu. Marxizmus výrazne ovplyvnil dejiny konca 19. storočia a celé 20. storočie./wikipedia



Povedali o nej

Jacques Derrida
Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus)
Niekto
Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)
Niekto
Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo.
Karl Raimund Popper
Rasizmus nahradzuje vyvolený národ vyvolenou rasou, ktorá má ako nástroj osudu nakoniec zdediť Zem. Marxova filozofia dejin ho nahradzuje vyvolenou triedou, nástrojom k vytvoreniu beztriednej spoločnosti a súčastne triedou, ktorá je predurčená k tomu aby zdedila Zem. (ad historicizmus, marxizmus).
Karl Raimund Popper
Obe hnutia (marxizmus a rasizmus) pochádzajú z Hegelovej filozofie. Musíme sa teda zaoberať aj ňou. A pretože Hegel vlastne vychádza z niektorých antických filozofov, je nutné prebrať najskôr Herakleitovu, Platonovu a Aristotelovu teóriu. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Herakleitos, Aristoteles, Platon (pov. Aristokles)).
Niekto
„Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb.“48 To bylo heslo jasné jako vědecký vzorec.Samozřejmě až na to, že s vědou nic společného nemělo. Rodokmen tohoto hesla jasně poznal každý, kdo znal Skutky apoštolů. „Prodávali svůj majetek a rozdělovali všem podle toho, jak kdo potřeboval.“ (ad marxizmus , kresťanstvo)
Niekto
bolševici, podobně jako kdysi donatisté, zamítali veškeré návrhy na kompromis s reálným světem. Podobně jako táborité i oni dychtivě očekávali příchod apokalypsy a chtěli zažít nastolení ráje na zemi. Stejně vášnivě jako diggeři snili o řádu, v němž se půda, kterou dosud vlastnili šlechtici a králové, stane vlastnictvím lidu, společným majetkem. (ad marxizmus)
Niekto
v marxis-mu, kde se mluví o zrušení soukromého vlastnictví výrobních prostředků, a nikoliv o zrušení osobního vlastnictví obecně. (ad marxizmus)


Výroky v duchu tejto školy:

Sloboda je predovšetkých sloboda v myslení, sloboda ducha, preto sa netreba vracať do neslobody - Mladí ľudia, ktorí stoja pred rimskokatolickou cirkvou sa znova sa pchajú do starého žalára ducha, z ktorého sa ich otcovia s takou silou oslobodili.

Niekto
Na otázku Kresťanstvo áno či nie ?
Páni sú všetkému na vine.

Niekto
Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?
Imperializmus bol výsledkom toho, že kapitalistické krajiny potrebovali nové trhy. Rast výroby je možný iba vtedy, ak dôjde k zodpovedajúcemu rastu spotrebiteľského dopytu. Pretože pracovníci v kapitalistickej ekonomike nie sú schopní naplniť dopyt (nie sú schopní kupovať, lebo majú nízke mzdy), musia výrobcovia expandovať na nekapitalistické trhy, aby našli spotrebiteľov pre svoje tovary, čo vedie k imperializmu. Ako impérie rastú, tak dochádza k stretu impérií a k vojne. To bolo príčinou 1. sv. vojny.

Niekto
Na otázku Prečo sú vojny?
Marxisti musia byť proti vojne.

Niekto
Na otázku Čo robiť?
Imperializmus je kapitalizmus. keď sformovanie medzinárodných kapitalistických monopolov rozdelí svet medzi seba a je dokončené územné rozdelenie celého sveta medzi najväčšie kapitalistické mocnosti. Kapitalistické mocnosti vyvolávajú vojny so slabšími národmi aby zväčšili svoj monopolný kapitál. Pri rozvoji kapitalizmu je jeho prirodzeným vývojom to, aby kapitalistické národy predstavujúce jadro, si podmaňovali národy na periférii prostredníctvom imperialistických vojen pri hľadaní nových trhov a zdrojov.

Niekto
Na otázku Prečo sú vojny?
Kritérium pravdy je prax

Niekto
Na otázku Čo je to pravda?
Vlastník a zamestnanec nie sú v ronakom postavení, lebo zamestnanec ktorý je existenčne závislý na mzde plynúcej zo zmluvy, sa ocitá v nižšom postavení v hierarchii moci, čelí nadvláde. V takomto prípade môže byť nútený uzavrieť zmluvu, aj keď je pre neho podstatne menej výhodná než pre zamestnávateľa - vlastníka výrobných prostriedov.

Niekto
Na otázku Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
Ľudia sa zaujímajú iba o moc, a všetky ľuské vzťahy sú zápasmi o moc. Ak ti niekto niečo hovorí, nezáleží na tom či je to pravda alebo nie, lebo ide o silovú hru o manipuláciu. Ide o to zmanipulovať ťa aby získal viac vplyvu, aby si uchránil svoje privilégiá. Novinárom nezáleži na pravde, len na záujmoch elít, ktoré ich platia. Rovnako nezáleží na pravde vedcom, historikom, sudcom, polícii...

Niekto
Na otázku Na ktorej strane je pravda?
Tak obcuje boháč s chudým jako vlk s baranem,
jestli múžeš, nemej nikdy společnosti s pánem.
Jak te volá k sobe, nechoď, když múžeš nejíti,
jak se oddálíš od neho, budeš pokoj míti.

Niekto
Na otázku Ako žiť?
Náboženství je jako opium, protože ty, kteří jsou na něm závislí, ukolébává do ospalé pasivity a ochromuje je přeludy božské prozřetelnosti a posmrtného života. Je a vždy bylo pouze kódem sloužícím k vykořisťování. (ad náboženstvo)

Niekto
Na otázku Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)
Náboženství – této změti nepodložených tvrzení, za vlasy přitažených proroctví a zbožných přání ...

Niekto
Na otázku Čo je náboženstvo?
Nie boh stvoril človeka, ale práca stvorila človeka.

Niekto
Na otázku Čo je človek?


Okomentuj:








filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus