budhistická filozofia

Vstúp (späť) do školy! 😀

Výroky v duchu tejto školy:

Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind")

Niekto
Na otázku Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie?

O čom nemožno hovoriť o tom treba mlčať.

Ludwig Wittgenstein
Na otázku Ako filozofovať?

Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii).

Niekto
Na otázku Kto je Ježiš?

Všetci umierajú, ale nikto nie je mrtvý.

Niekto
Na otázku Čo je smrť?

Mojou úlohou je upozorňovať na základné hodnoty, povedal novinárom po príchode do hotela v centre Bratislavy.Tou je dobrosrdečnosť. S ňou prichádza aj pokoj v duši. A ten potrebujeme, lebo všade okolo nás je priveľa stresu, ľudia medzi sebou príliš súťažia. Peniaze ani drogy nás nevedia zbaviť stresu, to sa dá len správnym duševným postojom.

Niekto
Na otázku Čo sú to hodnoty?

Hlavným zmyslom života je pomáhat druhým. A ak im nedokážete pomáhat, tak im aspoň neškodte.

Niekto
Na otázku Aký má život zmysel?

Neexistuje sedem miliard vedomi a jeden spolocny svet, ale jedno spolocne vedomie a sedem miliard svetov.

Niekto
Na otázku Čo existuje?

Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu.

Niekto
Na otázku Budhizmus áno či nie?

Zmyslom života je nájsť zmysel života.

Niekto
Na otázku Aký má život zmysel?

Zmyslom života je ukončiť všetko utrpenie.

Niekto
Na otázku Aký má život zmysel?

Naša myseľ je ako pohár čistej vody. Ak do vody pridáte soľ, stane sa slanou; ak pridáte cukor, stane sa sladkou; ak pridáte výkaly, budú z nej splašky. Voda je však pôvodne čistá. Žiadne myslenie, čistá myseľ. Čistá myseľ, žiadny problém.

Niekto
Na otázku Čo je myslenie?

Dobrým kritériom na rozlíšenie či niečo skutočne existuje, alebo je to len fikcia je utrpenie. Môže daná entita trpieť? Ak nie, tak neexistuje, je to len fikcia - ako napr. štáty, korporácie, peniaze...

Niekto
Na otázku Čo existuje?

Pochop, že si nahromadil zlú karmu, ktorá je veľká ako hora.

Niekto
Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Meditácia o škaredosti je jednou z metód odporúčaných žiakom, v ktorých je silná sexuálna túžba a ktorí svojim vášňam často podliehajú. V priebehu tejto meditácie si predstavujeme, ako sú telá všetkých ľudí zložené zo žíl, chrupaviek, vnútorností a podobne.

Niekto
Na otázku Ako (ne)sexovať?

Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

Niekto
Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?

Pre prirovnanie: čo označujeme menom "voz", neexistuje mimo nápravy, kolesá, podvozok, oj, atď. A slovo "dom" je len dohovorené označenie pre rozmanité materiály zostavené dohromady podľa istého zvyku tak, aby bola vymedzená určitá časť priestoru, a žiadna vlastné entita domu oddelene neexistuje.

Niekto
Na otázku Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch.

Niekto
Na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?

Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd?

Niekto
Na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?

Budhizmus je všeobecnejší ako kresťanstvo, pretože učí súcit so všetkými cítiacimi bytosťami, nielen ľudmi.

Niekto
Na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?

Mnoho ľudí sa dokáže rozpomenúť vplyvom hypnózy na minulé životy.

Niekto
Na otázku Žil som v minulých životoch?

Prečo nás tak zaujíma história? Pretože sme to boli my, kto sme vtedy žili.

Niekto
Na otázku Žil som v minulých životoch?

Lepšie by bolo prekladať "dukkha" nie ako "utrpenie" ale ako "frustráciu". Túto frustráciu človek potom vkladá do všetkého čo vidí, a preto nevidí vecí aké sú.

Niekto
Na otázku Čo je to utrpenie?

Všetky bytosti sú tak úzko navzájom previazané v kruhu znovuzrodení, že už niekedy boli našimi otcami a matkami. Preto tak ako sa mám správať úctivo voči rodičom, mal by som sa správať voči všetkým bytostiam.

Niekto
Na otázku Ako žiť?

Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty.

Niekto
Na otázku Aká je spoločnosť? / Kto vládne?

Myseľ je nestála v tom zmysle, že je ako rieka, každú sekundu má iné myšlienky. Je ako kvet, ktorý sa vyvíja, rastie. Rozvíjanie múdrosti (tréningom mysle) je ako pestovanie kvetu, ktorý je každú sekundu iný a nakoniec rozkvitne.

Niekto
Na otázku Existuje niečo večné a nemenné?

Sme tým čo jeme. / we are what we eat

Niekto
Na otázku Čo jesť?

Theravada mnísi a mníšky sa tradične živia zberom almužny a všeobecne musia jesť všetko, čo im je dané, vrátane mäsa. Výnimka z tohto pravidla pre almužnu je, keď mnísi a mníšky videli, počuli alebo vedeli, že zviera (zvieratá) boli konkrétne usmrtené, aby nakŕmili hľadačov almužny. určité zvieratá, ako sú psy a hady, ktoré sa v starej Indii považovali za nečisté . Rovnaké obmedzenie sledujú aj niektorí laickí budhisti a je známe ako konzumácia „trojnásobne čistého mäsa“

Niekto
Na otázku Čo jedia budhisti?

V protiklade ku Theravada tradícii, v tradícii Mahayana je niekoľko sutier kánonov Mahajana, vrátane častí Lankavatara Sutra a Surangama Sutra, obsahujúcich výslovné zákazy konzumácie mäsa . Kláštorná komunita v čínskom buddhizme, vietnamskom buddhizme a väčšine kórejského budhizmu striktne dodržiava vegetariánstvo.

Niekto
Na otázku Čo jedia budhisti?

Japonské budhistické sekty sa všeobecne domnievajú, že Buddha jedol mäso. Všetky japonské sekty buddhizmu Kamakura (Zen, Nichiren, Jodo) uvoľnili Mahayana vinaya, a preto je vegetariánstvo voliteľné.

Niekto
Na otázku Čo jedia budhisti?

Prečo sa budhizmu v Košiciach nedarí? - Lebo sa presadzuje ako činnosť popri zamestnaní. Človeku čo má prácu, pridajú ešte prácu meditačnú. Ostáva iba slabé lákadlo úniku do kláštora v Kórei, ale to stojí peniaze. Čo sa týka košických budhistov, najosvietenejší je ten, ktorý má najľahšiu prácu, potom hneď tí, čo sú nezamestaní.

Niekto
Na otázku Budhizmus áno či nie?

Istota spasenia vs. istota reinkarnácie.

Niekto
Na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?

Budhizmus je vierou budúcnosti. Veľa kresťanov časom uzná, že Ježíš bol inkarnáciou Buddhu. Číňania a Indovia prevážia počtom.

Niekto
Na otázku Budhizmus áno či nie?

Svet je výsledkom kolektívnej karmy všetkých bytostí, individuálnych vedomí.

Niekto
Na otázku Čo je svet?

To kým sme, je výsledkom našich predchádzajúcich činov. Sme svojimi stvoriteľmi. (Nie Boh a rodičia sú zodpovední za to, aký sme)

Niekto
Na otázku Kto som? / a kam idem

Zaiste, karmu a znovuzrodenie možno nepochybne považovať za metafyzické témy, no Buddha ich pretavil do empirickej roviny, v ktorej ich môžeme zažiť aj my.

Niekto
Na otázku Čo je metafyzika?

Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja.

Niekto
Na otázku Čo je človek?

Čím sa stávame sa odvíja od toho čo robíme.

Niekto
Na otázku Čo bude existovať?

Konajúci človek neustále podlieha premenám, rodí sa znovu. Osoba, ktorou sme boli vo chvíli narodenia, a osoba, ktorá na konci života zomiera, nie je ten istý človek.

Niekto
Na otázku Môže sa človek zmeniť?

Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma, činy spútavajú bytosti ako svorník a svet sa rúti vopred ako voz.

Niekto
Na otázku Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?

Tí čo trpia v dôsledku činov konkrétneho jednotlivca, splácajú svoj karmový dlh z minulosti.

Niekto
Na otázku Prečo existuje utrpenie?

V prípade stavov ako smrť či kóma, to znamená, že na určitý čas môžeme stratiť vedomie alebo zomrieť a znovu sa narodiť, pričom latentne, takrečeno na nevedomej úrovni vedomia, stále existuje úschovňa všetkých karmových odtlačkov a sklonov. Preto sa alajavidžnána volá zásobáreň vedomia (a niekedy aj substrát uvedomelosti). Je to trvalejší stav, ako sú naše vedomé stavy.

Niekto
Na otázku Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?

Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti.

Niekto
Na otázku Čo je spravodlivosť?

Kým žijeme, mali by sme premýšľať o tom, akým človekom sa stávame.

Niekto
Na otázku Ako žiť?

Čo sa v tomto živote naučíš, v budúcom akoby si našiel.

Niekto
Na otázku Čo robiť?

Keď vyhodím do výšky kameň a zabudnem na to, tak keď mi potom kameň spadne na hlavu, pýtam sa prečo mi spadol kameň na hlavu

Niekto
Na otázku Odkiaľ prichádza zlo?

Starajte sa o svoju karmu.

Niekto
Na otázku Čo robiť?

Sme zmena.

Niekto
Na otázku Kto som? / a kam idem

Prečo Boh Kainovu obetu neprijal a Ábelovu prijal? Lebo Kain mal horšiu karmu, pravdepodobne kôli svojej žiadostivosti a zlým skutkom. Hned na to však Boh poradil Kainovi, ako si karmu zlepšiť - treba konať dobré skutky. Kain však namiesto toho, aby pracoval na svojej karme a nezávidel druhým ich lepšiu karmu, podľahol hnevu a žiadostivosti a ešte viac si karmu zhoršil.

Niekto
Na otázku Prečo niekto musí trpiet viac a niekto menej?

Štastie pochádza z dobrej karmy.

Niekto
Na otázku Čo je šťastie?

V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).

Niekto
Na otázku Čo je to utrpenie?

Zoznam 10-tich dokonalostí :
Dāna pāramī: generosity, giving of oneself
Sīla pāramī: virtue, morality, proper conduct
Nekkhamma pāramī: renunciation
Paññā pāramī: wisdom, discernment
Viriya pāramī: energy, diligence, vigour, effort
Khanti pāramī: patience, tolerance, forbearance, acceptance, endurance
Sacca pāramī: truthfulness, honesty
Adhiṭṭhāna pāramī : determination, resolution
Mettā pāramī: goodwill, friendliness, loving-kindness
Upekkhā pāramī: equanimity, serenity
Two of the above virtues, mettā and upekkhā, also are brahmavihāras.

Niekto
Na otázku Čo je to dobro?

To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty.

Niekto
Na otázku Čo je človek?

budhistická filozofia popiera základnú štruktúru cez ktorú sme zvyknutí pozerať sa na svet - cez substanciu - atribút. Sme zvyknutí si myslieť, že pod všetkými zmenami, ktoré vidíme okolo nás, niečo stále pretrváva. Všetky náboženstvá a filozofie na východe a západe túto štruktúru nejako uznávali a pomenovali to čo pretváva ako Boh alebo atóm, dušu alebo átmán. budhistická filozofia sa v tomto odlišuje od všetkých ostatných

Niekto
Na otázku Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)

Všetko naše utrpenie pochádza z toho omylu, že existujú nejaké nemenné veci, ktoré sú hodné nášho obdivu alebo odporu.

Niekto
Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Vyslobodenie spočíva v tom, že sa naučíme vidieť veci tak ako sú (teda bez podstaty)

Niekto
Na otázku Čo je sloboda?

Pokiaľ by existovalo niečo stále a nezávislé od nás (t.j. nejaká substancia), tak by sme na to nemohli vplývať, tak by sme to nemohli zmeniť, tak by sme nemohli žiť svätý život, ktorý by celý svet zmenil, oslobodil všetky cítiace bytosti..

Niekto
Na otázku Existuje niečo večné a nemenné?

Svet nie je nič iné, než naša konštrukcia a preto ho môžeme meniť.

Niekto
Na otázku Čo je svet?

Jedného bojovníka zasiahol šíp a ten bojovník mal teraz strašne veľa otázok o tom šípe. Ale čo má ten bojovník teraz robiť nie je uvažovať o realite šípu a jeho vlastnostiach, ale si šíp vytiahnuť lebo vykrváca. Pointa budhizmu je podobná, neprísť na nejaké metafyzické vysvetlenie sveta, ale odstrániť utrpenie

Niekto
Na otázku Budhizmus áno či nie?

Tento svet je nespokojivý. Sú tu dobré veci i zlé veci, ale v konečnom dôsledku je svet neuspokojivý. (1. vznešená pravda)

Niekto
Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Tento svet je nespokojivý. Táto neuspokojivosť má svoj počiatok, nie je inherentnou súčastou bytia, je to len časť samsáry, tohoto kolobehu znovuzrodenia, z ktorého sa dá vystúpiť. (2. vznešená pravda)

Niekto
Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Na koniec utrpenia nemusíme čakať, ale jestvuje technológia - meditácia, ktorá ten koniec utrpenia, koniec znovuzrodzovania môže navodiť (4. vznešená pravda )

Niekto
Na otázku Čo robiť?

Jedinou cestou k vyslobodeniu, k nirváne je meditácia. Lebo jediné, čo nás k tomuto svetu viaže je naša karma. Ty si môžeš karmu zlepšovať, keď je tá tvoja karma dobrá, tak je tvoj život lepší, ak je zlá, tak je horší to s čím Buddha prichádza je technológia nie vylepšenia karmy, ale odstránenia karmy. Buddha hovoril, že treba robiť dobré skutky a zlepšovať si karmu, ale to hovoril len pre laikov. To čo majú robiť mnísi je karmu eliminovať. Pretože aj dobrá karma je zlá karma, lebo ťa viaže k týmto znovuzrodeniam. Akokoľvek dobrý život môže byť , ono sa to zvrtne.

Niekto
Na otázku Povedali o inych. (a teda tak trochu aj filozofia dejin filozofie)

Za veľké zásluhy v minulých životoch sa niekto narodí ako človek.

Niekto
Na otázku Čo je človek?

Dívaj sa na svet široko a nie úzko. Ak sa dívaš na svoje problémy úzkym pohľadom zdajú sa veľké, ale keď rozšíriš svoj pohľad, zmenšia sa.

Niekto
Na otázku Čo treba človeku vedieť, aby bol šťastný?

Vojna nie je nič iné, než naša konštrukcia a výslednica našich vedomí, našich túžob.

Niekto
Na otázku Prečo sú vojny?

Najdôležitejšie je rozvinúť v sebe dobré, hrejivé srdce.

Niekto
Na otázku Ako žiť?

Putin je reinkarnáciou Hitlera.

Niekto
Na otázku Prečo vznikla vojna na Ukrajine v roku 2014 (2022)?

Mali by sme si vypestovať zmysel pre jednotu ľudstva tým že budeme považovať ostatných ľudí za našich bratov a sestry.

Niekto
Na otázku Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?

Skutočný mier prichádza prostredníctvom vzájomného porozumenia a úcte k blahu toho druhého

Niekto
Na otázku Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?

Zlé je to, čo spôsobuje utrpenie cítiacich bytostí.

Niekto
Na otázku Čo je to zlo?

Ja neexistuje.

Niekto
Na otázku Kto som? / a kam idem

Rusko ani USA ani žiadny iný štát neexistujú.

Niekto
Na otázku Rusko či Amerika?

Vlastné utrpenie zlepšuje našu karmu.

Niekto
Na otázku Prečo existuje utrpenie?

Ľudia zabíjajú veľa zvierat. Preto si tieto zvieratá povedia, stanem sa človekom a budem zabíjať ľudí.

Niekto
Na otázku Prečo sú vojny?

Zmyslom života je stať sa šťastným.

Niekto
Na otázku Aký má život zmysel?

Žiaden Boh neexistuje.

Niekto
Na otázku Existuje Boh?

Môžno byť sprirituálnym aj bez viery v boha

Niekto
Na otázku Čo je náboženstvo?

Ak chce byť človek spirituálnym, mal by si v rámci svojej spirituality odopierať svetské túžby.

Niekto
Na otázku Ako žiť?

Budha žil vo svojej mladosti v paláci obklopený bohatstvom a krásou, mal ženu a dieťa a napriek tomu nebol šťastný.

Niekto
Na otázku Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?

Skutočný život nie je v slastiach ale v meditácii.

Niekto
Na otázku Ako žiť?

Povedali o nej:

Niekto

Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind")

Arthur Schopenhauer

Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha)

Niekto

Prostú analógiu s účtovníckou knihou, čiže predstavu, že človek sa môže karmovo zadĺžiť a potom svoj dlh znovu splatiť, nájdeme v celej indickej literatúre vrátane buddhistických diel, pretože majú skutočne staroveký pôvod. (ad indická filozofia, védanta, budhistická filozofia,mahajána)

Friedrich Nietzsche

Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Friedrich Nietzsche

Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Niekto

Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)

Niekto

budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou).

Atiśa

tri školy budhizmu: Theravāda (výlučná viera v Gautamu Budhu), Mahāyāna (viera, že Gautama Budha je jedným z mnohých budhov) a Vajrayāna (ktorá kladie dôraz na jogu). ..tri stupne nasledujú postupne a musia sa cvičiť v tomto poradí. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia)

Martin Heidegger

Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia)

Niekto

Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html)

Niekto

Klam ktorý sa budhizmus snaži odstrániť, je ilúzia toho že sme od ostatných oddelení, že sme samostatné jednotky, uzavreté vo svojej koži, nezávisle sa rozhodujúce a konajúce, ktoré spájajú zo svetom iba cez zmysly. V skutočnosti sme však do sveta votkaní, prepojení so všetkými. Všetko čo spravíme vplýva na všetkých, všetci o tom okamžite ( i keď možno podvedome ) vedia. (ad budhistická filozofia )

Niekto

Zatiaľ čo teizmus (kresťanstvo, judaizmus, islam) učí, že Boh vidí všetko a preto sa treba správať slušne, buddhizmus účí, že všetci vidia všetko , resp. všetko je poprepájané a preto sa treba správať slušne. (ad budhistická filozofia )

Niekto

Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza, budhistická filozofia)

Niekto

Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Niekto

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Súčastní budhisti hovoria, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, ateitstický a všetko nadprirodzené doňho prišlo len z iných tradícií - hinduizmu, ktorý verí v peklá a nebá a božstvá, s ktorými sa budhistická filozofia musela vyrovnať. Budha však týmto veciam tiež veril.

Niekto

Budha sám navyše sám seba považoval za niečo viac ako človek a dokonca niečo viac ako božstvo. Božstvá totiž nie sú v budhistickej filozofii stvoritelia sveta - tiež sú to len bytosti rovnako viazané karmou. Božstvá zomierajú a znovu sa rodia ako človek alebo zviera. Taktiež vy sa môžete znovuzrodiť ako božstvo. Racionalistické krídlo v budhizme hovorí, že to sú len metafory. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Budhizmus je ateistické náboženstvo - je chytľavé ale nezmyselné vyjadrenie. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek

Budhizmus sa zaoberá problémom utrpenia. Jeho prvý axióm je, že nikto nechce trpieť. A hneď tu mám s tým problém. Psychoanalýza nám hovorí, že chceme trpieť. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek

Jednou z mystifikácii budhizmu tu na západe je, že príliš identifikujeme budhizmus s meditáciou. V krajinách ako Thajsko, Barma kde sa budhizmus žije, iba veľmi malá menšina ľudí medituje. Je to akýsi ideál. Pre väčšinu ľudí byť budhistom znamená - nespôsobuj veľa utrpenia a pod.. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek

Pojem osvietenia v budhizme je dvojaký. Keď budhisti hovoria o osvietení, oscilujú medzi dvoma extrémami. Na jednej strane je idea, že osvietenie je jednoducho zmena vo vnútornom vnímaní človek, t.j. že navonok sa vo svete nič nemení, iba človek zmení svoj postoj.... môže byť aj vojakom vo vojne a bojovať so súcitom ku všetkým bytostiam. Na druhej strane je úplné zanechanie , únik z tohto sveta. Bodhisattva má túto druhú možnosť, ale zo súcitu ku všetkým bytostiam sa vracia k prvej možnosti. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána)

Pierre Teilhard de Chardin

Východné náboženstvá (povedzme budhizmus, aby sme uvažovali presnejšie) sú veľmi zvodné tým, že sú výsostne univerzalistické a kozmické. Zmysel pre všetko - táto miazga všetkej mystiky - nevytrskol nikde tak bohato ako na pláňach indie. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Kresťanský kríž symbolizuje utrpenie, ako sa aj zvykne hovoriť, že každý si nesieme svoj kríž. To je ale aj prvá pravda zo štyroch vznešených právd budhizmu - Existuje utrpenie. (ad Kresťanstvo, budhistická filozofia)

Niekto

Budhistický majster sa nevyjadril k otázke, čo má robiť adept, keď trpí pľúcnou chorobou.
Taký adept sa nemôže zhlboka nadýchnuť.
Nemôže poriadne vydýchnuť.
Ako má praktikovať zazen?
A je správne dýchanie jediná cesta k osvieteniu?
Choré telo znemožní únik z vlastnej smrteľnej pasce.
Duch v takom tele nad telom nikdy nezvíťazí.
Toto telo raz umrie a duch v tele nestihne ani len nazrieť do svojej nekonečnej hlbiny. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Plávanie je prejav pudu sebazáchovy.
Plával by Dalajláma? (keby ho hodili do vody)
Plával by Buddha?
Čosi strašné v ňom odvetilo: plávali by.
Tak skoncoval s Dalajlámom i buddhizmom ale inak nevyriešil nič. (ad budhistická filozofia)

Niekto

Ako spoločensky založený princíp, ktorý pokladá prinášanie mier všetkým pod nebom za konečný cieľ života, by konfucianizmus odsúdil budhizmus za to, že sa nestal aktívnejšími v sociálnych reformách a že je príliš pesimistický, pokiaľ ide o povahu ľudstva, (ad budhistická filozofia)

Niekto

Budhisti sú považovaní za nerodinných, pretože si strihajú vlasy (konfuciáni považujú všetky časti tela za dary od svojich rodičov a nosia vlasy spletené do vrkočov alebo drdolov, bez ohľadu na pohlavie), nechávajú svojich rodičov, aby sa o seba sami starali v starobe a predovšetkým, nerodia deti. (ad konfucianizmus, budhistická filozofia)

Sigmund Freud

Kedže sme rozpoznali že prevládajúci princíp duševného života a aj fungovania nervovej sústavy vôbec je snaha po znížení, vyrovnaní a odstránení vnútorného napätia ( Barbara Low ho pomenovala ako princíp Nirvány) ktorý sa prejavuje ako princíp slasti, je to hlavný dôvod veriť na existenciu pudu k smrti. (ad budhistická filozofia)

Erich Fromm

Klasický buddhizmus zdôrazňuje dokonca prísnejšie než Starý a Nový zákon odopieranie žiadostivosti vlastniť čokoľvek, včítane vlastného Ja, aj nutnosť zbavovať sa žiadostivosti po trvalých substanciách, ba aj po vlastnej dokonalosti. (ad budhistická filozofia)

Niekto

..rozhodne sa nazdávam, že nebesá predurčili ženu na to, aby sa vydala a rodila deti; nie som za mníšsky stav, či už ide o taoistky alebo budhistky. (ad taoizmus, budhistická filozofia)

Niekto

Taoizmus začína pozorovaním života mimo vás, buddhismus začína pozorovaním života vo vás.Budhizmus sa pozerá na myseľ a hovorí – pozrite sa, ako začína utrpenie. Sleduje túžbu, strach, hnev a príbehy, ktoré vám vaše myšlienky neustále rozprávajú. (ad budhistická filozofia)

Okomentuj: