Čo je to utrpenie? Čo je stres?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Niekto - budhistická filozofia : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).	----	Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).	----	Niekto : Ľudia, ktorí sa riadia wabi-sabi vidia krásy aj v prirodzene nedokonalom svete, uvedomujú si pominuteľnosť všetkých vecí a rešpektujú zmeny, ktoré prináša čas. Filozofia wabi-sabi súvisí vo veľkej miere s estetikou a má korene v zen-budhizme. Počas čajových rituálov používali majstri ručne robené, nepravidelne tvarované misky s nerovnomernou glazúrou, prasklinami a vyzdvihovali ich čistotu, jednoduchosť a krásu.ˇPri wabi-sabi človek nezabúda na samého seba, cení si to kým je, so všetkými svoimi chybami. Snaži sa na sebe odhaliť, čo je pre neho charakteristické a zvýrazňuje to.
----
Niekto - budhistická filozofia : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).	----	Guatama Buddha : Vhľad (prvý člen): Všetku telesnosť, cítenie, vnímanie, mentálny formácie a vedomia - to všetko vidí ako pominuteľné (aničča), podrobené utrpeniu, stresu (dukkha), zlé ako vred, tŕň, biedu, bremeno, utláčateľov, vyrušenie, ako prázdne (Sunny) a bez akéhokoľvek ja (anattá). Odvracia sa od týchto vecí a takto zameriava svoju myseľ k Nesmrteľnosti: "To je naozaj pokoj a mier, toto je to najvyššie, totiž upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa každého podkladu znovuzrodenia, koniec žiadostivosti, odpútanie, vyhasnutie, Nibbána." A v tomto stave dosahuje zastavenia vplyvov (ásava-khaja).	----	Benedictus de Spinoza : Keď ma skúsenosť poučila o tom, že všetko čo sa často vyskytuje v každodennom živote je prázdne a nespoľahlivé, a keď som uvidel, že všetko čoho som sa bál, a o čo som sa bál, nemá v sebe ani nič dobré, ani nič zlé (ak tým moja myseľ nebola rozrušená)....
----
Niekto - budhistická filozofia : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).	----	Guatama Buddha : A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutíe vo voľnosti; je to Ponechanie, oslobodenie, zbavenie sa, nezávislosť. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné (aničča), podliehajúce utrpeniu (dukkha) a bez ja (anattá), ako chorobu a hrôzu, ten prekonáva žiadostivosť.	----	Guatama Buddha : Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.
----
Niekto - budhistická filozofia : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).	----	Guatama Buddha : ...všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá)	----	Guatama Buddha : Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).
----
Niekto - budhistická filozofia : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).	----	Niekto : Lepšie by bolo prekladať "dukkha" nie ako "utrpenie" ale ako "frustráciu". Túto frustráciu človek potom vkladá do všetkého čo vidí, a preto nevidí vecí aké sú.	----	Guatama Buddha : ...všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá)
----
Niekto - budhistická filozofia : V niektorých anglických prekladoch tripitaky sa dukkhá prekladá ako stress (a nie ako utrpenie).	----	Guatama Buddha : Čo teda je ušľachtilá pravda stresu ? Zrod je stres, starnutie je stres, umieranie je stres; strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo sú stres; byť spojený s nemilovaným je stres a byť oddelený od milovaného je stres; nedosiahnuť želaného je stres; v súhrne päť skupín lipnutia je stres.	----
----

Zdroj:https://web.archive.org/web/20030610040812/http://accesstoinsight.org/canon/digha/dn22.html