demokracia

Filozofická škola

demokracia

Kategória: politicka filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Demokracia (grécky: δημοκρατία z výrazu demos „ľudia“ a kratos „vláda“) je forma vlády, v ktorej sú ľudia oprávnení zvoliť si svojich riadiacich zákonodarcov. Rozhodnutia o tom, kto je považovaný za súčasť ľudí a ako je autorita zdieľaná alebo delegovaná ľuďmi sa v priebehu času v rôznych krajinách menili, ale zahŕňali čoraz viac obyvateľov všetkých krajín. Medzi základné kamene patrí sloboda zhromažďovania a prejavu, inkluzívnosť a rovnosť, členstvo, súhlas, hlasovanie, právo na život a práva menšín.

Filozofi školy :

Benedictus de Spinoza
Jean Jacques Rousseau
John Stuart Mill
Karl Raimund Popper
John Rawls

Povedali o nej

Friedrich Nietzsche

Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne. (ad demokracia)

Herbert Spencer

Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou. (ad demokracia monarchia aristokracia)

Herbert Spencer

Industrálna spoločnosť : Priemysel podporuje demokraciu a mier; keď v živote prestáva prevládať vojna, rozvinie sa tisícka centier ekonomického rozvoja, moc je užitočne rozdelená medzi väčšie množstvo členov spoločnosti. Kedže produkcia prekvitá iba tam kde sa iniciatíve medze nekladú, industriálna spoločnosť rúši tradičné autority, ktoré prosperovali za militantného štátu. Zamestnanie vojaka prestáva byť spoločensky oceňované, patriotizmus sa mení z nenávisti k iným krajinám viac na lásku svojej krajine. Mier sa stáva podmienkou prosperity, a pretože kapitál sa stáva medzinárodným, medzinárodný mier sa stáva tiež nevyhnutným....muži sa stávajú rovní ženám.. poverčivé náboženstvo ustupuje liberálnym vieram, ktorých cieľom je zlepšovanie ľudského života... (ad demokracia)

Pojem demokracia sa zmenil. Stal sa znej diktát menšiny (napr. homosexuálov) väčšine.

Islámska civilizácia je dnes jedinou kultúrnou oblasťou, v ktorej neexistuje žiadna plnohodnotná demokracia.

Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia vážne zväzuje ruky, kým tým, ktorí ju neberú vážne umožňuje dosiahnuť takmer všetko (ad demokracia)

Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo.

S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus)

Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú.

Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou.

Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia.

liberálna demokracia vytvorila za dekády svojej existencie príliš úzku vrstvu víťazov a príliš veľkú masu porazených, teda priemerných, ktorí majú pocit neúspechu. Tí sa teraz búria a žiadajú svoje miesto na slnku, nenávidia elity, ktoré vinia za to , že sa v ich konkurenii nedokázali presadiť.

Jediný dôvod, pre ktorý som inváziu (do Iraku) schvaľoval, bol ten, že ak jestvuje možnosť zvrhnúť krutého tyrana, musí byť využitá...Bol som presvedčený, že svet bez Husajna bude lepší....Môj chybný úsudok vychádzal z presvedčenia, že demokracia je prirodzený politický systém, ktorý sa uchytí všade tam, kde dostane túto možnosť po odstránení tyranie...Lenže demokracia nie je prirodzený systém, jej vznik a udržiavanie je namáhavý proces plný rizík. Prirodzená je v skutočnosti tyrania, svedčia o tom svetové dejiny.

Invázia do Iraku oslabila vo svete vieru v demokraciu a posilnila nenávisť voči Amerike. Povzbudila tyranov, ktorí využili slabosť demokratického Západu. Vojna Ruska proti Ukrajine je nepriamy dôsledok zlyhania Ameriky v Iraku. (ad demokracia, tyrania)

Mal som si klásť otázku, či je správne, že demokracia útočí ako prvá, bez ohľadu na morálne dôvody.

Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, hľadal som slabiny svojho presvedčenia, že demokratický Západ má Ukrajine vojensky pomáhať. Lenže málokedy bolo také jednoduché rozoznať zlo a právo na obranu proti nemu ako dnes. Naposledy to bolo za Hitlera. Invázia do Iraku nemala ani zďaleka takéto jasné morálne parametre, lebo demokracia zaútočila – síce na tyraniu, ale ako prvá. Dnes útočí tyrania na demokraciu. Je našou povinnosťou vojensky jej pomáhať, aby sa ubránila. (ad demokracia, tyrania)

Demokracia nefunguje. Autoritárske režimy sú oveľa efektívnejšie. Demokratické režimy a ich lídri sú príliš závislí na počtoch ľudí súhlasiacich s ich politikou, sociálnych médiach... a preto nemôžu robiť rozhodnutia, nemôžu byť flexibilní, rozhodní, nemôžu mať svoju stratégiu, To je privilégium autoritárskych lídrov, ktorí sa nestarajú o počty ľudí súhlasiacich s ich politikou, a preto môžu robiť rozhodnutia.

Slobodné spoločnosti po celom svete čelia novému nezmieriteľnému nepriateľovi. Nemá armádu ani námorníctvo a na mape nemôžemeukázať na krajinu odkiaľ prichádza....Trojpéčkoví autokrati sú politickí líri, ktorí sa k moci dostanú prostredníctvom dostatočne demokratických volieb a následne pomocou populizmu, polarizácie a postpravdivosti likvidujú brzdy výkonnej moci. (ad demokracia, autokracia)

Riešením problémov demokracie je ešte väčšia demokracia.

Pre väčšinu prípadov platí,že nacionalizmus je podmienkou na to aby mohla vzniknúť demokracia. Každý štát je tvorený mnohými rôznymi kmeňmi. Ak neexistuje silný patriotický cit, ktorý tie kmene zjednocuje, nemožno mať demokraciu ale skôr diktatúru, ktorá tie kmene ovládne. Dobrá stránka nacionalizmu je ak je to o láske. Podstatou nacionalizmu by mala byť láska a starosť o spoločnosť ľudí, ktorá spsobí, že napr. platím poctivo svoje dane, tak aby aj ľudia ktorých som v živote nestretol dostanú zdravotnú starostlivosť. Zlá stránka nacionalizmu je ak si ľudia myslia že na to aby boli dobrí národovci musia nenávidieť susedov a cudzincov. (ad demokracia)

Demokratická diskusia pri veľkom množstve ľudí nebola možná do 19 storočnia možná, lebo ľudia nemali potrebnú technológiu. Demokracia je postavená na základoch informačnej technoĺogie. Preto každá zmena v informačných technológiách nevyhnutie zatrasie demokraciou. Pred modernou dobou nebol žiadny spôsob ako viesť diskusie vo veľkom merítku celej krajiny, preto jedinými príkladmi na demokraciu pre neskorou modernou dobou boli len mestské štáty a kmene.

Rôznosťou názorov zoslabená demokracia. vplyvom teroristických útokov a roynych sociálnych hnutí, zažíva stratu spolupatričnosti a stratu dôvery v inštitúcie. Všetko čo oslabuje demokracie, posiľňuje autoritárske režimy.

Demokracia potrebuje kapitalizmus, ale on ju nie... kapitalizmus, oligarchický zvlášť, sa dokáže rozvíjať aj v autokracii. Ako hovorí klasik, najväčší kapitalisti sú dnes čínski komunisti.

Najprimitívnejšia organizácia, s ktorou sa stretávame a ktorá u niektorých kmeňov trvá dodnes, je združenie mužov, skladajúce sa z rovnoprávnych členov a podliehajúcich obmedzeniam totemického systému s dedičnosťou po matke....ako vzniklo? Jedného dňa sa zapudení bratia spojili, zabili a zjedli otca a skoncovali s otcovskou tlupou. (ad demokracia?)

Demokracia, moc väčšiny nie je dobrom. Je len prostriedkom na dosiahnutie dobra a považuje sa za účinnú či už právom alebo neprávom.

Skutočný duch roku 1789 nespočíva v myšlienke, že niečo je správne, pretože to ľud chce, ale že v istých podmienkach má vôľa ľudu väčšie šance zhodovať sa so spravodlivosťou než ktorákoľvek iná voľa. (ad Jean Jacques Rousseau, demokracia)

V prípade demokracie neexituje priamy vzťah medzi kompetenciou a autoritou - autority sú volene na základe ich fotogenetickej fyziognomie alebo množstva peňazí, ktoré môžu minúť na svoju voľbu.. (ad demokracia)

Demokracia je systém rozhodovania ohľadom túžob a nie ohľadom pravdy. Kľúčová otázka, ktorá sa kladie pri voľbách nie je "Čo je pravda?" ale "Čo chceš ?" Je treba demokratizovať v tom zmysle, že želania každého človeka by mali zavážiť rovnako. Napríklad pri hlasovaní o tom, čo by sa malo robiť s klimatickou zmenou má mať rovnakú váhy atomový fyzik i úplný laik. Ak sa však pýtame, či je vobec klimatická zmena pravdivá, alebo len nejaký hoax, tam nemá mať rovnakú váhu laik a atómový fyzik.

Demokracia spočíva na dôvere, diktatúra spočíva na terore. Keď zničíš doveru ľudí vo všetky inštitúcie (žurnalistiku, vedu, voľby), jediným spôsobom ako zabrániť anarchii, ktorú väčšina ľudí nemá rada) je diktatúra, t.j. zverí sa moc jednému silnému mužovi. Diktátor nepotrebuje dôveru, lebo používa teror. (ad tyrania, autokracia)

V skutočnej demokracii je pluralita názorov a vôli, je tam diskusia. (ad demokracia)

Demokracia je konverzácia. Konverzáciu moderujú veľké televízie, noviny a dnešnej dobe aj sociálne média. Kto rozhoduje dnes v sociálnych médiach o diskutovanej téme? - Algoritmus.

Demokracia je konverzácia, diktátorký režim je diktát (jeden človek diktuje všetko) (ad tyrania, autokracia)

Demokracia umožňuje nezvoliť druhýkrát politika, ktorý sa neosvedčil.

Hovorí, že demokracia je slabá. Nad kým má byť teda panované silou rukou? Nad tými druhými? Chce rozkazovať, alebo potrebuje mať sám nad sebou vládu ako remeň.

Demokracia má svoje chyby, pretože občania majú svoje chyby. Musíme prekonávať tie chyby a nie prekonávať demokraciu.

Odpoveď Lykurga (zákonodarcu v Sparte), ked mu niekto povedal, že v Sparte by sa mala zaviesť demokracia: "Začni u svojej vlastnej rodiny."

Demokracia je plná omylov, lebo dáva moc robiť rozhodnutia do rúk väčšiny, bez ohľadu na ich kompetentnosť a znalosti. Nie každý má tú múdrosť alebo odbornosť aby mohol robiť rozhodnuttia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti.

Demokracia môže viesť k zániku celej civilizácie. Predstavte si štát ako obrovskú loď na nekonečnom oceáne. Táto loď potrebuje schopného kapitána, ktorý ju naviguje cez búrky a vyhýba sa prekážkam, aby ju doviedol bezpečne do cieľa. Ale kapitán je volený ľudom, a voľba sa môže ukázať ako katastrofa. Namiesto niekoho odborníka na lodivoďstvo zvolia niekoho, kto je obľúbený, vystupuje presvedčivo a sľubuje pekné veci. A ako každá loď môže stroskotať, tak aj každá spoločnosť.

V niektorých ohľadoch je to s hlasovaním pri politických voľbách oveľa horšie než s prieskumom verejnej mienky, pretože myslenie ohlupujú volebné techniky, ktoré človeka úplne uspávajú. (ad demokracia)

Bez informácií, bez zrelej úvahy a bez moci urobiť rozhodnutie účinným, je demokratická mienka tažko niečím viac ako potleskom pri športovom podujatí. (neinformovaní, polohypnotizovaní a bezmocní ľudia nemôžu vyjadriť žiadne skutočné rozhodunutia) (ad demokracia)

Ste naozaj natoľko prostoduchí, aby ste verili, že demokracia môže byť trvalá, a nechápete, že je iba jednou z mnoha foriem vlády, ktoré sa v dejinách objavujú a zasa miznú?

Aby mohla demokracia s totalitarizmom bojovať, musí napodobiť jeho metódy a sama sa stať totalitná. (ad totalitarizmus)

Karl Raimund Popper

Herakleitos..žil vo veku revolučných zmien v spoločnosti. Práve v jeho dobe sa grécke kmeňové aristokracie začali skláňať pred silou demokracie. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles)

Podľa môjho názoru teda demokracia vzniká (z oligarchie), keď chudáci zvíťazia a potom svojich protivníkov alebo pobijú, alebo vyženú zo štátu, a tým čo ostanú, dajú v rovnakej miere účasť na správe štátu a v úradoch, pričom sa úrady v demokracii obsadzujú spravidla žrebovaním.

Platon (pov. Aristokles)

Sloboda, ktorá je pre demokraciu najvyšším dobrom je práve tým, čo demokraciu rozvracia. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles)

..v demokratickom štáte si vždy mohol počuť, že sloboda je to najkrajšie, a preto jedine taký štát je dôstojným domovom človeka od prírody slobodného. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles)

..otec zvyká si podobať sa dieťaťu a báť sa o svojich synov; syn zasa podobať sa otcovi a nehanbiť sa ani sa nebáť rodičov, lebo chce byť slobodný. Cudzí prisťahovalec sa stavia na roveň plnoprávnemu občanovi a plnoprávny občan prisťahovalcovia a cudzinec právve tak. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles)

Za takýchto pomerov sa učiteľ bojí svojich žiakov a líška sa im, žiaci však nemajú nijaký rešpekt pred svojimi učiteľmi a práve tak málo pred svojimi dozorcam; mladí sa vôbec stávajú na roveň starším a usilujú sa ich predstihnúť v rečiach a činoch, starci sa však znižujú k mladým a napodobňujú ich, sú samý vtip a žart, len aby sa nezdali nevľudnymi a panovačnými. (ad demokracia)

Platon (pov. Aristokles)

V skutočnosti sa nadmiera niečoho rada obracia vna svoj pravý opak... Prílišná sloboda sa totiž zrejme nemení na nič iné ako na prílišné otroctvo tak u jednotlivca, ako aj v štáte. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

Platonov popis demokracie je živou, avšak silne nepriateľskou a nespravodlivou paródiou politického života Atén... Platonov popis je skvelou ukážkou politickej propagandy.... stotžňuje slobodu s bezprávom, voľnosť s bezzudnosťou a rovnosť pred zákonom s neporiadkom... Demokrati sú označovaní za týcch..ktorí ukojujú každý svoj vrtoch, ktorí žijú iba pre radovánky, ktorý majú nepotrebné a nečisté túžby. (ad Platon (pov. Aristokles), demokracia)

Platon (pov. Aristokles)

Tak teda (demokratický človek) žije deň za dňom a oddá sa každému pôžitku, ktorý sa mu naskytne; raz sa opája vínom a hrou na flaute, potom pije vodu a skromne sa stravuje, inokedy zasa cvičí, niekedy však leňoší a o nič sa nestará, inokedy sa zasa tvári, akoby sa zaoberal filozofiou; často však vystupuje v politickom živote, vyskakuje zo svojho miesta, reční a robí, čo mu práve zíde na um. A keď ho občas pochytí vojenská ctižiadosť, vrhne sa na túto oblasť, potom zasa závidí peňažníkom a venuje sa tomuto odboru. A tak nevládne v jeho živote nijaký poriadok ani nútená disciplína, on však takýto život nazýva príjemným, slobodným a šťastným a užíva ho až do konca. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

Navždy zostane jedným z najväčšícch triumfov aténskej demokracie, že jednala s otrokmi ľudsky a že aj napriek nehumánnu propagandu filozofov, ako Platon či Aristoteles, se veľmi priblížila, ako dosvedčuje Platon, k zrušeniu otroctva. (ad demokracia, Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper

Platon .. považoval demokraciu za zženštilú a degenerovanú.. (ad demokracia)

Paradox slobody: čo ak je vôľou ľudu, aby miesto neho vládol tyran? (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

Dajú sa totiž rozlíšiť dva typy vlády. Prvý predstavuje vládu, ktorej sa môžeme zbaviť bez krviprelievania... Druhý typ predstavuje vládu tých, ktorých sa ovládaní nemôžu zbaviť inak než úspešnou revolúciou - vo väčšine prípadov to znamená, že sa ich nemôžu zbaviť vôbec. ( ad demokracia vs. tyrania,diktatúra)

Karl Raimund Popper

Ako bezvýznamný by som odmietol každý pokus zisťovať čo to demokracia naozaj je, či čo vo svojej podstate znamená, napr. prekladom tohoto pojmu "vláda ľud" (Lebo aj keď ľud môže ovplyvniť činy svojich vladárov hrozbou ich prepustenia, nikdy v žiadnom konkrétnom zmysle nevládne..

Karl Raimund Popper

princiíp demokratickje politiky je vytváranie, rozvoj a ochrana politických inštitúcií, ktorých cieľom je zabrániť tyranii (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

teória demokracie nie je založená na princípe väčšinovej vlády; skôr by sme nemali považovať rôzne rovnostárske metódy demokratického zriadenia, ak napr. všeobecné voľby a parlamentný systém, za viac než vyskúšané a ..účinné inštitucionálne záruky proti tyranii.. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

ten kto prijíma princíp demokracie v tomto zmysle, nemusí preto pozerať na výsledok demokratickej voľby ako na autoritatívne vyjadrenie toho, čo je správne. Hoci príjme rozhodnutie väčšiny - aby mohli demokratické organizácie fungovať - bude môcť proti nemu demokratickými prostriedkami slobodne bojovať a požadovať jeho revíziu... (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

fungovanie tých najlepších inštitúcií (ako sú demokratické brzdy a rovnováhy) bude vždy do značnej miery závisieť na zúčastnených osobách. Inštitúcie sú ako pevnosti, Musia byť dobre navrhnuté a musia mať dobrú posádku. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

Zatiaľčo problémy dňa sú do značnej miery personálne, výstavba budúcnosti musí byť nutne inštitucionálna. (ad demokracia)

Karl Raimund Popper

kritika vlády je možná len v demokracii (ad demokracia)

Demokritos z Abdér

Bieda demokracie je lepšia než prosperita, ktorá údajne prichádza s aristokraciou alebo monarchiou, rovnako ako je je sloboda lepšia než otroctvo. (ad demokracia, monarchia, aristokracia)

Sekularismus, liberální demokracie, koncept lidských práv: to měl nyní přijmout za své celý svět. Odkaz osvícenství je určen všem – je to majetek všeho lidstva. Západ jej prosazoval ne proto, že je západní, ale proto, že je univerzální a jeho plody mohou požívat všichni. (ad demokracia)

Demokracia jako koncept založený americkou Deklarací nezávislosti a francouzskou ústavou a k osvobození občana od útlaku nevolené moci spoléhala čistě na vrozenou mravnost, rozumnost a koncenzus. Taková demokracie je mrtvá. V dějinách člověka opět jednou vítězí emoce, která nepotřebuje koncenzus, ale jenom moc. Tentokrát ovšem bez jakékoli víry a morálně omezující autority náboženství či mravnosti.

Keď o šiestej ráno niekto zazvoní pri mojich dverách a ja si môžem byť istý, že je to mliekar, tak viem, že žijem v demokracii. (ad demokracia)

Demokracie a morálka prostě nejsou synonyma. „Všechny národy jsou v pokušení zahalit své konkrétní cíle a skutky do roucha morálních hodnot týkají-cích se celého světa, ale jen málokterý má vůli tomuto pokušení dlouho odolávat. (ad demokracia)

Británie, se zabezpečenými hranicemi a zaoceánskou orientací, mohla vytvořit demokratický systém dříve než její sousedé (ad demokracia)

Zatímco je Indie postavena na myšlence demokracie a nábožen-ském pluralismu, Saúdská Arábie je postavena na loajalitě k širší rodině. (ad demokracia)

Kdybychom věděli něco více o Džaláluddinu Rúmím, který v 13. sto-letí založil turkický tarikat spojený s tančícími derviši, byli bychom méně překvapeni kompatibilitou islámu a demokracie, Islámský fundamenta-lismus by se nám pak nezdál tak jednolitý a nebezpečný. (ad islam demokracia)

V dnešnej politike sa demokrati a republikáni nezhodnú nielen na hodnotách a politikách, ale ani na tom, kto vyhral voľby v roku 2020 a či sú vakcíny v poriadku. Akoby žili v dvoch odlišných informačných vesmíroch – sú schopní veriť, že zápasia o existenciu americkej demokracie. Áno, obe strany. Pretože štartujú z rozličných faktických premís a rozlične si vysvetľujú to, čoho sa treba báť, čo presne tú demokraciu ohrozuje. (ad demokracia)

v liberálních de-mokraciích dosáhlo odstranění toho, že by člověk mohl jako zajištěné vlastnictví vlastnit druhého člověka a u ostatních živočichů je toto vlastnění omezeno zákony na ochranu zvířat. (ad demokracia)

Ale čemu se vládne, když si vládneme sami? ( ad demokracia)

ve společenstvích uprchlých otroků (Maroonů), v allmendách (společenstvích s obecními statky) a selských povstáních, mezi lodními posád-kami a vagantskými tlupami, žije dál v Pařížské komuně roku 1871, v kurdské Rojavě a u mexických zapatistů, na open-sour-ce platformě GitHub a v mnoha dalších společenstvích. Jedná se o vládnutí skrze účast, vládnutí sdílením. Jako společné se vymezuje to, co je mezi lidmi a co je propojuje. Předpokládá se, že je tu něco, co drží lidé společně a nač mají nárok všich-ni. Tradice demokratické účasti je proto úzce spojena s bojem o práva přístupu a o obecní vlastnictví. (ad demokracia)

V moderní době zůstala dominantní formou demokracie vláda vlastníků. Formálně se ovšem postupně odpoutala od materiálního ma-jetku – v Německu skončil na říšské úrovni volební systém založený na třech majetkových třídách v roce 1871, v Prusku v roce 1918. (ad demokracia)

Poměřováno monarchií, nevolnictvím a vírou v osud se svoboda zvětšuje, ale přitom pořád zůstává v úzkém akč-ním rádiu panství nad věcí; příslibu o pevně určené oblasti, kde (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

Na prvním místě může suverén svěřit úschovu vlády celému lidu nebo jeho největší části, takže zde je více občanů-úředníků nežli občanů-prostých soukromníků. Této podobě vlády dává-me jméno demokracie. (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

demokratická vláda obecně vyhovuje malým státům, aristo-kratická vláda státům prostředním a monarchie velkým. (ad demokracia aristokracia monarchia)

Jean Jacques Rousseau

Budeme-li chápat pojem demokracie v přísném slova smys-lu, skutečná demokracie nikdy neexistovala a nikdy existovat nebude. Je proti přirozenému řádu, aby velký počet lidí vládl, a malý počet aby byl ovládán. Nemůžeme si představit, že lid bude neustále shromážděn, (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

Ostatně kolik obtížně slučitelných věcí předpokládá tato vláda! Za prvé velmi malý stát, kde by bylo snadné lid shro-máždit a kde by každý občan mohl snadno znát všechny ostat-ní; za druhé velmi prosté mravy, které zabraňují množení vy-řizovaných záležitostí a ostrým debatám. Dále velkou rovnost v postavení a majetku, bez níž by nemohla dlouho přetrvat rovnost v právech a v moci. (ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

žádná vláda nepodléhá tolik občan-ským válkám a vnitřním nepokojům jako vláda demokratická neboli lidová, ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

a žádná vláda též nevyžaduje tolik bdělosti a odvahy, aby byla ve své podobě uchována. Přede-vším v této vládě se musí občan vyzbrojit silou a neochvějností a každý den svého života pronášet z hloubi srdce to, co pronesl jeden ctnostný vojvoda* v polském Sejmu: Malo periculosam libertate ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

Přestože aristokracie vyžaduje o něco méně ctností než li-dová vláda, vyžaduje zároveň jiné, sobě vlastní ctnosti, jako uměřenost boháčů a zdrženlivost chudáků.181 Zdá se totiž, že přísná rovnost by v ní byla nepatřičná; taková rovnost nebyla dodržována ani ve Spartě. (ad demokracia aristokracia)

Jean Jacques Rousseau

Čím je veřejná správa početnější, tím se vztah vladaře k jeho poddaným zeslabuje a přibližuje se rov-nosti, takže v demokracii je tento vztah jeden neboli je rovností samou. ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

čím víc roste vzdálenost mezi lidem a vládou, tím se daně stávají nákladnějšími. Takto je lid nej-méně zatížen daněni v demokracii, v aristokracii platí daní víc a v monarchii snáší jejich největší tíhu. Monarchie je tak vhod-ná pouze pro bohaté státy, aristokracie pro státy prostřední jak co do bohatství, tak do velikosti, a demokracie pro malé a chudé státy. (ad demokracia aristokracia)

Jean Jacques Rousseau

Ve svobod-ných státech se vše používá k obecnému užitku, zatímco v těch druhých je veřejná síla a síla soukromníků v obráceném pomě-ru a jedna zesiluje oslabením druhé. Konečně despotismus, místo aby vládl svým poddaným s cílem učinit je šťastnými, poddané zbídačuje, aby jim mohl vládnout. ( ad demokracia tyrania)

Jean Jacques Rousseau

Vláda se zužuje, přechází-li od velkého počtu k malému, tedy od demokracie k aristokracii a od aristokracie ke králov-ství. Je to její přirozené směřování. ( ad demokracia aristokracia)

Jean Jacques Rousseau

„Volba losem,“ říká Montesquieu, „je svou povahou demo-kratická.“ To připouštím, ale proč? „Volba losem,“ pokračuje Montesquieu, „je způsob výběru, který nikoho nepostihuje, neboť nechává každému občanu rozumnou naději sloužit své v ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

Ve všech opravdových demokraciích není zastávání úřadu výhoda, ale nákladné břímě, které nemůžeme spravedlivě ulo-žit určitému jedinci spíše než jinému. Pouze zákon může toto břímě uložit tomu, na koho padne los. ( ad demokracia)

Jean Jacques Rousseau

Pokud volí lid, musí být volba bezpochyby veřejná; toto musí být nahlíženo jako jeden ze základních zákonů demokracie. Je třeba, aby byl pro-stý lid poučen hlavními osobnostmi a držen zpátky vážností určitých význačných občanů.“ Montesquieu: O duchu zákonů, II,2, s. 26. K Ciceronovi viz Cicero: De leg. ( ad demokracia)

Výroky v duchu tejto školy:

Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Základom demokratického štátu je sloboda.

Aristoteles
Na otázku Čo je sloboda?

Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Ak niekto vládne príliš dlho, stráca kontakt s realitou.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Ľudia, ktorí sú dlho pri moci, tak poniekoľkých mesiacoch alebo rokoch sa niektorí začnú správať tak, ako to poznáme pri určitých druhoch osobnostných porúch, napr. majú velikášsku predstavu, majú tendenciu znehodnocovať druhých ľudí, majú tendenciu robiť rozhodnutia, ktoré sú nekompetentné, plytvať financiami, niektoré rysy narcistickej osobnosti a antisociálnej osobnosti . Keď sú títo vyradení z vysokej pozície, tak sa rýchlo vrátia ku osobnosti akú mali predtým. Preto sú dôležité demokratické mechanizmi, ktoré spôsobujú. že človek nemôže byť dlho pri moci.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

všetci ste spolu príbuzní a blízki a spoluobčania - prirodzenosťou, nie zákonom; lebo podobné je podobnému prirodzenosťou príbuzné; avšak zákon, tyran ľudí, dopúšťa sa mnohých násilností na prirodzenosti.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Iba meno prináša otrokovi hanbu, lebo inak môže byť v každom ohľade skvelý a rovný mužovi, ktorý sa narodil ako slobodný. ..Prírodným zákonom človeka je rovnosť.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

podľa zákona majú všetci rovnaké práva, keď ide o súkromné záujmy, pokiaľ však ide o spoločenský význam, má pri vyberaní pre verejné úrady každý prednosť podľa toho, v čom vyniká, podľa schopností a nie podľa príslušnosti k určitej skupine.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus