Prečo vznikla vojna na Ukrajine v roku 2014 (2022)?

Prečo vznikla vojna na Ukrajine v roku 2014 (2022)?

Prečo vznikla vojna na Ukrajine v roku 2014 (2022)?

Herbert Spencer (1820)

Militárny štát je vždy centralizovaný, a skoro vždy monarchiou; kooperácia ľudí je zabezpečovaná rozkazmi a donucovaním; podporuje autoritatívne náboženstvo; uctieva boha vojny; vyvinie si jasné rozlíšiteľné triedy. Pretože úmrtnosť mužov vo vojnových spoločnostiach je veľká, sú náchylné k polygamii a nízkemu spoločenskému statusu žien. (ad monarchia)

Hitler stále žije, Stalin je stále medzi nami.....myslím tým, že Hitlerov a Stalinov duch stále žije, že denacifikácia sveta nebola urobená a Putin je toho dôkazom. Fakt že Putin je možný, že invázia na Ukrajinu je možná, a predtým na Čečensko a Sýriu,.. Putin je posledným avatarom Hitlerovho ducha.

Bernard-Henri Lévy (1948)

Na našej strane je pravda a spravodlivosť. (Putin pri začatí vojenských operácií na Ukrajine 24.2.2022)

Putin chváliaci ruských vojakov, ktorý sú na špeciálnej operácii v Ukrajine..." Použijem slová z Biblie: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.""

Rusko sa pokúšalo rozprávať so západom, ale nikto ho nepočúval. Preto muselo napadnúť Ukrajinu, aby ho začali počúvať.

V tejto tragickej vojenskej operácii sú zabíjaní naši ľudia na oboch stranách. Pretože my nepokladáme ukrajincov za cudzích. Sú to naši ľudia, zvedení ľudia, úplne otrávení ľudia protiruskou nacistickou propagandou, ale stále sú ako mi. A to dáva obrovský tragický rozmer celej situácii. Ale mi nemáme žiadnu inú možnosť.

Putin chcel rozšíriť svoje možnosti na dovolenku pri Čiernom mori.

Problém diktátorov je, že sa im hovorí len to čo chcú počuť. Putinovi všetci poradcovia vraveli, že v Ukrajine bude väčšina obyvateľstva vítať ruských vojakov ako osloboditeľov.

Na Putinovi vidno, že záujem o históriu {kráľov a ich vojen) môže mať aj neblahé následky. Veľa čítal o veľkej histórii Ruska a vybral sa na výpravu ako Don Chichot de La Mancha.

Východ Ukrajiny bol pupok Sovietskeho Zväzu. Tam začal v Dnepropetrovsku kozmický program, , balistické rakety, jadrová fyzika, celá sovietska veda. V Záporoží sa vyrábajú letecké motory, ďalej na východnej Ukrajine metalurgia. Ak Putin reštauruje Sovietsky Zväz, nemôže nevidieť, že mu chýba práve tento pupok.

2014 - Ukrajinskí oligarchovia spojení s východnou Ukrajinou, podnikajúci v oblasti metalugie a chémie, zahrňujúci 70% HDP Ukrajiny - Achmetov, Taruta, Kolomojsky, Pinčuk, tlačili na Janukoviča, aby sa podpísala dohoda z EU, pretože potrebovali prístup na európsky trh. Tlačili teda na Janukoviča - že podpíš a Putin z druhej strany tlačil, že nepodpíš.

Západ urobil chybu, že chcel dať šancu celej Ukrajine byť súčasťou Európskej únie, lebo Ukrajina nie je Západ, a nikdy by to časť Ukrajiny neprijala a vždy by z toho bol konflikt.

Leonid Kučma, proruský kandidát, ktorý vyhral voľby v roku 1994, s tým že chcel obnoviť väzby a spoluprácu s Ruskom... Ten istý Kučma po skúsenosti s fungovaním s Ruskom v roku 1998 vypracoval stratégiu bezpečnosti Ukrajiny ktorá obsahovala členstvo v EU a v NATO. Keby boli Rusi schopní poskytnúť konštruktívnu spoluprácu svojím susedom, tak dneska tie vzťahy mohli byť niekde inde. Rusi sa však chovajú k svojim susedom ako Čínania k Rusom, t.j. že chcú všetko skupovať, vlastniť... A miestne ukrajinské elity to nemajú radi. Keby sa dali dokopy s Rusmi, tak Rusi im všetko zoberú.

2014 - Putin s poradcami sedeli z 22. na 23. februára, Janukovič už na Ukrajine politicky nemal žiadny mandát, a oni na Ukrajine zrazu nemali žiadneho spojenca , tak si povedali že to jednoducho tak nenechajú a idú do toho. Väčšina z Putinovho šišieho okolia ho odhovárali od zabratia Krymu, ale on sa nadránom 23. februára rozhodol, že ideme do toho. (ako to priznal v dokumente)

Na Ukrajine bol rozvrat od 90-tych rokov nepretržitý, lebo tam žiadny Putin neprišiel. Stále tam vládli a vládnu oligarchovia.

V 90-tycho rokoch za začína NATO rozširovať. Jeľcinovo Rusko to nesie veľmi ťažko, ale nakoniec to rozšírenie do strednej európy prijme.

V roku 2008 prezident USA Bush povedal, že si vie predstaviť Ukrajinu v NATO. Pre američanov je proamerická Ukrajinská vláda príležitosťou na rozšírenie strategického priestoru o čiernomorskú oblasť. Rusi povedali, že sa zmierili zo vstupom stredoeurópskych a baltských štátov do NATO, ale je neprijateľné, aby tam bolo Gruzínsko a Ukrajina.

Pre Rusko je územie Ukrajiny dôležitejšie ako pre Ameriku, pretože môže byť nástupným územím pre nejaký útok.

V roku 2008 nominálne NATO povedalo áno Ukrajine, ale z iniciatívy Francúzska a Nemecka, ktoré boli proti, sa neprijali žiadne praktické kroky na jeho prijatie. Vo výsledku to bola len provokácia Ruska, ktorá ale začala žiť vlastným životom, pretože Ukrajinci o tom začali viac hovoriť, hádať sa o tom, lebo v tom neboli jednotní a brať to za cieľ ktorý je následovaniahodným.

Treba sa pozrieť do 90-tych rokov. V strednej európe sú 90-te roky momentom oslobodenia. Hoci prišli ekonomické ťažkosti a pre veľa ľudí, to boli ťažké roky a presuny majektu boli často pololegálne, predsa len to bol nádych slobody a pocitu spolupatričnosti k Európe. Pre Rusko to bol prepad do chaosu. korupcie, násilia, temna a katastrofy. Síce tam bolo viac slobody, ale ľudia v Rusku zažili rozklad základných spoločenských štruktúr , to znamená prestali sa vyplácať dôchodky, ľudia prichádzali o zamestnanie, nová elita sa začala tvoriť z veksákov, bohatstvo zeme si rozdelili oligarchovia...

Za prezidenta Janukoviča dáva Európska Únia veľmi lákavú ponuku v podstate asociačnej dohody, ktorá by Ukrajincom umožnila prístup na eurósky trh a prístup k niektorým fondom, čo bolo lákavé i pre promoskovskú garnitúru, pretože to znamenalo obrovské peniaze. Háčik spočíval v tom, že Ukrajina mala úzke vzťahy s Ruskom v rámci rôznych euroáziských integračných zoskupení. Tieto dva druhy vzťahov nešli dokopy.

2013 Keď Janukovič vyjednal zmluvu s Európskou Úniou a chcel ju podpísať, tak išiel do Moskvy a tam mu povedali, že je to neprijateľné. Po návrate z Moskvy povedal, že to podpísať nemôže. to je moment,kedy je západná časť Ukrajiny spolu s Kyjevom hrozne sklamaná. (na rozdiel od východnej časti Ukrajiny) a to je moment, kedy sa začína Majdan.

2014 Majdan bol určitým spsobom puč. Nebol to demokratický spôsob. Samozrejme po úteku Janukoviča boli voľby a celá situácia sa legitimizuje. Bol to revolučný proces (zrejme trochu pdoporovaný Američanmi). Tento revolučný proces vyvolal hnutie na východnej Ukrajine v Donecku, Luhansku, kde sa ľudia nestotožňovali s týmto vývojom. A to využilo Rusko.

dec 2021 - To čo oni (Ukrajina, EU, USA?) teraz robia na území Ukrajiny, alebo sa o to snažia a plánujú robiť, není tisíce kilometrov od našich štátnych hraníc, je to na prahu našeho domova.... Myslia si, že nevidíme tie hrozby? V tom je celý problém, my proste nemáme kam ustúpiť. My nechceme ozbrojené konflikty a krviprelievanie, my chceme riešiť veci diplomaticky a politicky, V tom je zmysel našich návrhov, ktoré sme poslali do Bruselu a do Washingtonu. Za eskaláciu napätia v Európe môžu USA. Je to ich vina. Každým krokom sa situácia Ruska zhoršovala a dnes sme v situácii, kedy to musíme riešiť. Ak budu naši západní partneri pokračovať v agresívnej línii, my budeme musieť prijať adekvátne vojensko-technické recipročné opatrenia. A máme na ne plné právo, aby sme tak zabepečili bezpečnosť a suverenitu Ruska.

24. Feb 2022 - Putin :Sovietský zväz v 80-tich rokoch minulého storočia zoslabol a potom sa úplne rozpadol...Presvedčivo ukázal, že paralýza moci, vôle, je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Stačilo na chvíľu stratiť sebadôveru a to bol koniec.

24. Feb 2022 - Putin: Problém je v tom, že na území súsediacemu s nami, a poznamenávam, že ide o naše historické územie, sa buduje nepriateľské anti-Rusko, ktoré sa nachádza pod úplnou vonkajšou kontrolou. Je usilovne osídľované ozbrojenými silami krajín NATO a vyzbrojované najmodernejšími zbraňami. Pre USA je to zadržiavanie Ruska a dividendy, pre nás je to otázka života a smrti, otázka dejinnej budúcnosti nášho národa. Je to červená čiara, ktorú prekročili.

24. Feb 2022 - Putin: Ukrajinská vláda nenechá na pokoji obyvateľov Krymu, tak ako nenecháva na pokoji obyvateľov Donbasu. Konfrontácia Ruska s týmito silami je nevyhnuteľná, je to iba otázka času. Pripravujú sa , čakajú na vhodný čas.

24. Feb 2022 - Putin: Ľudové republiky Donbasu sa obrátili na Rusko s prosbou o pomoc. V súvislosti s tým a v súlade s paragrafom51 článku 7 Charty OSN, po schválení Radou Ruskej Federácie a v rámci plnenia dohôd ratifikovaných Federálnym zhromaždením dňa 22. februára tohto roku o priateľstve a vzájomnej pomoci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou som rozhodol, aby bola prevedená špeciálna vojenská operácia,ktorej cieľom je ochrana ľudí ktorí boli po dobu ôsmich rokov vystavený ponižovaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu a za týmto účelom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.

24. Feb 2022 - Putin: Výsledky 2. svetovej vojny, rovnako ako obete položené našim ľudom na oltár víťazstva nad nacizmom sú posvätné.

Krym bol vždy ruský.

2021 - Dlhodobý a kľučový problém pre Rusko je voda na Kryme. Krym bez vody z Dnepra vysychá, ľudia tam majú vodu na prídel, majú presne stanovené obdobie dňa kedy je voda na prídel. Toto sa dosť vyostrilo posledné dva roky a mnohí hovoria, že rusi proste nebudú váhať skúsiť posunúť tú hranicu, lebo sa potrebujú dostať k Dnepru. Vzniká obava, či to nebudú chcieť riešiť vojensky, kedže inak to riešiť nevedia.

Sevastopoľ na kryme je unikátny prírodný prístav. Tam príroda stvorila niečo, čo keď vyčísliš, že by to mali spraviť na inom mieste, tak by to vyšlo na 6 miliárd dolárov. Hlboko pod zemou tam môžu kotviť ponorky s hlbokým ponorom. Je to teda strategické vojenské miesto z hľadiska čierneho mora.

21 2.2022 Putin : Ukrajina pre nás nie je iba susediacou krajinou, Je to neoodeliteľná časť našej histórie , kultúry a duchovného priestranstva.... Súčastná moderná Ukrajina bola celkom vytvorená bolševikmi, komunistickým Ruskom. Tento proces sa začal po revolúcii v 1917, kedy Lenin hrubým spôsobom oddelil historické územia Ruska. Miliónov ľudí, ktorí tam žili sa nikto nepýtal. Stalin pripojil k Ukrajine časť poľských území, za čo Poľsko dostalo ako kompenzáciu nemecké územia. Chruščov v 1954 pripojil k Ukrajine Krym...nacionalisti na západnom okraji Ukrajiny teda nič nemajú s Ukrajinou ako celkom, ktorá vznikla len ako adminitratívne územie v roku 1922 a 24....

Povráva sa, že Putin mal pred časom rozhovor s bývalým poľským premiérom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, kde žartom povedal: „Berieme Kyjiv, Donbas, Charkiv, Odesu a vy si vezmite to, čo vám kedysi patrilo: Lwów, Drohobycz, Stanisławów.“ Sú to bývalé poľské mestá, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny (Ľviv, Drohobyč, Ivano-Frankivsk). Pri spätnom pohľade sa zdá, že nežartoval.

Normy medzinárodného práva, ktoré sa utvorili do rozpadu Sovietskeho zväzu, a tie základné a kľúčové boli prijaté podľa výsledkov II. svetovej vojny, začali prekážať tým, ktorí sa vyhlásili za víťazov studenej vojny

V dôsledku rozpadu Sovietského zväzu bola porušená rovnováha síl vo svete. Predchádzajúce dohody neplatia, prehováranie a prosby nepomáhajú. Všetko čo sa nehodí hegemónovi (USA),tým, ktorí sú pri moci, je označované za archické, zastaralé, nepotrebné a naopak, všetko, čo sa zdá byť (hegemónovi) výhodným sa predkladá ako pravda v poslednej inštancii.

Preto som celkom dôvodne presvedčený o tom, že celý ten takzvaný západný blok, vytvorený USA k svojmu obrazu a podobe, je celý onou Ríšou klamstva.

V 90-tich rokoch sa nás (Rusko) pokúsil západ doraziť, dobiť a definitívne zničiť. Presne tak to bolo v deväťdesiatych a začiatkom roku 2000. Vtedy takzvaný kolektívny západ najaktívnejším spôsobom podporoval separatizmus a bandy žoldnierov na juhu Ruska. Koľko obetí, koľko strát nás to vtedy stálo! Akými skúškami sme si museli prejsť, kým sme konečne zlomili chrbticu medzinárodného terorizmu na Kaukaze. Dobre si to pamätáme a nikdy nezabudneme.

Putin je reinkarnáciou Hitlera.

Keby Rusko budovalo vojenské základne v Mexiku, Amerika by tiež zaútočila na Mexiko.

Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami.

Střet civilizací (2019)

Sovietstky zväz to je historické Rusko.

Putin žije vo svojej vojnovej logike.

Dnešné Rusko chce zabudnúť rok 1989, kedy Sovietsky zväz ako impérium sa začalo rozpadať. (pád Berlínskeho múru v Nemecku, nežná revolúcia v Československu)

Problém dnešného Ruska je, že stále verí v ideu sfér vplyvu.

V Kremli všetka architektúra hovorí : táto krajina má ambície. Slovo "cár" pochádza zo slova "ceasar" a aj dnes sa nájdu Rusi, ktorí ti povedia že prirodzeným následníkom velkého impéria rímskeho Constantinopolu je Moskva.

Rusko nikdy nebolo "normálnou" krajinou. Rusi nevedia ako žiť v normálnej krajine. Rusko bolo budované ako impérium, Rusko existovalo ako impérium. Pretože jeho esencia je "my sme veľkí" , musíme mať zóny vplyvu a musíme mať "nárazníkové" krajiny, medzi nami a vonkajším svetom. To je impérium.

Zo straty impéria v 1989 Rusi najbolestivejšie pociťujú stratu berlína. 7000 sovietskych vojakov je pochovaných pri pomníku vítazstva nad fašizmom v Berlíne, 25 milionov sovietskych vojakov padlo kým sa toto víťazstvo dosiahlo. To oprávňovao urobiť z časti Nemecka časť Sovietskeho impéria.

Možno, keby koniec studenej vojny priniesol okamžitú prosperitu, pre ľudí v Rusku, tak možno by tú stratu statusu, stratu impéria, by ľahšie prehĺtli , ale nepriniesol. 90-te roky priniesli ekonomický chaos, všadeprítomnú chudobu a to bola úrodná pôda pre rast (popularity) akéhokoľvek ruského politika, ktorý sľúbil urobiť Rusko zasa veľkým.

Ľudia v Kremli chápu, že idea obnovenia niekďajšej superveľmoci je neuskutočniteľná, ale majú druhú ideu a tá idea je : byť vydieračom, byť tvorcom nešťastia, byť kazisvetom, byť nočnou morou pre susedov a vonkajšie krajiny - to je nová idea superveľmoci a impéria.

Putin stratil kontakt s realitou.

Vojna na Ukrajine by sa nezačala, keby bol Putin žena, Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, nepustil by sa do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akých sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine."

Zatiaľčo paradigma štátov zdôrazňuje možnosť prepuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, civilizačný prístup toto nebezpečie minimalizuje a skôr zdôrazňuje možnosť, že sa Ukrajina rozdelí na dva štáty.

Střet civilizací (2019)

Rozpad sovietského impéria a koniec studenej vojny priniesol oživenie jazykov do tej doby potlačovaných alebo zabudnutých. vo väčšine bývalých sovietskych republík bolo vyvíjané značné úsilie na oživenie tradičných jazykov - estónčina, litovčina, lotyščina, ukrajinčina, gruzínčina a arménčina sú dnes národnými jazykmi nezávislých štátov.

Po skončení studenej vojny sa rozdelenou krajinou stalo opäť Rusko, kde sa znova vynoril klasický spor medzi slavjanofilmi a západníkmi. Plných desať rokov tu prebiehal posun od prvých menovaných k druhým, pretože po Gorbačovovi, ktorý chcel Rusko pozápadniť nastúpil Jelcin, ruský svojím štýlom ale so západnými názormi..

Střet civilizací (2019)

Všetci mocní Kremľa (2019)

O budúcnosť Ukrajiny sa Putin podľa slov bývalých zamestnancov Kremľa zaačal obávať takmer okamžite potom, ako sa stal prezidentom : "Treba niečo robiť, inak jú stratíme" opakoval neraz.

Všetci mocní Kremľa (2019)

(2004) ..na konci novembra sa neočakávane, ako jedna z kariet v tejto hre, objavil separatizmus. Najprv 26.novembra poslanci Luhanského oblastného výboru zahlasovali za vytvorenie Juhovýchodnej republiky a obrátili sa na Vladimíra Putina. Už 28. novemnbra sa v meste Severodoneck konal takzvaný "zjazd poslancov všetkých stupňov", čo bola schôdza odporcov oranžovej revolúcie......Účastníci zjazdu sa porozprávali a rozišli, nič viac sa v súvislosti s autonómiou nepodniklo. A myšlienka na celých desať rokov zapadla prachom.

Všetci mocní Kremľa (2019)

Vlna farebných revolúcií v 2004 na Ukrajine, Gruzínsku, Kirgizsku sa zastavila až použitím vojenskej sily v Uzbekistane.

Všetci mocní Kremľa (2019)

Politika Spojených štátov spočíva v hľadaní a podpore výhonkov demokratických hnutí a inštitútov v každej krajine a každej kultúre. Naším hlavným cieľom je poraziť tyraniu na celom svete.

veľa Rusov podporuje Putinovu vojnu.... Vôbec ma to neprekvapuje. Kŕmia ich tým od škôlky a to sú tie slávne obrázky, ako sa v Rusku úplne malé deti hrajú s vojačikmi v miniatúrnych uniformách. Bojovanie je súčasťou ich kultúry, čo v minulých storočiach bolo aj v Európe, lenže my sme z toho trochu vyrástli. Tam je to súčasť základnej identifikácie: kto sme my. My sme tí, ktorí máme najlepšiu armádu.

Michael Gorbačov spôsobil nenásilný kolaps Sovietskeho zväzu, a čo my dnes vidíme, nie je nenásilný rozpad Sovietskeho zväzu, ale po 30-tich rokoch skutočne krvavý rozpad, ktorému sa Gorbačovovi v skutočnosti nepodarilo vyhnúť..

Ukrajinci sa boja (o svoje územie) Rusov a preto chcú vstúpiť do NATO, Rusi sa boja NATO (o svoje veľké územie a na základe historickej skúsenosti s Napoleonom a Hitlerom) a preto nechcú aby sa NATO rozširovalo smerom na východ o Ukrajinu.

...na Ukrajine boli biologické laboratória, kde sa pracovalo s nebezpečnými patogénmi...To, kde vlastne začalo to bombardovanie Ukrajiny zo začiatku, tak to nápadne korelovali, tie miesta bombardovania s miestami kde boli tie laboratória umiestnené...tým že Putin rozbombardoval a roztrieskal tie laboratória, tak spôsobil, že trebárs žiadna jesenná vlna ničoho nebude.

Rusko robí to v čom je najlepšie - kedže už roky hovorí, že má mocnú armádu - bojuje.

Putin schválil novú doktrínu zahraničnej politiky, ktorá sa hlási k obrane takzvaného ruského sveta. Konzervatívni ideológovia tento pojem používajú okrem iného na zdôvodnenie intervencií, ktorých cieľom je chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo v zahraničí. Ruská federácia poskytuje podporu svojim krajanom žijúcim v zahraničí pri napĺňaní ich práv, zaisťuje ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity,

Putin zaútočil na Ukrajinu v dôsledku Severoatlantickej kapitulácie v Afganistane. Ruské vedenie dospelo k názoru, že keď NATO ústúpilo v Afganistane, ustúpi i v prípade ruského útoku na Ukrajinu.

Aj za sovietskeho zväzu bol v Rusku naratív, že najväčším úspechom Ruska bola porážka nacizmu. V 30-tich a 50-tich rokov, ho nachvíľu vystriedal naratív, že socializmus je budúcnosť, ale keď sa to ukázalo ako nesprávny pohľad na budúcnosť, obrátili sa znovu k minulosti. Namiesto hovorenia o slávnej budúcnosti začali hovoriť o slávnej minulosti , o slávnej veľkej vlasteneckej vojne, kedy porazili nacistov. Stále a stále hovorili o porážke nacistov. A to vyvolalo dojem, že najlepšia doba bola, keď bojovali proti nacistom. A keď celé desaťročia vyvolávali dojem, že boli na vrchole, keď porazili nacistov - aký z toho mohol byť výsledok ? - Poďme to urobiť znovu!

Rusko prichádza o svoje kolónie, ktorých sa zmocnilo v 19. a 20. storočí. - Rusko je jednou z mála krajín, ktoré majú kolónie v 21. storočí. Pretože tieto kolónie, ktoré kedysi zajali, vzali ľuďom jazyk, tradície, zobrali im kultúru, kolonizovali ich... Čečenská republika Ičkéria ani Tatársko určite nie sú Rusko. tieto územia nemajú nič spoločné s Ruskom. A ani nechcú mať... Pomaly sa už začínajú rozhýbavať. Existuje obrovské množstvo kolónií Ruskej federácie. Treba ich oslobodiť, aby sa tieto národy stali slobodnými. A potom bude situácia úplne iná. Potom uvidíme, koľko vlastne tvorí Rusko.

Charta Spojených národov hovorí o práve národov na sebaurčenie. Počas Kosovskej krízy, medzinárodný súd rozhodol, že ak nejaká časť krajiny chce prehlásiť svoju nezávislosť, tak táto časť nie je povinná pýtať si povolenie o ústrednej vlády krajiny. To platí pre Kosovo. Nie je to v prípade Doneckej a Luhanskej republiky to isté? Je to to isté! Ak majú to právo na sebaurčenie , a majú ho v súlade s chartov UN, oni vykonávajúc toto právo, vyhlásili samostatnosť... Máme my a ostatné štáty právo ich uznať. Máme a my sme ich uznali. Ak sme ich uznali, môžeme s nimi nadviazať zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci? Samozrejme, môžeme. Nadviazali sme ju a táto zmluva bola potvrdená parlamentom Ruskej federácie a ich parlamentom. A teraz leží na ruských pleciach istá povinnosť, poskytnúť im podporu, včítane prípadu vonkajšej agresie. V tomto prípade agresie Kyjevského režimu, ktorý v skutočnosti nie je legitímny, pretože je založený na štátnom prevrate Existuje článok 51 charty UN, ktorý hovorí o ochrane a o sebaobrane. My ako strana tejto zmluvy a v súlade s týmto článkom sme povinný poskytnúť pomoc našim spojencom. A my to robíme. Tu je jednoduchá postupnosť logiky pre vás v absolútnom súlade s medzinárodným právom.

Ak si urobíme veľmi jednoduchú cost-benefit analýzu, tak zistíme, že napadnutie Ukrajiny pre Rusko znamenalo nezískať nič a stratiť prakticky všetko, či sa jedná o ekonomické straty formou sankcií, či sa jedná o ľudské a materiálne straty, a nakoniec o straty reputačné. Preto každého z nás napadne, prečo to prezident Putin urobil. Samozrejme pri prvom zamyslení sme dospeli k názoru, že u vedúcich predstaviteľov Ruskej federácie došlo k nejakej poruche. Ale toto vysvetlenie by bolo lacné. Treba teda bádať ďalej....Putin zaútočil na Ukrajinu v dôsledku Severoatlantickej kapitulácie v Afganistane. Ruské vedenie dospelo k názoru, že keď NATO ústúpilo v Afganistane, ustúpi i v prípade ruského útoku na Ukrajinu.

Prečo Rusi zaútočili na Ukrajinu? - Lebo mohli.

PRAVÝM CIEĽOM všetkých tých, či už sú z Európy, alebo spoza oceánu, ktorí chcú vyvolať vojnu, je bohatstvo Ruska. Má Rusko rozdať svoje bohatstvo, aby sa vyhlo vojne? Má zlikvidovať svoje vlastné obyvateľstvo ako Ukrajina? Všetci, čo uvažujú triezvo, vedia, že sa to nikdy nestane!

Sovietskeho zväzu už niet, a Rusku ho už ani netreba, a my sa oň ani nesnažíme, ale nie je nič silnejšie ako rozhodnutie miliónov ľudí, ktorí podľa svojej kultúry, viery, tradície, jazyka, ktorí sa pokladajú za časť Ruska, ktorých predkovia žili v jednom štáte

Západu proste nedá pokoja, že na svete je taká veľká krajina, s prírodnými bohatstvami, s národom, ktorý nikdy nebude žiť podľa ich nariadení.... Kolektívny západ proti nám vedie hybridnú vojnu, želá nám neslobodu, chce z nás urobiť svoju kolóniu, spoločenstvo bezduchých otrokov, ...poberať rentu hegemóna. Im netreba Rusko, my ho však potrebujeme.

Putin urobil hlúposť.

Vojna na Ukrajine vznikla kôli rozšírovaniu NATO.

Rozširovanie demokracií na hraniciach Ruska (Gruzínsko 2003 a Ukrajina 2004) začalo spôsobovať napätie medzi Ruskom a Západom. Západ ich považoval za víťazstvo demokracie, Rusko ich považovalo za Američanmi zosnované prevraty.

Putin vidí svetovú politiku ako hru s nulovým súčtom. Ak niečo získa USA, automaticky to stráca Rusko. USA preňho nie je partner ale protivník.

Ukrajinci volajú udalosti v 2014 "Revolúciou dôstojnosti", Rusi ich nazývajú nacistickým pučom podporovaný USA.

Je to rozširovanie demokracie a nie rozširovanie NATO, čo spôsobilo napätie medzi Ruskom a Západom.

Putin hovorí, že Rusi nie sú ako západniari, že sa pre nich nehodí demokracia. Tiež hovorí, že Ukrajinci nie sú samostatným národom, že sú to Rusi s akcentom. Ak však Ukrajinci praktizujú demokraciu, zpochybňujú tým jeho argumenty v Rusku i v zahraničí.

Rusi si naozaj myslia, že im nestačí ich obrovské územie od Tichého oceánu po Čierne more. Chcú viac. Pre tých, ktorí nie sú Rusmi, je ťažké pochopiť to. Pre mňa je ťažké pochopiť to. Lenže oni naozaj chcú k sebe pripojiť Ukrajinu, pobaltské štáty, všetky krajiny, ktoré boli kedysi vo varšavskom bloku, a ak sa im to podarí, tak ísť ďalej. Prečo? Pretože tak ich vychovávajú. Nie je v tom žiadna logika. Je za tým nenásytná túžba vládnuť ostatným národom.

V čom dnes vidíte hlavný rozdiel medzi Rusmi a Ukrajincami? Naše národy majú odlišné hodnoty. Pre Ukrajincov je veľmi dôležitý boj za slobodu a dôstojnosť, kým Rusi sa usilujú o veľkosť. Okrem toho máme odlišnú spoločenskú štruktúru – u Rusov hrajú hlavnú úlohu hierarchické vertikálne sociálne vzťahy, zatiaľ čo u Ukrajincov dobre fungujú horizontálne vzťahy a je pre nich prirodzená heterarchia (na rozdiel od hierarchie poskytuje rozhodovacie právomoci všetkým zúčastneným, každý z jej prvkov má rovnakú silu a autoritu – pozn. red.). Kým Ukrajinci sa považujú za súčasť západnej civilizácie, Rusi stavajú Západ proti sebe a hovoria o akejsi škodlivosti až hriešnosti západného svetonázoru.

Jeden z dôvodov napadnutia Ukrajiny je ukončenie konfliktu na Donbase, ktorý trvá osem rokov, vyhlásil ruský prezident Putin na stretnutí s veteránmi v Petrohrade.

Rusko čelí potrebe nielen chrániť svoje ekonomické záujmy, ale aj medzinárodnú česť a dôstojnosť

V dôsledku historických „tragédií“ je na svete len 146 miliónov Rusov. Čo je problém, lebo populácia predstavuje „celkovú moc štátu“. V istom zmysle nebolo dosť Rusov, preto sa Ukrajinci mali stať Rusmi..

Pravda je že na Ukrajine my (Rusi) bojujeme s fašizmom, ktorý sme celkom neporazili v 1945-tom. Ukrajinský režim nie je hrozbou iba pre nás, ale aj celému svetu.

Používaju Ukrajinu ako zbraň proti Rusku. Celá skupina západných štátov chce rozdeliť Rusko a získať jeho zdroje.

Rusko potrebuje viac územia. Čím viac tým lepšie. Je už síce dosť veľké, ale nie celé územie je vhodné pre život. Ukrajina má černozem.

Pri konflikte na Donbase bola ruská armáda celých osem rokov. Obsadili aj Krym aj Donbas a to je okupácia.

Putin celú tú dobu, čo je v čele Ruska, t.j. od roku 2000, tak zúfalo hľadá tu na západe niekoho s kým by sa mohol dohodnúť tým najtradičnejším imperialistickým spôsobom, a to je delenie sfér vplyvu. A dosť možné je jedno kadiaľ by tá línia išla, ale on dal jednoznačne najavo, že je preňho neakceptovateľné , aby si tie krajiny, ktoré sú menšie vyberali či pôjdu doľava alebo doprava, alebo zostanú na mieste.

Rusko sa necíti byť viazané a nikdy necítilo byť viazané zmluvou, ktorá sa mu v danom okamihu zdala nevýhodná. A to je odvodené od toho, že v Rusku nikdy nič neznamenalo právo. Predstava, že Rusi začnú brať právo vážne je naivná, je to síce možno otázka vývoja, ale na mnoho desaťročí. Ak chceme mať s Ruskom vzťahy, ktoré nás neohrozujú, tak treba s nimi jednať s vedomím prevahy a pri prvom kroku Ruska bokom, musí prísť od nás tvrdá reakcia, ktorá ich vráti späť, kde majú byť.

USA sa tak báli rozpadu Sovietskeho Zväzu, že vtedajší prezident USA George Bush starší cestoval do Kyjeva, a prosil Ukrajincov, aby nehlasovali za nezávislosť. Na tieto historické fakty sa zabudlo, lebo sa podstate nezaujímame o minulosť. Putin nikdy nemohol pochopiť prečo sa Sovietsky zväz rozpadol. Preto si vytvoril taký pohľad na dejiny, kde sa všetko deje cez sprisahanie a nie náhodou. všetko je riadené z nejakého veľkého strediska, hlavného stanu (v USA).

Nikto si nepoložil otázku, prečo Kanaďanov a Mexičanov ani nenapadne aby si pozývali Rusov. Ruská základňa v Mexiku nie okrem iného preto, lebo Mexiko, ktoré má s USA objektívne celú radu problémov, sa zjavne necíti byť bezpečnostne ohrozované USA. Kanada to isté. Zatiaľčo pre baltské krajiny, Ukrajinu a Gruzínsko, a dokonca aj pre nás, bola historická skúsenosť iná a súčastné ruské správanie ju len potvrdzuje. Vláda USA, ani keď bol pri moci Donald Trump nikdy nespochybnila samostatnú existenciu Kanady alebo Mexika, zatiaľčo Putin fakt existencie Ukrajiny spochybňoval veľakrát.

Jedná sa vo svojej podstate o vojnu kôli identite. Vo svojej neslávnej eseji Putin píše že Rusi a Ukrajinci sú bratia, a nie je na Ukrajincoch aby sa rozhodli kým sú, pretože on to vie lepšie lebo čítal v archívoch. Ukrajinci zasa poukazujú, že Rusko bolo vždy imperialistické a stále ich považovalo za svoj prívesok. Krajiny teraz bojujú navzájom, aby prinútili tých druhých vidieť ich tak ako sa vidia oni sami......... Putin prepadol panike identity - potrebuje jasne teritoriálne hranice, jasné hranice medzi pohlaviami ...

Putin je alergický na Ukrajinu.

Putin sa pozerá na reči Američanov o ľudských právach, demokracii a slobode ako na cynický figový list, ktorým sa Amerika snaží zakryť svoje cynické snaženia a záujmy po celom svete. rovnako ako sa Moskva snažila ,keď bola hlavným mestom Sovietskeho zväzu, sledovať svoje geopolitické záujmy pod zástierkou propagácie socializmu. Putin vie, že to bol len figový list, ktorý zakrýval tvrdé reálnopolitické úvahy a kalkulácie. V hlave Putina je veľký podiel projekcie - keď to robíme my, musia to robiť aj Američania. A všetky tie reči o demokracii, ľudských právach a slobode sú len fasádou,ktorá robí tieto cynické kalkulácie prijateľsími pre americkú a svetovú verejnosť.

A pritom sa tejto zbytočnej tragédii dalo zabrániť už v samom zárodku. Ako? Stačilo, k by Nemecko a Poľsko, garanti dohody tzv. euromajdanskej opozície s Janukovyčom, ktorú dohodla oficiálne Európska únia, povedali Američanom jasne a otvorene, že nebudú podporovať následný krvavý štátny prevrat v réžii USA a jeho výsledky.

Výsledkom politiky EU tzv. Východného partnerstva nie je a pravdepodobne ani nebude integrácia Ukrajiny do EU, ale tým výsledkom je tragická vojna "až do posledného Ukrajinca".

Za konfliktom na Ukrajine stojí viacero záujmov. Ako prvý uvádzam túžbu Anglosasov zničiť Slovanov ako rasu. Toto sa ťahá minimálne od 6. storočia AD.

Prečo Putin začal špeciálnu operáciu? Lebo sa nudil. Dosiahol všetky svoje ambície a začal sa nudiť, preto sa rozhodol začať vojnu.

Kým bude Rusko na tejto zemi existovať, dovtedy budú hľadať spôsoby, ako ho vymazať z mapy sveta. A nie je to nič nové pod slnkom. Veď tak tomu bolo neraz v minulosti. Napríklad v dobe sv. Alexandra Nevského v 13.storoči, v čase sv. Dimitria Donského v 14. storočí, v dobe "zhromaždďovateľa ruských zemí" Ivana III: a ctihodného Jozefa Volokolamského, počas útoku Napoleona na ruské impérium na začiatku 19.storočia, v čase Krymskej vojny v rokoch 1853-1856, v Japonskej vojne v rokoch 1904-1905, v Prvej svetovej vojne, ktorá pripravila možnosť realizovať v Rusku revolúcie v roku 1917 ...potom prostredníctvom Tretieho Kartága - Londýna, bankárskych a priemyselných elít v pozadí s "vyrobeným" Tretím Reichom a následným útokom na Sovietsky zväz v roku 1941.

„Nevedieme vojnu proti Ukrajine, ale vojnu proti Západu, vojnu proti západným hodnotám, ktoré nám chcú vnútiť,“ hovorí 39-ročný otec. „Musíme brániť tradičné hodnoty a zvrchovanosť našej vlasti,“

Putin odstránil opozíciu, umlčal média, občianska spoločnosť sa vyparila, ekonomická situácia bola dobrá, rezervy 600 miliard, dosiahol vplyv na strednom východe a v Afrike. Jediné čo chýbalo bola Ukrajina.

Volodymyr Zelensky môže za vojnu s Ruskom, lebo útočil na proruské separatistické republiky na Donbase.

Invázia do Iraku oslabila vo svete vieru v demokraciu a posilnila nenávisť voči Amerike. Povzbudila tyranov, ktorí využili slabosť demokratického Západu. Vojna Ruska proti Ukrajine je nepriamy dôsledok zlyhania Ameriky v Iraku. (ad demokracia, tyrania)

Vojna vznikla pretože Rusko je militárny štát.

... Rusko je kultúrny odkaz Džingischánovej zlatej hordy.

To, že sa Rusi cítia byť bratmi národov, ktoré o to nestoja, by snáď tak nevadilo. Horšia je snaha ich oslobodzovať – rovnako ako kedysi aj nás – proti ich vôli….... Aj dnes 80 percent ruských zástancov vojny verí, že víťazstvo Ruska prinesie blaho nielen im, ale aj Ukrajincom.

My na západe sme pokladali studenú vojnu za zlú vec, oslavovali sme keď skončila. Koniec studenej vojny je pre nás jednoznačným dobrom. Putin nesúhlasí, na Mníchovskej konferencii v 2004 prvýkrát povedal, že studená vojna bola dobrá. Bol to bipolárny svet, s jedným centrom moci vo Washingtone a s druhým v Moskve, ktoré sa vyvažovali a kontrolovali, čo prispievalo ku globálnej bezpečnosti. To samozrejme ignoruje fakt proxy vojen v Angole, Mozambiku, Nikarague, vietname a El Salvadore. Ale v jeho hlave to bolo dobré obdobie, kedy Rusko bolo na vrchole, kedy sa pýtali Rusko o dovolenie, a Rusko mohlo prekaziť každý zámer. A Putin chcel ten čas vrátiť späť.

Väčšina Rusov je ako ľudia všade inde. Chcú mier a lásku. Ale práve teraz sú presvedčení, že na nich útočí Západ a že bojujú za práva svojich ruských spoluobčanov v Donbase. Keď hovoríme o imperialistických pocitoch ruského obyvateľstva, musíme pochopiť, že v skutočnosti väčšina z nich nemá agresívne imperialistické ambície. Sú to v podstate akési slušné ľudské inštinkty – že by radi ochránili pred fašizmom ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkostiach; že by radi bránili svoju krajinu a deti pred zlým západným imperializmom. To sú vlastne celkom ušľachtilé a normálne inštinkty. Akurát ich výsledkom je podpora strašne ničivej a agresívnej vojny.

Keď západniari hovoria o politike, ústrednou témou našich rozhovorov je sloboda, t.j. ako zabezpečiť stále viac a viac slobody ľuďom. Keď sa hovorí o politike v Rusku,to nie je najdôležitejšia téma. Najdôležitejšia téma v Rusku je, ako udržať krajinu pohromade, pretože krajina je veľmi veľká. Z toho vyplýva iná kultúra a politika, viac vojenský prístup, bezpečnost, nárazníkové zony, geopolitický prístup.

Po rozpade sovietskeho zväzu sa 25 mil. Rusov ocitlo mimo hraníc Ruskej federácie. .... Ukrajina je malá krajina, ktorá musí byť zákonite pod vplyvom niekoho. Na tento vplyv majú jednoznačný nárok Rusi.... Putin je od roku 2007 v neustálom konflikte so Západom, ukončenie tohto konfliktu by znamenalo, že skončilo aj (Putinovo) Rusko.

Rusi sú v tejto vojne radi,dlho sa na ňu pripravovali (od roku 2007) súladí s ich predstavami o právach a oni tú vojnu neukončia. Môžu byť len nejaké prímeria.

To sú všetko ruské zeme.Ukrajina predtým nikdy neexistovala.... Poznáte históriu? Chodte študovať históriu. Ukrajina bola časťou Ruska.

Ukrajinci museli ísť do tohto (sebeobranného) boja ,pretože museli istotu seba samých,že sú pre seba, povzniesť na pravdu v Rusoch i v sebe samých.

Táto vojna je o zabíjaní Ukrajincov, ktorí majú tú drzosť, že existujú.

Ukrajina podľa nich (Rusov) nemá právo voľby, pretože je to ruská nárazníková zóna a my (západná európa) sme do nej vliezli, a tak vyprovokovali vojnu.

Rusko a Ukrajina sa dohodli asi 2 mesiace po vypuknutí tejto vojny na mieri , v marci 2022 v Istambule, ale akonáhle sa o tom dozvedeli Briti, tak prišiel vtedajší premiér Boris Johnson (po dohovore s Bidenom) do Kyjeva a povedal Zelenskému - tot nesmieš podpísať. A Zelenský je taký slaboch, že tú zmluvu roztrhal. Za to, že odvtedy zomrelo pol milióna ukrajinských vojakov zodpovedá Londýn a Washington.

Boris Johnson prichádza na návštevu Kyjeva až 9. apríl – Pred touto návštevou sa udialli tieto udalosti : .2. apríla – Väčšina médií začína informovať o masakri v Buči – 450 zavraždených civilistov krátko po ukončení istanbulských rozhovorov 29. marca. 8. apríla – Rusi bombardujú vlakovú stanicu v Kramatorsku, kde tisíce ľudí čakajú na evakuáciu.

Dohoda nebola pre Ukrajinu prijateľná. Problémom pre Kyjev boli ruské požiadavky na poli armády. Tá mala byť do veľkej miery odzbrojená, zmenšená na 50-tisíc vojakov vrátane 1500 dôstojníkov (pätinu predvojnového stavu), štyri lode, tristo tankov a len 55 helikoptér.

Prečo Rusko rozširuje tento príbeh (o tom že Boris Johnson zabránil podpisu mierovej dohody)? Odpoveď je jednoduchá. Sústreďovaním pozornosti verejnosti na Istanbulské rokovania, sa Rusi snažia preniesť vinu za vojnu v Európe zo seba - agresora, na Ukrajinu - napadnutú krajinu.

Keď očakávam v súčastnosti, že ako Západ v dejinách vždy útočil na ortodoxiu, na svätú Rus, tak aj teraz tak robí a urobí je to z histórie vytvorený tzv. negatívny mýtus, ktorý prináša nutkanie k zopakovaniu histórie.

Putinovi poradci sú Ivan Hrozný, Peter Veľký a Katarína Veľká.

Ľudia sú zlí. Iba strach ich dokáže priviesť k dobrým skutkom. Preto nechceme aby Rusko všetci milovali, ale chceme aby sa Ruska všetci báli.

Pomsta geografie (2019)

Ruský car Alexander I. odkázal řado-vému členu komunistické strany Josifovi Stalinovi nejen svou velmoc, ale také nekonečné boje o přístup k moři.

Pomsta geografie (2019)

Rusko bylo typickou sucho-zemskou říší bez přírodních překážek (snad jen s výjimkou lesů), které by ho chránily před invazí, a tak si bude navždy pamatovat, jaké to je být krutě podroben. Proto bude věčně posedlé dobýváním a obsazováním území, nebo alespoň vládou v jeho sousedních oblastech.

Pomsta geografie (2019)

Evropa, jejíž hranice byly vytvořeny na principu národního sebeurčení, měla tendenci být Evropou, které dominuje Německo jako jeden z větších a silnějších států s lepší geografickou výchozí pozicí v porovnání s ostatními etnicky svázanými státy. Německo opravdu ve třicátých a čtyřicátých letech dobylo východní Evropu. A Rusko, v reakci na tuto situaci, dobylo nové nezávislé státy Mackinderovy nárazníkové zóny a drželo je ve vězení národů od roku 1945 do roku 1989.

Pomsta geografie (2019)

suchozemské mocnosti trpí trvalým pocitem nejistoty. Protože je nechrání moře, jsou pořád nespokojené a musí neustále expandovat, aby nebyly podrobeny. To platí zejména pro Rusy, jejichž rozlehlá země téměř postrádá jakékoliv přirozené hranice a poskytuje tak jen malou ochranu.

Pomsta geografie (2019)

Nový Sovětský svaz se skládal ze tří federativních republik, kterými byly Rusko, Ukrajina, Bělorusko, a jedenácti autonomních republik a regionů.

Pomsta geografie (2019)

Ukrajina sou-sedí s Černým mořem na jihu a bývalými východoevropskými satelity na západě a její očividná nezávislost do značné míry udržuje Rusko POMSTA GEOGRAFIE 182mimo Evropu.

reskript Kataríny II. k otázke Maloruska: "Malorusko, Litovsko a fínsko sú provincie, ktoré sú spravované na základe daných im privilégií. Zrušiť ich a všetky ich naraz odvolať, by bolo nevhodné. Avšak nazývať (tieto krajiny) a zachádzať s nimi ako cudzinami, by bolo nielen chybou, ale priamo dokonalou hlúposťou. Tieto provincie, rovnako ako Smolenskú, je treba nanásilnými spôsobmi priviesť k tomu, aby boli poruštené a prestali sa pozerať ako vlci k lesu (za hranice). Je to veľmi ľhké pokiaľ budú do čela týchto provincií vybratí rozumní ľudia. Keď už v Malorusku nebude hetman, tak sa treba starať, aby doba hetmanov aj ich meno zaniklo...

Carovna (Katarína II.) odkázala svojim nástupcom síce mohutné, avšak zároveň veľmi problematické dedičstvo.

Na príklade "riešenia" ukrajinskej otázky je zjavné, ako pristupovalo ruské samoderžavie k základným problémom ríše. Východzím bodom "riešenia" týchto problémov bolo presvedčenie o všemocnej sile vitálneho a mohutného štátu, o samospasiteľnosti násilia schopného unifikovať etnicky, kultúrne a jazykove rôznorodú ríšu. Likvidáciou ukrajinskej autonómie bolo v skutočnosti trvalé historické riešenie ukrajinskej otázby iba odložené do budúcna.

Neskôr bolo rozobratie Poľska obhajované ako "pripojenie historicky ruských území". Túto "argumentáciu" snád nie je nutné príliš rozoberať - stačí len položiť si otázku, či cárske Rusko niekedy priznalo rovnaké právo svojim susedom.

Tradičná preferencia armády a štátnej mašinérie pred všetkými ostatnými oblasťami života ríše viedla v Rusku k veľmi tesnému existenčnému i záujmovému spojeniu úzkej vrstvy inteligencie so záujmami samoderžavia. Armáda a civilná správa pohlcovala prakticky všetky lepšie sily vtedajšieho Ruska.

Rozšírenie cárskej ríše smerom na juhozápad bolo významné nielen pre ruské impérium.... Anexia severného Černomoria bola však zároveň významnou udalosťou i pre Ukrajincov. Rozšírila totiž podstatným spôsobom ich územný a jazykový areál a prispela k vytvoreniu a používaniu pojmu Južná Ukrajina (Pivdenna Ukrajina). Príslušné oblasti boli úradne nazývané samozrejme nie takto, ale skôr termínom "Novorusko", čo zakladalo možnosť budúcich rusko-ukrajinských sporov v danom regióne.

Za vlády cara Alexeje vedlo Rusko vleklou válku s Polskem o Ukrajinu (1654-1667), ve válce se Švédskem se neúspešně pokusilo o ovládnutí Livonska (1656-1658)...

Rozkol (v pravoslávnej cirkvi) sa dotkol obnaženého a živého nervu Ruska. Nebyl to jen konflikt uvnitř církve. Tento "spor starého s novým" byl zároveň i sporem o to, zda se Rusko má vyvíjet v rámci a jako součást ostaního světta, bei zda je svétem "samo o sobě". Zda "odkaz předku" je posvátny, neměnný a nedoktnutelný, nemo múže a má být měnen a překonávan otevřením se civilizaci evropského západu.

..námornú cestu do Európy by rusku otvorila len úplná porážka Turecka, ktorej výsledkom by bolo ovládnutie Bosporu. Taký cieľ bol ale nereálny ( a dodnes sa ho nepodarilo dosiahnuť a tak jedinou ďalšou námornou cestou do Európy zostala len tá cez Baltik.

Cesta mocenského vzostupu a expanzie ruského impéria je sprevádzané takmer nepretržitou sériou vojen. Ak sa o Prusku povedalo, že "vojna bola pruským národným priemyslom", potom sa to o Rusku dá v podstate povedať takisto. Stačí len letmý pohľad na ruské dejiny od polovice 16. storočia, aby bolo zrejmé, že boli písané mečom. Máloktorá krajina viedla vv 16. - 19 storočí toľko vojen ako práve Rusko.

V roku 1704 mala ruská bojujúca armáda len 60 000 mužov. Preto bolo v roku 1705 nariadené odviesť z každých 20 tich roľnických budov jedného rekrúta (slobodného, vo veku 15 do 20 rokov). Tieto "rekrutovačky" prebiehali i niekoľkokrát do roka. V rokoch 1705-1725 bolo odvvedených celkom 400 000 rekrútov, pričom služba v armáde bola doživotná.

Peter I. je síce stále ešte v Rusku považovaný za génia, ktorý dal zmysel dejinnému úsiliu svojej krajiny, ale stále častejšie sa ozývajú pochybnosti, či smer a cieľ, ktorý určil, je správny.

Za čias Petra I. bola počas dní osláv na Petropavlovskej pevnosti v Petrohrade vyvesovaná veľká žltá zástava s dvojhlavým carským orlom, držiacim v pazúroch štyri moria - Biele, Čierne, Kaspické a Baltické. A to napriek tomu, že Rusko vtedy ešte nevládlo ani v Kaspiku, ani v Čiernom mori a nabolo ani suverénnym vládcom Baltu.... Tá zástava teda nepotvrdzovala daný stav, ale proklamovala mocenský program.

Vo svojich imperiálnych zámeroch, či skôr snoch, šiel však Peter I. ešte omnoho ďalej. Neusiloval len o hranice "od mora k moru" - od Baltu po Krym. Tvorca ruského novodobého impéria smeroval k vízii Ruskej ríše, prestierajúcej sa "od oceánu k oceánu" - od Tichého oceánu po atlantik..... bez toho aby sa namáhali (Peter a jeho nástupcovia) úvahou, či práve toto Rusko potrebuje.

Údajná záveť Petra I. : 1) Udržovať ruský ľud v stave neustálej vojny, aby sa vojak trvalo zoceľoval v boji; dopriať mu oddych len (pokiaľ je to v záujme) štátnych financií, prestavby armády a vyčkávanie na vhodný okamih k útoku. Tým bude využívaný mier pre vojny a vojna pre mier v záujme rozšírenia hraníc a blahobytu Ruska.
2) Získavať v období vojny z prosperujúcich zemí veliteľov a dobe mieru vedcov..
8) Neustále rozširovať voje hranice k severu a k juhu, pozdĺž Čierneho mora.
8) Je potrebné neustále sa približovať ku Konštantinopoľu a Indii.

Jedným z antivzorov ruskej histore pre Putina je Vladimír Iljič Lenin. Lenin do konštitúcie ZSSR dal princím federácie a právo jednotlivým republikám opustiť federáciu. Tot právo bolo 75 mŕtve, ale v 90-tych rokoch ho republiky využili a preto máme situáciu akú máme.

Celý strom otázok

Okomentuj: