monarchia

Filozofická škola

monarchia

Kategória: politicka filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Filozofi školy :

Povedali o nej

Herbert Spencer

Delenie spoločností na monarchie, aristokracie alebo demokracie je povrchné; hlavná deliaca čiara sa nachádza medzi spoločnosťami ,militantnými a industriálnymi, medzi spoločnosťami, ktoré žijú vojnou a ktoré žijú prácou. (ad demokracia monarchia aristokracia)

Herbert Spencer

Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien. (ad monarchia)

Autokracia (z gr. αὐτός - sám, κρατειν - vládnuť, teda samovláda) je v politickom význame slova forma vlády, v ktorej je držiteľom všetkej moci buď jednotlivec (monokracia) alebo úzka a sociálne uzavretá skupina ľudí (aristokracia, plutokracia, oligarchia, technokracia). Oporou moci v takom politickom usporiadaní väčšinou bývajú ozbrojené sily byrokratická štátna správa. Grécky filozof Aristoteles nevidel v autokracii, teda vláde jedného alebo viacerých suverénov, nutne zlú formu vlády, tu oddeľoval od dobrých foriem podľa toho, či ich uplatnenie smerovalo nutne a nevyhnutne k dobrému (monarchia, aristokracia) alebo zlému (tyrania, oligarchia) cieľu. V súčasnej politickej praxi je možné zdôrazniť poznatok, že autokracia má v niektorých svojich prípadoch tendenciu uchyľovať sa k diktátorským formám vládnutia. V prenesenom slova zmysle znamená autokracia neobmedzenú vládu aj v iných spoločenských vzťahoch (v rodine, riadenie práce ap.). Podľa Giovanni Sartoriho je autokracia opakom demokracie. Autokraciu možno definovať ťažko, aj napriek tomu je často chápaná ako mechanizmus moci založený na dominanciu jedného človeka alebo výrazne vymedzenej skupiny osôb, v ktorých je legitimita ostatných štátnych orgánov závislá od jeho/jej vôle.

Tvrdosť obmedzení tabu pre kňazov- vladárov mala u mnohých divokých národov historicky významné následky....Na Nine alebo Savage Island, korálovom ostrove v Tichom eceáne, monarchia zanikla, lebo už nikto nebol ochotný prevziať tento zodpovedný a nebezpečný úrad... U černochov zo Sierre Leone bol odpor ku kráľovstvu tak veľk, že väčšina musela prijať za kráľov cudzincov.

V prípade monarchie neexituje priamy vzťah medzi kompetenciou a autoritou - o kvalitách kompetencie tu rozhoduje lotéria g génov, alebov prípade bezohľadného zločinca s vražda a zrada. (ad monarchia)

Demokritos z Abdér

Bieda demokracie je lepšia než prosperita, ktorá údajne prichádza s aristokraciou alebo monarchiou, rovnako ako je je sloboda lepšia než otroctvo. (ad demokracia, monarchia, aristokracia)

Žádný pohanský rituál se nemohl vyrovnat pomazání pokřtěného krále. Panovník, který pocítil lepkavost posvěceného oleje na své kůži, jak mu proniká póry a vsakuje se mu hluboko do duše, věděl, že se tímto úkonem zařazuje k Davidovi, Šalomounovi, Karlu Velikému nebo Otovi. Kým je sám Kristus, ne-li největším z králů? (ad monarchia, kresťanstvo)

Jean Jacques Rousseau

Konečně může soustředit veškerou vládu do rukou jediného úředníka, od něhož všichni ostatní odvozují svoji moc. Tato třetí podoba vlády je nejběžnější a nazývá se monarchií (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

demokratická vláda obecně vyhovuje malým státům, aristo-kratická vláda státům prostředním a monarchie velkým. (ad demokracia aristokracia monarchia)

Jean Jacques Rousseau

Zcela v protikladu k jiným způsobům správy, kde kolektivní osoba představuje jedince, zde jedinec představuje kolektiv-ní těleso, (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

všechny hybné síly stroje jsou v jedněch rukou, vše kráčí k témuž cíli, neexistu-jí zde žádné protichůdné pohyby, které by se navzájem rušily, a nemůžeme si představit žádný jiný druh zřízení, v němž by sebemenší úsilí vedlo k větší akci. (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

Všechno zde kráčí k jed-nomu cíli, to je pravda; tímto cílem však není veřejné blaho a samotná síla správy se neustále obrací v neprospěch státu. (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

Nejlepší králové chtějí mít možnost být zlí, když se jim zlíbí, aniž by přestali být pány. Marně jim jeden politický kazatel183 bude tvrdit, že jejich největším zájmem je, aby lid vzkvétal, byl početný a obávaný, neboť síla lidu je jeho silou; velmi dobře vědí, že to není prav-da. Jejich osobním zájmem přednostně je, aby byl lid slabý, bídný a aby jim nikdy nemohl odolat. (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

„Z toho plyne, že tam, kde jsou veřejný a soukromý zájem co nejtěsněji spjaty, je veřejný zájem nejrozvinutější. V monarchii je pak soukromý zájem totožný s veřejným. Bohatství, moc a vážnost panovníka vyvěrají pouze z bohatství, síly a věhlasu jeho poddaných. Žádný král totiž nemůže být ani bohatý, ani slavný, ani bezpečný, jsou-li jeho poddaní chudí, v opovržení kvůli nedostatku či nesvornosti nebo příliš slabí, aby mohli vést válku proti svým nepřátelům.“ T. Hobbes: Leviathan, XIX,4, s. 131. ( ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

zdánlivému klidu byla dána přednost před moud-rou správou a raději jsme podstoupili riziko mít za vůdce děti, zrůdy a hlupáky, než abychom vedli spory o výběru dobrých králů. ( ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

Je tedy klamáním sebe sama, zaměňujeme-li králov-skou vládu za vládu dobrého krále. Abychom viděli, co je tato vláda sama o sobě, je zapotřebí o ní uvažovat za vlády omeze-ných nebo zlých vladařů. Neboť takoví vladaři buď přicházejí na trůn, nebo z nich trůn takové vladaře učiní.19 (ad monarchia)

Jean Jacques Rousseau

Los ani hlasování nemají co dělat ve vládě monarchické. Monarcha je podle práva jediným vladařem a úředníkem, tak-že výběr jeho pobočníků závisí pouze na něm. ( ad monarchia)

K logike každého (nielen ruského) samoderžavia patrí to, že zákon je stotožnený s vôľou vládcu, ktorá je zákonom najvyšším....Každý kto sa dostane do konfliktu s vládcom sa tým nutne dostáva do konfliktu nielen s mocou, ale i so zákonom. Preto carizmus môže zabezpečiť právnu istotu ia na nižšej úrovni. Chráni občana, že nemôže byť beztrestne okradnutý či zavraždený - pokiaľ to nie je v záujmu vládcu. (ad monarchia, totalitarizmus, tyrania)

Chronickou a celkom nevyliečiteľnou nemocou každého ( i "rozumného" a "osvieteného" ) samoderžavia je umŕtvovanie spoločenskej a individuálnej aktivity, ktorá sa nedá nahradiť ani tou najväčšou agílnosťou vládcov. (ad monarchia, tyrania, totalizarizmus)

Samoderžavie však môže vytvoriť inštitúcie napodobujúce európsky liberálny systém. Avšak ďalej než k tejto bezobsažnej a formálnej kópii nemôže dospieť, ak sa nechce vzdať svojich "výhod". (ad totalitarizmus, tyrania, monarchia)

Výroky v duchu tejto školy:

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus