Prečo sú vojny?

Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcami, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradnú, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladármi a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.

Πoλεμoς παντων μεν πατηρ εστι./Boj je otcom vsetkych veci

Herakleitos (-540)

Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými.

Herakleitos (-540)

Treba vedieť, že boj je všetkému spoločný, že právo je spor a že sa všetko deje na základe sporu a nevyhnutnosti.

Herakleitos (-540)

Empedokles (-483)

Ako hovori Empedokles, veci sa nachadzaju raz v pohybe a raz v pokoji, pohybuju sa , ked laska vytvara z mnohosti jednotu alebo Svar z jednoty mnohost, naproti tomu v medziobdobiach odpocivaju.

Sokrates vravel : "Chcete mať duše rozumných alebo nerozumných?" "Rozumných." "A ktorých z nich, s dobrým rozumom alebo slabým rozumom?" "S dobrým." "Nuž čo ho teda nehľadáte?" "Pretože ho máme." "Prečo teda bojujete a sú medzi vami nezhody?"

Sokrates (-470)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Keď si (tyran) zabezpečí mier pred vonkajšími protivníkmi tým, že s jednými sa dohodne a druhých zničí, myslím, potom bude neprestajne pripravovať nejaké vojny, aby ľud potreboval vodcu. (ad tyrania)

Nenakladaj si viac jedla do misy, ale len šošovicu, aby si nás neuvrhol do občianskej vojny

Krates z Téb (-365)

Existuje akési mesto uprostred temného mora pýchy a volá sa Kapsa. Je krásne a bohaté, hoci zíva prázdnotou a je obklopené haldami špiny. Na tento ostrov nepláva žiaden hlupák, príživník ani smilník, čo plesá pri pohľade na zadok hetéry. Na ostrove sa rodí tymian, cesnak, figy a obilie. Preto sa o jeho bohatstvo nevedú vzájomné vojny ani nik nevlastní zbrane, aby si vydobyl peniaze či slávu

Krates z Téb (-365)

Seneca (-4)

Medzi občanmi je veľa takých, pre ktorých je mier namáhavejší než vojna. A myslíš si snáď, že sú rovnako vďační za mier tí, ktorí ho využívajú k opilstvu, k chlípnosti alebo k iným nerestiam, ktoré by sa im mali prekaziť dokonca i vojnou.

Dejiny sveta sú bojom medzi dvoma formami lásky: láskou k sebe - až ku zničeniu sveta, a láskou pre druhého - až k vzdaniu sa samého seba.

Aurelius Augustinus (354)

Averroes - Ibn Rusd (1126)

Dôsledkom toho všetkého je, že (teológovia) ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti...

Všetky štáty a vlády, ktorým sa ľudia podriaďovali a podriaďujú, sú buď kráľovstva alebo republiky. Kráľovstva sú buď dedičné, kde určitý rod vládne dlhú dobu, alebo novozískané. Niektoré sú nové celé, alebo bývajú pripojené ku kráľovstvám dedičným....niektoré sú už navyknuté žiť pod iným pánom, alebo sú navyknuté na slobodu. Získavajú sa buď pomocou vlastného alebo najatého vojska, šťastenou alebo vynaliezavosťou.

Niccolo Machiavelli (1469)

Musíme si uvedomiť, že bojovať sa dá dvojakým spôsobom : jednak zákonmi, jednak násilím. Prvý spôsob je vlastný ľuďom, druhý zvieratám. Prvý spôsob často nestačí, a preto nezostáva nič iné než sa uchýliť k druhému. Vladár preto musí vedieť jednať ako zver i ako ľudia.

Niccolo Machiavelli (1469)

Thomas Hobbes (1588)

Prirodzeným stavom ľudí, než sa zoskupili v štáte bola vojna, a to.. vojna všetkých proti všetkým /bellum omnium contra omnes/

Thomas Hobbes (1588)

Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému.

Thomas Hobbes (1588)

Aj vzdialená prekážka či nebezpečenstvo je nebezpečenstvom, a preto majú ľudia tendenciu preventívne odstraňovať aj hypotetické prekážky, t.j. bojovať proti všetkým ostatným.

Slava je tak sladka,ze mame radi vsetko s cim je spojena, trebars i smrt.

Blaise Pascal (1623)

Benedictus de Spinoza (1632)

Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.

Benedictus de Spinoza (1632)

Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.

Benedictus de Spinoza (1632)

Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Boháč nenachádzal prijateľné ospravedlnenie, aby dokázal svoju nevinu, nemal dostatok síl aby sa ubránil, ľahko ožobračoval jednotlivca, ale jeho zas okrádala banda lupičov, stál sám proti všetkým, ba nemohol sa spojiť proti nepriateľom, ktorých držala pohromade spoločná nádej na korisť...

Jean Jacques Rousseau (1712)

vo veľkých skupinách pôsobil tento stav ešte zhubnejšie ako kedykoľvek predtým medzi jednotlivcami, ktorí sa zoskupovali. Stade pochádza zdroj medzinárodných konfliktov, bitiek, vrážd, represálií, ktoré rozochvievali prírodu a otriasali rozumom, ale ja všetkých zvrátených predsudkov, ktoré povyšujú na úroveň cti hrozné krviprelievanie. Najčestnejší ľudia si zratu považovali za povinnosť podrezávať blížnych, stali sme sa svedkami hromadných vrážd bez zjavného dôvodu...Tak vyzerali prvé výsledky, odkedy sa ľudstvo rozdelilo na rozličné spoločnosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Válku ustavuje vztah mezi věcmi, nikoli vztah mezi lidmi a válečný stav se nemůže zrodit ze samých osobních vztahů, nýbrž pouze ze vztahů věc-ných, takže soukromá válka nebo válka člověka proti člověku nemůže existovat ani v přirozeném stavu, kde neexistuje stálé vlastnictví, ani ve stavu společenském, kde vše spadá pod au-toritu

Jean Jacques Rousseau (1712)

Válka tedy není vztahem člověka k člověku, nýbrž vztahem státu ke státu, v němž jsou jednotlivci nepřáteli pouze náhod-ně, nikoli jako lidé, ani jako občané,* nýbrž jako vojáci.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Účelem války je zničit nepřátelský stát, takže máme právo zabít jeho obránce, dokud mají v ruce zbraně; jakmile je však odloží a vzdají se, přestávají být nepřáteli nebo nástroji nepřátel a stávají se opět prostými lidmi a my nemáme právo na j

Jean Jacques Rousseau (1712)

stát musí zajistit určitou základnu, aby byl pevný, aby odolával otřesům, jež bude bezpochyby zakou-šet, a námaze, kterou bude muset vynaložit, aby se udržel. Ne-boť všechny národy mají jistý druh odstředivé síly, na jejímž zá-kladě vystupují neustále jedny proti druhým a směřují k tomu, aby se zvětšily na úkor svých sousedů, tak jako Descartovy víry.150 Takto hrozí slabým nebezpečí, že budou brzy pozřeni, a aby se každý zachoval, musí vytvořit s druhými jistý druh rovnováhy, která vyrovná tlak víceméně všude.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Římané byli dobyvateli z nezbytí a, abych tak řekl, navzdory sobě samým. Válka byla nutným lékem na neřesti jejich zřízení. Neustále byli napadáni a neustále vítězili. Byli jedi-ným ukázněným národem mezi barbary a stali se pány světa tím, že se neustále bránili.“ J.-J. Rousseau: Úvahy o polské vládě,

Jean Jacques Rousseau (1712)

Neboť jestliže je země příliš rozlehlá, její střežení je nákladné, její obdělávání nedostatečné a výnos nadbytečný; je to budoucí příčina obran-ných válek. Jestliže není země dost, stát se kvůli tomu, co po-třebuje navíc, vydává na milost svým sousedům; to je budoucí příčina útočných válek.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Je snazší dobývat než spravovat.

Jean Jacques Rousseau (1712)

(štátne náboženstvo) Je však špatné proto, že je založené na omylu a na lži, takže lidi klame, činí je důvěřivými, pověrčivými a utápí skutečný kult božství v plané obřadnosti. Je navíc špatné v tom, že sta-ne-li se výlučným a tyranským, činí lid krvelačným a nesná-šenlivým, takže národ dýchá pouze pro vraždu a masakry a věří, že koná svatou věc, zabije-li každého, kdo nepřipouští jeho bohy. To staví takový národ do přirozeného stavu války se všemi ostatními národy, který velmi ohrožuje jeho vlastní bezpečnost.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Podľa Hegela táto neexistencia univerzálnych hodnôt presahujúcich dejiny znamená, že neexistuje univerzálna a nemenná spravodlivosť alebo prirodzený morálny zákon na základe ktorého by sme mohli súdiť medzi národmi. Preto Hegel dospieva k názoru, že vojna je jediným možným rozhodcom a autoritou medzi národmi. Každý národ je najvyššou autoritou bez nejakých univerzálnych pravidiel ktoré by ho mohli odsudzovať zvonku alebo zhora alebo medzi jednotlivými národmi.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Vzťah obidvoch sebavedomí je teda určený tak, že osvedčujú sami seba aj seba navzájom bojom na život a na smrť. - Musia ísť do tohto boja,pretože musia istotu seba samých,že sú pre seba, povzniesť na pravdu v inom i v sebe samých.

Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.

Arthur Schopenhauer (1788)

Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.

Arthur Schopenhauer (1788)

Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak sa boj medzi jednotlivcami potlačí zriadením štátu, prichádza tento boj zvonku ako vojna medzi národmi a požaduje vyplatenie nahromadeného dlhu na krvavých obetiach, ktorým bolo zamedzené pomocou múdrych opatrení pre jednotlicov. A keby aj vojny boli odstránené s pomocou múdrosti a skúsenosti zbieranej celé tisíročia, vyústilo by to do skutočného preľudnenia na celej planéte..

Arthur Schopenhauer (1788)

pôžitky iritability: spočívajú v turistike, skákaní, zápasení, tancovaní, šerme, jazde na koni a v atletických hrách každého druhu, a tiež v poľovačke a dokonca v boji a vojne.

Arthur Schopenhauer (1788)

Karol Marx (1818)

Tieto rozpory medzi (vlastníctvom a výrobou) vedú k triednym bojom, v ktorých sa utlačovaná trieda, znevýhodnená výrobnými vzťahmi, povstáva proti vládnucej triede.

Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.

Herbert Spencer (1820)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Dokiaľ budú jatky, budú aj vojny.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Aké ohromné množstvo zla vzniká následkom toho, že si ľudia priznávajú právo predchádzať zlu, ktoré sa môže stať. 99 percent zla na svete, od inkvizície až k dynamitovým bombám, popravám a utrpeníu desaťtisícov takzvaných politických zločincov sa zakladá na tomto úsudku.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Hovoria, že plnenie tohoto príkazu (neprotivenia sa zlu náslím) je veľmi ťažké a je vlastníctvom dokonalosti. Ale ako by nebolo ťažké, keď jeho porušenie sa nielenže nezakazuje, ale priamo podporuje, pretože sa priamo žehná súdom, väzniciam, delám, puškám, vojakom a vojnám. (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

1887 - výdavky nutné na vydržovanie vojsk pohlcujú tretinu až polovicu rozpočtu všetkých európskych štátov.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Zvláštnosť otroka spočíva v tom, že v rukách svojeho pána je vecou, zbraňou a nie človekom. Takými sú vojaci, dôstojníci, generálovia, idúci na vraždenie i smrť podľa ľubovôle vladára alebo vladárov.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Keď si uvedomím všetko zlo, ktoré som napáchal, vytrpel a videl a ktoré vyplýva z nepriateľstva národov, je mi jasné, že príčina toho všetkého tkvie v onom obrovskom podvode, ktorému sa hovorí vlastenectvo a láska k vlasti...

Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci.

Friedrich Nietzsche (1844)

Každý živočích (a teda aj človek) sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia).

Friedrich Nietzsche (1844)

„I válku,“ zapsal si do deníku, „je nutné považovat za přirozený jev. Je to propast, přes niž visí člověk natažený jako provaz mezi zvířetem a nadčlověkem

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

Kultúrnosť nemá žiadnu nadvládu nad inštinktami a teda barbarský prvok a základný pud ničenia sú v ľudskej duši nezničiteľné. Možnože by sa v budúcich storočiach mohol nájsť nejaký spôsob, ako by sa tieto inštinkty dali skrotiť, aspoň v spoločenskom živote národov, ale zdá sa, že ony pretrvávajú v každodennom živote a aj v najvnútornejšej prirodzenosti človeka ako nezničiteľné sily a možno sú dokonca aj nevyhnutné na to, aby udržali vitálne napätie.

Sigmund Freud (1856)

..pudy života majú oveľa viac dočinenia s naším vnútorným vnímaním, kedže vystupujú ako rušitelia pokoja, ustavične so sebou prinášajú napätia ktorých likvidácia sa pociťuje ako slasť, zatiaľčo pudy smrti akoby vykonávali svoju prácu nenápadne. Zdá sa akoby bol princíp slasti priam v službách pudov smrti.

Sigmund Freud (1856)

Konflikty záujmov medzi ľudmi sa teda zásadne riešia použitím násilia.Tak je to v celej zvieracej ríši, z ktorej by sa človek nemal vydeľovať, u človeka však k tomu ešte pristupujú názorové konflikty, ktoré siahajú až k najvyšším abstrakciám a zdá sa , že vyžadujú iný spôsob rozhodovania.

Sigmund Freud (1856)

cieľ boja ostáva ten istý: protivníka treba poškodením a ochromením jeho síl prinútiť, aby sa vzdal svojich nárokov alebo odporu. Toto sa najdôkladnejšie dosiahne, keď je protivník odstránený natrvaio, teda usmrtený.

Sigmund Freud (1856)

dva zdroje právneho nepokoja, ale aj ďalšieho vývoja práva: Prvým sú pokusy jednotlivcov z panstva pozdvihnúť sa nad všetky platné obmedzenia, tada o návrat od vlády práva k vláde násilia, druhým potom ustavičné snahy utláčaných získať viac moci a tieto zmeny zakotviť v zákonoch, tada naopak, od nerovného práva prejsť k právu rovnakého pre všetkých.

Sigmund Freud (1856)

ľudstvo zamenilo mnohé, ba nepretržité menšie vojny za vzácnejšie, ae zato o to ničivejšie veľké vojny

Sigmund Freud (1856)

Zdá sa, že vojna je predsa prirodzená, biologicky podmienená, prakticky sa jej sotva možno vyhnúť

Sigmund Freud (1856)

(Národy) možno opakujú rovnaký vývoj, akým prešli jednotlivci, a ešte aj des predstavujú veľmi primitívnu fázu v organizácii a procese vytvárania vyšších jednotiek....výchovný nátlak k mravnosti, ktorý, ako zisťujeme, je u jednotlivca veľmi účinný, je u národov ledva badateľný. Spočiatku sme síce dúfali, že veľké spoločenstvo záujmov, ktoré vytvorila doprava a výroba, bude zdrojom tohto nátlaku, ale zdá sa, že národy ešte vždy omnoho ochotnejšie poslúchajú svoje vášne ako svoje záujmy. Záujmy im služia nanajvýš ako racionalizácia iah vášní..

Sigmund Freud (1856)

Vo svojom nevedomí odstraňujeme každý deň a každú hodinu všetkých, ktorí nám stoja v ceste, ktorí nás urazili alebo nám ublížili. Onomu "nech ho čert vezme!" , ktoré nám tak často v žartovnej namrzenosti unikne z pier a ktoré v podstate znamená "nech si ho vezme smrť!" zodpovedá v našom nevedomí vážne myslené a rozhodné želanie smrti.

Sigmund Freud (1856)

Vojna nás zbavuje neskorších kultúrnych návykov a umožňuje, aby sa v každom z nás prejavil pračlovek. Znova nás núti byť hrdinami, ktorí nie sú ochotní uveriť vo vlastnú smrť, označuje nám cudzích ľudí za nepriateľov, ktorým treba spôsobiť smrť ale si ju želať; radí nám aby sme sa povzniesli nad smrť milovaných osôb.

Sigmund Freud (1856)

Vojna sa však nedá odstrániť, pokiaľ sú životné podmienky národov také rozličné a odpudzujúce sily medzi nimi také prudké, budú a musia byť vojny.

Etika je v podstate produkt stádovitého inštinktu, teda inštinktu spolupracovať s členmi našej skupiny proti členom iných skupín. Členovia našej skupiny sú dobrí, členovia nepriateľských skupín zlí. Cieľe, ktoré sleduje naša skupina su želané; ciele nepriateľských skupín ohavné.

Bertrand Russell (1872)

Herbert Marcuse (1898)

Organizácia súčastného štátu je podobná s organizáciou štátu, ktorý je vo vojne. Jednota v mene produkcie, odstránenie opozície v mene boja. Odbory už nehovoria, že zamestnávateľ je nepriateľ, ale samy navrhujú racionalizačné opatrenia. Šefovia sú vojenského typu. Masovo komunikačné prostriedky máme aj v spálni.

Nedostatok objektivity vo vzťahu k cudzím márodom je všeobecne známy. Zo dňa na deň sa nejaký národ začne vykresľovať ako stelesnená zvrátenosť a krutosť, zatiaľčo národ vlastný ako výkvet dobroty a ušlachtilosti. Každý čin nepriateľa sa posudzuje podľa jedného merítka, každý vlastný čin podľa iného.I dobré činy nepriateľa sa považujú za znamenie zvláštnej diabolskosti, ktorá chce oklamať nás a svet, zatiaľčo naše zlé činy sa ospavedlňujú našimi ušlachtilými cieľmi, ktorým slúžia...... objektivita je výnimkou, a väčší či menší stupeň narcistického skreslenia je pravidlom.

Erich Fromm (1900)

Druhá psychologická premisa priemyslového veku, že praktikovanie individuálneho egoizmu vedie k harmonii a mieru, v prospech všeobecného blaha, je z teoretického hľadiska mylná. (ad kapitalizmus)

Erich Fromm (1900)

Chamtivosť a mier sa navzájom vylučujú.

Erich Fromm (1900)

vypuknutie I. svetovej vojny vyvolalo takú nanajvýš drastickú túžbu po jednote, že sa ľudia zo dňa na deň vzdávali svojich celoživotných presvedčení ako pacifizmu, antimilitarizmu, socializmu, vedci odhadzovali svoje celoživotné presadzovanie objektivity, kritického myslenia a nestrannosti, aby sa spojili v tomto veľkom MY.

Erich Fromm (1900)

ľudia sa viac boja stať vyvrheľmi než zomrieť

Erich Fromm (1900)

Pretože sebavyššia výroba nemôže nikdy držať krok s neobmedzenými požiadavkami, dochádza nutne k nezmieriteľnej konkurencii medzi jednotlivcami v boji o väčší podieľ.

Erich Fromm (1900)

Pokiaľ sú národy zložené z ľudí, u ktorých prevažuje motivácia nadmernej ziskuchtivosti a chtivosti, povedú nevyhnutne vojny.

Erich Fromm (1900)

Boj medzi triedami, v podstate medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými, existoval vždy v spoločnostiach, ktoré boli založené na princípe chtivosti. Triedny boj neexistoval tam, kde nebola potreba alebo možnosť vykorisťovania.

Erich Fromm (1900)

Karl Raimund Popper (1902)

V otvorenej spoločnosti mnohí jej príslušníci usilujú o spoločenský vzostup a chcú zaujať miesto iných príslušníkov. To môže viesť k tak dôležitému spoločenskému javu ako je triedny boj. V organizme nenájdeme nič, čo by bolo obdobou triedneho boja.

..ak ma zmobilizujú do vojny, tak táto vojna je mojou vojnou, je na môj obraz a zaslúžim si ju. Zaslúžim si ju predovšetkým preto, lebo som sa je vždy mohol vyhnúť samovraždou alebo dezerciou; tieto posledné možnosti musíme mať vždy pred sebou, keď stojíme zoči-voči nejakej situácii. Ak som sa situácii nevyhol, zvolil som si ju.

Jean Paul Sartre (1905)

Emmanuel Lévinas (1906)

Totalitne máme tendenciu nielen myslieť ale sa aj správať. To znamená privlastňujeme si to cudzie, asimilujeme to do seba a chápeme to ako vlastné. Zabúdame na to, že je to vonkajšok, myslíme si, že celá realita vychádza z vnútra.

Emmanuel Lévinas (1906)

Človek nie je ani tak tvorom rozumným, ale túžiacim po navláde a slobode, ktorá z tejto nadvlády plynie. Zrovnakovanie je tak výpadom proti neznámemu teritóriu, ktoré si poznávajúci včleňuje do seba samého a následne ním disponuje, ako keby od večnosti mal, čo prichádza zvonku.

kdesi na počiatku každého vojnového besnenia je nuda, ktorá však nie je len nejakou bežnou náladou, čo sa človeka sem-tam zmocní, keď si nevie nájsť nič zmysluplné na prácu alebo zábavu, ale mám na mysli nudu, ktorú možno nazvať „ontologickým statusom ľudstva, ktoré podriadilo celý svoj život každodennosti a jej neosobnosti“.

Ján Patočka (1907)

Slavoj Žižek (1949)

Na západe sme žili v akejsi bezpečnej, ochrannej bubline atómovej veľmoci USA a mysleli sme si, že heroické časy už pomynuli. Dnes sa však znovu objavuje idea, že iba v násilných situáciách, keď musíš všetko riskovať, si autentickým človekom. Je to idea, že na tomto relatívne uspokojivom, konzumnom, hedonistickom, pokojnom život chýba čosi autentické. Pokojná éra je za nami a my musíme znovu objaviť heroizmus ale nie v tomto negatívnom zmysle.

Islam vidí svet ako otvorený konflikt medzi Krajom mieru (Dar al-Islam) a Krajom vojny (Dar al-Harb), ktorý musí byť porazený vo svätej vojne (džihád)

Niekto (2019)

Vďaka rozličným historických náhodám, hornou spoločenskou vrstvou v Severnom Írsku boli takmer iba protestanti a spodnou vrstvou boli takmer iba katolíci. Takže to, čo sa zdá na prvý pohľad ako teologický konflikt o povahe Krista, bol v skutočnosti typickým konfliktom medzi majetnými a nemajetnými.

Niekto (2019)

Takmer všetky krajiny vedia povedať : My nechceme robiť genetické experimenty na ľuďoch, alebo vývoj umelej inteligencie v oblasti zabijáckych robotov. Ale čo ak to urobia iní, ktorým nemôžeme dôverovať? Budú potom vo vývoji pred nami a to si nemôžeme dovoliť. Musíme sami také veci vyvíjať.

Niekto (2019)

Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

Niekto (2019)

Príčinou vojen je strach. Keby sa ľudia prestali báť jeden druhých, necítili by potrebu zbrojiť.

Niekto (2019)

To že je zápas o miesto v hierarchii medzi ľudmi, nevyplýva zo zlého usporiadania ľudskej spoločnosti, ale má hlbšie korene v biológii, u zvierat je tiež takýto zápas (ktorý ochudobňuje jedincov na spodku hierarchie)

Niekto (2019)

Druhú svetovú vojnu nespôsobili národné štáty, ale Hitler a nacistická ideológia, ktorá sa pretekala s komunistickou ideológiou. Národné štáty naopak proti tejto ideológii z vlastneneckých dôvodov bojovali a vyhrali.

Niekto (2019)

Vojny vznikajú kôli hraničným sporom medzi národnými štátmi. Tak vznikla prvá i druhá svetová vojna, boje v Severnom Irsku i vojna na Balkáne v 90-tich rokoch 20 teho storočia.

Niekto (2019)

Imperializmus bol výsledkom toho, že kapitalistické krajiny potrebovali nové trhy. Rast výroby je možný iba vtedy, ak dôjde k zodpovedajúcemu rastu spotrebiteľského dopytu. Pretože pracovníci v kapitalistickej ekonomike nie sú schopní naplniť dopyt (nie sú schopní kupovať, lebo majú nízke mzdy), musia výrobcovia expandovať na nekapitalistické trhy, aby našli spotrebiteľov pre svoje tovary, čo vedie k imperializmu. Ako impérie rastú, tak dochádza k stretu impérií a k vojne. To bolo príčinou 1. sv. vojny.

Niekto (2019)

Imperializmus je kapitalizmus. keď sformovanie medzinárodných kapitalistických monopolov rozdelí svet medzi seba a je dokončené územné rozdelenie celého sveta medzi najväčšie kapitalistické mocnosti. Kapitalistické mocnosti vyvolávajú vojny so slabšími národmi aby zväčšili svoj monopolný kapitál. Pri rozvoji kapitalizmu je jeho prirodzeným vývojom to, aby kapitalistické národy predstavujúce jadro, si podmaňovali národy na periférii prostredníctvom imperialistických vojen pri hľadaní nových trhov a zdrojov.

Niekto (2019)

Deontologické vyhlásenia o právach a povinnostiach spôsobujú vznik nezmieriteľných morálnych konfliktov v morálnych otázkach. Totiž práve „vyhlásenia o právach, vinách, povinnostiach a morálnej zodpovednosti stanovujú pozíciu, ale nerobia nič, aby ju obhájili. Hovoria nám, čo máme robiť, ale nevysvetľujú, prečo by sme to mali robiť a tomu, kto s tým nesúhlasí, neposkytujú nič, na základe čoho by mohol svoj názor zmeniť. (ad deontológia)

Niekto (2019)

Vojny pochádzajú z nacionalizmu, teda z pokazenia zdravej lásky k vlasti, ktorá umožňuje národom spolupracovať (spájať to najlepšie) a nie súperiť (presadzovať vlastnú silu).

Niekto (2019)

Plníme si ústa slovom mier, ale potom z nášho vzdelávacieho systému budujeme kultúru založenú na súperení a nie na spolupráci.

Niekto (2019)

Zdá sa, že tieto inštinkty (základný pud ničenia) vo vzťahoch medzi národmi nie je možné nijako skrotiť (ani zákonmi, zbraňami, sankciami, medzinárodnými organizáciami…) práve preto, že tieto inštinkty sú vlastné všetkým ľuďom, či už tomu, kto uviazol v dopravnej zápche, až po toho, kto vládne národu.

Niekto (2019)

Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.

Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra
svevoľne, kde len stihne, slabšieho;
hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra,
chce, aby strela sa len pre neho;
ba končiny si svojí všehomíra,
kams’ v prázdeň vytískajúc iného —

Niekto (2019)

Množstvo jazykov je iba zdrojom konfliktov, lebo každý človek chce prirodzene rozumieť o čom sa rozpráva v jeho okolí a reč, ktorej nerozumie mu lezie na nervy. Každý silou mocou drží svojej reči, v domnienke, že by prišiel o niečo veľmi vzácne, keby ju stratil. Národ prežíva cez väčšinu, neschopnú sa naučiť cudzí jazyk. Pre väčšinu ľudí má národ a národná reč veľkú hodnotu ako jediné miesto, kde človeku rozumejú a odnárodnenie sa jednotlivca je pokladané za veľkú zradu.

Niekto (2019)

A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.

Niekto (2019)

Vojna je pokračovaním politiky iným spôsobom.

Niekto (2019)

Ak by Sovietsky zväz prežil, dnes by sa dalo predísť mnohým konfliktom vo svete, ktorých príčinou je unipolárny svetový poriadok na čele s USA.

Niekto (2019)

História nás učí, že žiadny diktátor nemôže ostať pri moci, pokiaľ prehraje vojnu. Preto diktátor nemôže ukončiť začatý konflikt.

Niekto (2019)

Vo chvíli, keď sa zlo zmocní sveta, tak to už je vec ktorá nie je len materiálna, ktorá nie je len technická, za tým stojí nejaké mystérium, nejaké zlo, my kresťania hovoríme, že za tým stojí diabol, a tak ako Stalin a Hitler boli strážený silami zla, aby sa ani atentát nepodaril. Preto aj zlo, ktoré dnes vyžaruje z Ruska presahuje to materiálne , a teda že možno očakávať ešte ďalšie pustošenie, ktoré môže súvisieť aj s nejakou stratou sebazáchovy... keď tak, nech to všetko padne.

Niekto (2019)

Tí, ktorý vojnu vedú, často tvrdia , že chcú len napraviť staré krivdy. Najčastejšie však jedny krajiny napadajú druhé, aby rozšírili svoje územia alebo získali cenné suroviny.

Niekto (2019)

V Európe bola aj tridsaťročná vojna, ktorá sa viedla z náboženských dôvodov.

Niekto (2019)

Vojna nie je nič iné, než naša konštrukcia a výslednica našich vedomí, našich túžob.

Niekto (2019)

Vojna a akékoľvek zlo je výsledkom slobody človeka a daňou za to, že môžeme žiť autentický život. O to vzácnejšie je rozhodnutie slobodného človeka pre Boha, pre dobro a pre pokoj. Je to najväčší div a zázrak, aký poznám.

Niekto (2019)

V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek.

Niekto (2019)

co svět světem stojí, ještě se svobodní lidé, jimž nikdo nevládne, nikdy nepokusili obsadit nějaké velké území a podrobit si tamní obyvatelstvo; války byly od nepaměti záležitostmi vlád a mocipánů, nikoliv jejich poddaných, kteří však vždy nesou následky a trpí za rozhodnutí svých vládců, již je maximálně dokáží čas od času – za jejich peníze – masovou propagandou přesvědčit o tom, že válku vlastně chtějí.

Niekto (2019)

„národní obrana“ se velmi často v rukou politiků zvrhává v „národní útok“, ač se tomu tak neříká (asi každý stát má ministerstvo obrany a nejspíše žádný nemá ministerstvo útoku; navzdory tomu, co taková ministerstva mnohých států provádějí v praxi)

Niekto (2019)

Svět bez států totiž zároveň znamená svět bez válek. Jistě, na různých místech by i nadále probíhaly lokální konflikty, nicméně dokud by tyto byly placeny z kapes těch, kdo je vedou, neměly by patrně potenciál narůstat do tak obřích rozměrů jako války států.

Niekto (2019)

Vývoj ide tak rýchlo, a udalosti prichádzajú tak rýchlo, že bežný človek to vôbec nedokáže stráviť. A pretože to nemôže stráviť, tak vznikajú v ľuďoch skratkovité názory, ktoré sa potom stavajú veľmi rýchlo proti sebe a naraz vidíte, že sú ľudia zúfalí, nenávistní, a akoby vojna prenikala aj do štátu, kde sa nebojuje.

Niekto (2019)

Politici sa dostávajú do stavu, že veria, že iba sila rozhoduje o pravde. (a nie rozhovor so sebou samým, pri ktorom sa duša očisťuje od všetkého nepravdivého)

Niekto (2019)

Väčšina mužov, keď ich oblečieš do rovnošiat a dáš im pušky, tak bojujú. Minimálne zo strachu. A prvé výbuchy a mŕtvi kamaráti ich presvedčia, že je to naozaj potrebné.

Niekto (2019)

Veľmoci majú tendenciu expandovať a obsadzovať územia, ktorá sa im raz môžu hodiť. Ako keď budujete nejaké obchodné imperíum a vidíte nejaké strategické aktíva, tak po nich idete.

Niekto (2019)

Střet civilizací (2019)

Ideológia nevoľníctva akéhokoľvek druhu totiž nemôže strpieť existenciu slobodného jednotlivca nielen vo vlastných radoch, ale ani kdekoľvek inde na svete.

Střet civilizací (2019)

Ustredným a najnebezpečnejším rozmerom rodiacej sa globálnej politiky bude konflikt medzi rôznymi civilizačnými skupinami.

Střet civilizací (2019)

Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami.

Střet civilizací (2019)

Mocenská rovnováha medzi civilizáciami prechádza zmenami : vplyv Západu relatívne upadá; rastie ekonomická, vojenská i politická sila ázijských civilizácií; v islámskych krajinách dochádza k demokrafickej explózii...

Střet civilizací (2019)

Univerzalistické nároky vedú Západ stále častejšie do konfliktu s inými civilizáciami, najzávažnejší je konflikt s islámom a Čínou....

Střet civilizací (2019)

Vo svete po studenej vojne nehrajú najdôležitejšiu rolu ideologické, politické či ekonomické rozdiely medzi národmi, ale rozdiely kultúrne.

Střet civilizací (2019)

Sme v neustálom pokušení rozdeľovať ľudí na "my" a "on", na skupinu okolo nás a na tých druhých, na našu civilizáciu a tamtých barbarov. Učenci svet vysvetľovali pomocou protikladov orient - okcident, sever - juh, stred - okraj. Muslimovia svet tradične delia na dar al Islam a dár al Harb, krajinu mieru a krajinu vojny. Podobné rezlišenie, istým spôsobom obrátené naruby, sa vyskytlo i v teóriách amerických vedcov, ktorí svet rozdelili na "zóny mieru" a "zóny zmätku".

Lebo ľudia sú hriešni.

Niekto (2019)

Konfucionisti vravia, že všetky veci musia byť správne pomenované. Keď sa zle pomenujú vzniká spoločenská nestabilita. (ad konfucianizmus)

Niekto (2019)

Poväčšine sme vyrastali pod dusivým tlakom paradigmy nulového súčtu, teda presvedčenia, že keď niekto vyhrá, niekto iný musí prehrať. Koncept hry s nulovým súčtom nám vnútil súperenie ako základný princíp fungovania sveta. Bez konkurencie by sme sa však nemohli pochváliť množstvom hospodárskych a spoločenských úspechov, ktoré sme za stáročia dosiahli. Podotýkam, zdravej konkurencie.

Ak dovolíme, aby mala súťaživosť hlavné slovo pri prijímaní rozhodnutí, prídeme o pevnú pôdu pod nohami a začneme vidieť nedostatok aj tam, kde nič nechýba.

Dojem nedostatku značne ovplyvňuje náš pohľad na svet. Tieto limity možno posunúť dvomi spôsobmi. Môžeme si uvedomiť, že dojem nedostatku často nevychádza zo skutočnosti, ale vytvárame si ho sami. Alebo sa môžeme rozhodnúť, že sa na hre s nulovým súčtom nebudeme vôbec zúčastňovať.

Ak jeden človek niečo získa, neznamená to, že druhý nevyhnutne niečo stratí. Záleží na zornom uhle. Spôsob, aký vnímame svet, je taký mocný, že nám vie nanútiť dojem nedostatku a zbytočne v nás vyvoláva súťaživosť, až napokon skutočne vytvorí nedostatok, ktorého sme sa sprvu obávali.

Niekto (2019)

Střet civilizací (2019)

Rozdiely v bohatstve síce môžu viesť ku konfliktom, ale skúsenosť nás učí, že k tomu dochádza predovšetkým vtedy, keď sa bohaté a mocnejšie spoločnosti pokúšajú dobyť a kolonizovať spoločnosti chudobné a tradičné.

V roku 1793 skončili vojny kráľov a začali vojny národov..... V roku 1917 sa v dôsledku ruskej revolúcie ku konfliktu národných štátov pridal konflikt ideologií.

Niekto (2019)

Střet civilizací (2019)

Koncom osemdesiatich y začiatkom 90-tich rokov vládni ministri v číne varovali kresťanských kazateľov, aby nanarušovali krehkú náboženskú rovnováhu v krajine.

Konflikty dnes vznikajú preto, že sa nerešpektuje medzinárodné právo (najma zo strany USA a Ruska)

Niekto (2019)

Je akýsi duch národa, ktorý má svoju česť. A keď niekto urazí môj národ, potom pôjdem hoci aj do vojny a zabijem ho, kôli cti môjho národa.

Niekto (2019)

Potrebujeme byť úprimní ohľadom našich dejín a to je extrémne ťažké pre každý národ na svete. Každý národ inklinuje k tomu vytvoriť si veľmi deformovaný obraz svojej minulosti. Pamätáme si iba momenty slávy, alebo momenty keď sme boli obeťou. A zabúda na chvíľe keď sme boli krutí, keď sme urobili chyby, keď sme boli agresormi. (Je to ) veľmi jednostranný pohľad na históriu, skoro ako keby mániodepresívny., že buď sme úbohé obete, po ktorých každý šliape a napadá ich, alebo sme najväčší hrdinovia.

Niekto (2019)

Království boží ve vás (2019)

Dejiny, prirodzenosť ľudská a Boh nám ukazujú, že pokiaľ budú dvaja ľudia a medzi nimi chlieb, peniaze a žena - bude vojna. To jest, že žiadny pokrok neprinútí ludí, aby sa zriekli divkého chápania života, pri ktorom sa bez bitky neda rozdeliť chlieb, peniaze a žena.

20-te storočie vložilo do rúk primáta z africkej savany komplikované artefakty, aby slúžili novému spôsobu vedenia vojny. Už nie šípy a luky, ale guľomety, tanky a lietadlá a v polovici storočia aj atómovú bombu. Iné typy artefaktov - totalitné spoločnosti - zosilili banálne zlo jednotlivcov. Individuálny človek sa nezmenil, zmenili sa inštitúcie. Sú to inštitúcie, ktoré dali zlu v 20-tom storočí nadľudskú, monštruóznu podobu.

Niekto (2019)

Za celými hrôzami masového vraždenia v 20-tom storočí je banálne zlo individuálnych ľudských aktérov, strach, poslušnosť, závisť, komplexy menejcennosti. Zlo nacizmu a komunizmu bolo banálne, pokiaľ ide o ľudských jedincov, ktorí ho páchali Bolo to zlo, ktoré je podobne ako dobro súčasťou ľudskej prirodzenosti, ktorá sa preniesla v nezmenenej podobe z pleistocénovej africkej savany do 20-teho storočia.

Niekto (2019)

Ale všimni si, že normální lidi to nechtějí
To jenom ty nahořě po větší moci dychtejí
chcejí ovládat víc lidí , nebo mít víc peněz
to už je jedno, radši do cesty im nelez

Niekto (2019)

Chlapi idú radšej bojovať, ako by mali robiť.

Niekto (2019)

Niektorí ľudia zo zábavy hrajú počítačové vojnové hry a pre niektorých ľudí je reálna vojna zábavou.

Niekto (2019)

Niektorí ľudia inštiktívne sympatizujú s násilím. Sú ludia, ktorí inštinktívne podporujú Putina zo žiadneho iného dôvodu ako toho, že obdivujú tyrana. Ideologicky sa odlišujú iba postojom k násilu o ktorom hovoria, že je dobré. Možu byť ľavicoví bolševici a aj pravicovi nacionalisti - obidva skupiny obdivovali násilie. Títo ľudia dnes znova získavajú prevahu. (ad tyrania)

Niekto (2019)

Šéf má dvoch psov, ktorí sú v pohode, ak im dáva jedlo do ich misiek, pretože vedia, ktorá miska patrí ktorému. Ak im všk niekto hodí cez plot kus jedla, tak sa strašne ruvajú, pretože neviedia, komu to jedlo malo patriť a každý z nich ho pokladá za svoje.

Niekto (2019)

Väčší štát sa snaží pohltiť menší, aby ešte narástol a jeho vojaci sú len ako tráviace šťavy ktoré mu umožňujú zabudovať nové územia do jednoliateho celku.

Niekto (2019)

Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)

Určité udalosti alebo emócie spojené s jedným jednotlivcom z iného stavu alebo národa môžu viesť k unáhleným zovšeobecneniam a predsudkom voči celej skupine. To môže vyvolávať lásku alebo nenávisť voči všetkým príslušníkom tejto skupiny. Tieto predsudky môžu prispieť k polarizácii a konfliktom medzi skupinami a národmi.

Niekto (2019)

Tento výrok odzrkadľuje Spinozovu myšlienku, že ľudia majú tendenciu tvoriť predsudky a unáhlené zovšeobecnenia o iných na základe ich príslušnosti k istému stavu alebo národu. Tieto predsudky a generalizácie môžu viesť k nenávisti alebo láske voči celej skupine ľudí na základe jediného jednotlivca alebo incidentu. V praxi to znamená, že ak človek zažije radostnú alebo smutnú udalosť spojenú s jedným príslušníkom iného stavu alebo národa, môže mať tendenciu preniesť tieto emócie a hodnotenia na všetkých príslušníkov tejto skupiny. Napríklad, ak sa niekto stretne s jedným milým a sympatickým jednotlivcom z iného národa, môže začať cítiť lásku a sympatiu nielen k nemu, ale aj k všetkým ľuďom toho istého národa. Naopak, ak zažije negatívnu skúsenosť s jedným príslušníkom inej skupiny, môže mať tendenciu preniesť negatívne emócie a predsudky na všetkých členov tejto skupiny. Tento mechanizmus zovšeobecňovania a tvorby predsudkov môže prispievať k polarizácii a konfliktom medzi rôznymi skupinami a národmi. Keď sa emócie, ktoré sú spojené s jednotlivcom, rozšíria na celú skupinu, môže to viesť k vybudovaniu kolektívnej nenávisti alebo lásky voči celej skupine. Tento proces môže byť ešte zosilnený sociálnymi a kultúrnymi faktormi, ako je mediálna manipulácia, šírenie stereotypov a nacionalizmus. Výsledkom takéhoto generalizovania a predsudkov môže byť zvýšené napätie, antagonizmus a dokonca konflikty medzi skupinami a národmi. Preto je dôležité byť si vedomí tohto mechanizmu a úsilie o prekonanie predsudkov a tvorby spravodlivejších a objektívnejších pohľadov na iné skupiny.

Niekto (2019)

Na anorganickej úrovni sa termín "boj" nepoužíva v rovnakom zmysle ako pri živých organizmoch, pretože to vyžaduje prítomnosť vôle a vedomia. Boj je skôr fenoménom spojeným so životom, kde existuje snaha o prežitie, súťaž o zdroje a interakcie medzi živými organizmami. Na anorganickej úrovni môžeme skôr hovoriť o interakciách, reakciách a dynamických procesoch v prírode. Napríklad v prírodných systémoch ako je ekosystém môže dochádzať k súťaži o dostupné zdroje a vytváraniu rovnováhy medzi jednotlivými prvkami. Avšak, použitie termínu "boj" na anorganickej úrovni je skôr metaforické a nezakladá sa na skutočnom boji, ako je tomu v prípade živých organizmov.

Niekto (2019)

Ľudia zabíjajú veľa zvierat. Preto si tieto zvieratá povedia, stanem sa človekom a budem zabíjať ľudí.

Niekto (2019)

Vojny medzi ľudmi sa takmer nikdy nebojujú koli objektívnym potrebám ako sú potrava alebo teritórium. Takmer vždy sa bojujú kôli historickým a mytologickým naratívom (príbehom) ktoré sme vytvorili a ktorým veríme.

Niekto (2019)

Vieme aký je cyklus zvyšovania výdavkov na zbrojenie - Vyzbrojuješ, lebo sa chceš cítiť bezpečnejšie, čo spôsobí, že sa sused cíti ohrozenejšie a preto tiež zbrojí..

Niekto (2019)

Výrok "Ako hovorí Empedokles, veci sa nachádzajú raz v pohybe a raz v pokoji, pohybujú sa, keď láska vytvára z mnohosti jednotu alebo Svar z jednoty mnohosti, naproti tomu v medziobdobiach odpočívajú" vyjadruje princíp zmien a cyklickosti v prírode. Tento výrok nám pripomína, že svet nie je ustálený, ale je v neustálom pohybe a zmenách. Pokiaľ ide o vysvetlenie vzniku vojen, výrok môže ponúknuť určité perspektívy. Keď Empedokles hovorí o láske a Svare, môžeme to vnímať ako dva protikladné prvky alebo síly, ktoré ovplyvňujú spoločnosť a vzťahy medzi ľuďmi. Láska tu môže byť chápaná ako sila, ktorá spája a vytvára jednotu medzi ľuďmi a narodmi. Naopak, Svar môže predstavovať konflikt, nesúhlas a rozdelenie medzi ľuďmi. Vo vojne môžeme vidieť prejav Svaru, kde konflikty a nesúhlas vyústia do fyzickej a násilnej súťaže medzi skupinami, národmi alebo kultúrami. V tejto súťaži sa usilujú o dosiahnutie svojich cieľov a ochranu svojich záujmov. Medziobdobia odpočinku, kedy veci odpočívajú, môžeme vnímať ako časy relatívneho pokoja a stability, kedy sa sily konfliktu mieria a spoločnosti sa snažia udržiavať rovnováhu a stabilitu. Takže, výrok Empedokla môže poskytnúť určitý rámec na pochopenie cyklickosti vojny a pokoja v spoločnosti. Poukazuje na to, že vojny a konflikty sú súčasťou ľudskej skúsenosti, ale existujú aj časy, keď sa spoločnosti snažia dosiahnuť jednotu a mier.

Niekto (2019)

Človek, sloboda, vlastníctvo (2019)

Podľa Rousseau až po rozparcelovaní všetkej pôdy vzniká hobbovský stav vojny všetkých proti všetkým (ad Jean Jacques Rousseau , Thomas Hobbes)

Informačná vojna je vojnou na život a na smrť medzi demokratickými a autoritatívnymi režimami. A autoritatívne režimy sú presvedčené o tom, že tú vojnu môžu vyhrať.

Niekto (2019)

Takmer 200 rokov uplynulo od vynálezu kníhtlače, kým sa to prejavilo vo vedeckej revolúcii. Počas týchto 200 rokov hlavným účinkom vynálezu knihtlače bola vlna náboženských vojen a upaľovania bosoriek, pretože bestsellery neboli Kopernikove a Galileove spisy ale bestsellerom boli náboženské polemiky a manuály na usvedčovanie bosoriek.

Niekto (2019)

Vynález kníhtlače prelomil monopol katolíckej cirkvi na bibliu v prospech množstva extrémnych náboženských siekt. A vlna náboženských vojen, ktorá v Európe kulminovala 30 ročnou vojnou (najdeštruknejšou vojnou v Európe do 1. a 2. svetovej vojny) mala príčinu v jave, ktorý môžeme vidieť i dnes - rozšírenie klamlivých správ a konšpiračných teórii Ak sa stane vytváranie informácii jednoduchším, nezíska sa automaticky viac faktov, ale viac nekvalitných informácií. (Ad Katolicizmus Protestantizmus)

Niekto (2019)

Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám.

Niekto (2019)

V príbehoch dejín sa stereotypy podávajú ďalej, a to by mohlo byť vysvetlením pre stále opakujúce sa konflikty. Mýty ktoré prinášajú sebachápanie národov, príbehy dejín ktoré privolávajú nové podobné dejinné príbehy.

Niekto (2019)

Viete čím začína europská literatúra, európske písomníctvo? Hádkou, celá európska literatúra vyviera z boja. Homérova Iliada je eposom o vojne, a tú vojnu roznietil spor o krásnu Helenu.

Niekto (2019)

Rozdelenie v myslení medzi ľuďmi je nebezpečím (pre vznik vojny). Možeme si začať hovoriť "Ako si len niekto môže myslieť niečo úplne iné ako si myslím ja?" Ak keď trochu zosílime tento pocit "Ako si len môže myslieť..?" môžeme dospieť k tomu, že ho akosi dehumanizujeme. A to je potom intelektuálny počiatok vojny. Vojny nie sú iba obrana prežitia, ale sú aj obranou myslenia.

Niekto (2019)

Vojna nevzniká iba kôli ekonomicko - mocenským dôvodom. dôvodom môže byť aj iba túžba po poznaní a túžbe mať nejakú orientáciu v skutočnosti.

Niekto (2019)

V týchto spoločnostiach sú ešte ženy chápané ako určité (surovinové) zdroje a preto trójska vojna kôli krásnej Helene, bola vojnou o zdroje.

Niekto (2019)

Štáty sú ochotné ísť do vojen na ochranu a rozšírenie svojich génov, ale potrebujú k tomu spoluúčasť mémov, ktoré tiež potrebujú chrániť a rozširovať.

Niekto (2019)

Darvinizmus posiľnil bojovné filozofické názory ľudí.

Niekto (2019)

Mémy vedú konkurečný boj o obmedzený priestor viery v hlavách svojich hostiteľov. Prostriedky prenosu, vektory ich pôsobenia, zaznamenali v poslednej dobe nevídaný rozvoj. Mémy obmedzujú svoje pakty iba na úzke memokomplexy, a bojujú proti iným mémom spojených do iných memokomplexov v rámci ideosféry. Euroamerický memový fond lakomí na azijský génový fond, a nepostačuje mu niekoľkomiliardový hostiteľský priestor viery. Každý memokomplex má svoje zbrane - memovyhrážok, memoslučky, memonávnady a memovakcíny. Niektoré memokomplexy majú už viac než úctihodný vek a tvária sa ,že dokážu sami všetko vysvetliť. Možno, že by nakoniec mohol zvíťaziť jeden jediný memokomplex, ale možno by naša ideosféra bola ochudobnená o množstvo zaujímavých mémov. Je veľmi pravdepodobné, že by nakoniec vyhral nejaký jednoduchý, zrozumiteľný, ľahko reprodukovateľný agresívny, exotoxický memokomplex.

Niekto (2019)

Panství kříže (2019)

Americká kulturní válka není ani tak válkou proti křesťanství, jako spíše občanskou válkou mezi dvěma křesťanskými frakcemi. ( ad Kresťanstvo)

realisté jako Morgenthau očekávají konflikt a uvědomují si, že se mu nelze vyhnout, jsou méně náchylní na něj reagovat nepřiměřeně, jak se to stává idealistům. Chápou totiž, že sklon dominovat je přirozenou součástí všech lidských interakcí, zejména interakcí států.

Pomsta geografie (2019)

instituce jsou pouze odrazem rovnováhy moci jednotlivých členských států, které v konečném důsledku rozhodují o otázkách míru a války. Přesto je podle Morgenthaua systém rovnováhy moci ve své podstatě nestabilní. Každý národ z obavy, že špatně odhadne rovnováhu sil, usiluje o kom-penzaci těchto chyb neustálou snahou po získání převahy. To je přesně ten důvod, proč začala první světová válka. Habsburské Rakousko, wilhelmovské Německo a carské Rusko se snažily nastavit rovnováhu sil ve svůj prospěch, ale velmi se přepočítaly.

Pomsta geografie (2019)

zatímco naše domácí politické zřízení je definováno zákony, protože legitimní vláda monopolizuje použití moci, svět jako celek je stále v přirozeném stavu, ve kterém neexistuje Hobbesův Leviathan, jenž by potrestal nespra-vedlnost.4 Pod pozlátkem civilizace leží nejponurejší síly lidské vášně, a tak stěžejní otázkou zahraničních vztahů pro realisty zůstává Kdo může co komu udělat?

Pomsta geografie (2019)

Malý stát uprostřed soupeřů, jako je například Izrael, musí být zvláště pasivní, nebo zvláště agresivní, aby přežil. Je to především otázka geografie.2

Pomsta geografie (2019)

Když se ohlédneme zpět, k prvnímu vojenskému převratu v roce 1958, každý irácký diktátor musel být represivnější než ten předchozí, aby udr-žel pohromadě stát bez přirozených hranic, který je složený z Kurdů, sunnitských a šíitských Arabů, a tedy překypující jasně vyjádřenou mírou etnického a sektářského vědomí.

Pomsta geografie (2019)

Ve chvíli, kdy obyvatelé Mezopotámie začali kultivovat většinu zavla-žované půdy a pole jedné pospolitosti se ocitlo v sousedství s polem jiné obce, došlo na neustávající války. Neexistovaly totiž žádné cen-trální orgány, které by urovnaly hraniční spory nebo by přidělovaly vodu v období jejího nedostatku.

Pomsta geografie (2019)

válka již není „zábavou králů“, jak tomu bylo v Evropě osmnáctého století, ale nástrojem nacionalistického a nábo-ženského fanatismu, ať už ve velkém měřítku jako v případě nacistic-kého Německa, nebo v menším měřítku jako u al-Káidy.29

Pomsta geografie (2019)

Atossa, manželka perského krále Daria, apeluje v posteli na manželovu mužskou ješitnost, když ho prosí, aby napadl Řecko. Projevuje tak laskavost svému řeckému lékaři, který jí vyléčil nádor prsu, a který chce znovu navštívit svou vlast.

Pomsta geografie (2019)

Stručně řečeno, geopolitika znamená vliv geografie na rozdělení lidí.

Pomsta geografie (2019)

na planetě není víc místa pro další expanzi evropských říší, a proto také pochopil, že evropské války se budou muset odehrávat v celosvětovém měřítku, k čemuž také došlo v případě první a druhé světové války.

Pomsta geografie (2019)

starý příběh Evropy stojící proti Rusku: liberální námořní síly jako Athény či Benátky stály proti reakční sucho-zemské mocnosti, kterou představovaly Sparta a Prusko. Moře totiž poskytuje kromě vlivů daných přístupem do vzdálených přístavů také jistý druh nedotknutelné bezpečnosti hranic nezbytné pro to, aby libe-ralismus a demokracie zapustily kořeny.

Pomsta geografie (2019)

Podobně jako Mongolové bušili na brány okrajových oblastí Eurasie (Finska, Polska, Turecka, Sýrie, Iráku, Persie, Indie a Číny), tak teď Rusko, podporované soudržností pevniny, uspělo díky rozvoji svých železnic.

Pomsta geografie (2019)

Podle Haushofera si stabilní hranice snaží udržet pouze upadající národy a jen dekadentní národy se snaží chránit své hranice trvalým opevněním, protože hranice jsou živé organismy. Silné národy místo toho stavějí silnice. Pro nadřazené národy jsou hranice jen dočasnou překážkou.

Pomsta geografie (2019)

technologie industriální éry zvýhodňuje velké státy. Státy s rozlehlým územím a velkými vzdálenostmi nejlépe využijí velké továrny, železniční tratě a letadlové lodě. „Zdá se, že příběh naší doby odráží s nepříznivou osudovostí trend směrující k říším a superstátům,

Pomsta geografie (2019)

„Mezinárodní společnost je… společností bez autority, která by zaručovala zákonnost.“ Jinými slovy, nachází se ve stavu anarchie.

Pomsta geografie (2019)

„Ruský stát sahající od Uralu po Severní moře,“ vysvětluje, „není o nic lepší než německý stát sahající od Severního moře po Ural.“ Ruská letiště u Lamanšského průlivu by mohla být pro bezpečnost Velké Británie stejně nebezpečná jako německá.

Pomsta geografie (2019)

Geografie Eurasie bude stejně těsná jako geografie Evropy, kde nesčetné množství mocných států, nepří-jemně namačkaných na malém prostoru, neustále bojovalo a kde mír „propukal“ stejně vytrvale díky uplatňování rovnováhy mocenské politiky.

Pomsta geografie (2019)

Vnitřní nepokoje podnícené hromadnými sdělovacími prostředky, které neznají hranice, a politickou logikou, která hledá cizího obětního beránka pro domácí problémy, se rychle mohou rozšířit do celého regionu. Představitelé států by pak mohli být zahnáni do příslovečného kouta – což je nebezpečné místo, pokud jde o lidi, kteří disponují ato-movými bombami.1

Pomsta geografie (2019)

S civilizacemi hustě namačkanými vedle sebe a s médii jako prostředky neustálých slovních útoků bude zapotřebí klidné zákulisní diplomacie jako nikdy dříve. Jedna krize bude přecházet v další, a proto vznikne neustálá potřeba, abychom se zklidnili.

Pomsta geografie (2019)

Hranice mezi východní a západní říší pro-bíhala středem území, na kterém po první světové válce vznikl mnohoná-rodnostní stát Jugoslávie. Když se stát v roce 1991 násilně rozpadl, alespoň zpočátku tento rozvrat evokoval rozdělení Říma, k němuž došlo o šestnáct století dříve. Slovinci a Chorvaté byli římští katolíci, dědicové tradice, kte-rou Rakousko-Uhersko navázalo na západní Řím. Srbové byli ortodox-ními křesťany a dědici osmansko-byzantského odkazu Říma na východě.

Pomsta geografie (2019)

Ruský imperialismus byl vždy přitahován mlhavou vyhlídkou na přístup k teplým vodám nedalekého Indického oceánu. Ale nebyly to jen případy Kavkazu a Afghánistánu, kde se Rusové odvážili vstoupit hluboko do hor mimo hlavní oblast velké roviny.

Pomsta geografie (2019)

Vliv kyberprostoru a nových médií v případě Kašmíru, stejně jako Palestiny, rozněcuje oheň nenávisti mezi miliony lidí, čímž oddalují řešení spletitých a vzájemně provázaných problémů.

Pomsta geografie (2019)

Revoluce pro život (2019)

aktivní fašistické ničení vždy tváří jako nutná sebeobrana. Musí se dobýt zpět vlastní země. „Ode dneška opětujeme palbu,“ znělo Hitlerovo vylha-né vyhlášení války Polsku.

unser Immunsystem mit sehr vielen kleinen Zellen. Es verfügt über Experten zur Erkennung von Fremdem, über Auftragskiller, Hutmacher und Streitschlichter.

Darm mit Charme (2019)

Prečo vojna? (2019)

Túžba po moci zo strany vrstiev, ktoré v danom momente ovládajú štát, je v priamom rozpore s obmedzením ich výsostných práv (medzinárodnou inštitúciou).

Prečo vojna? (2019)

..(existujú) malé , no odhodlané skupiny ľudí, ktorým sú cudie sociálne ohľady, či zábrany a pre ktorých vojna, výroba zbraní a obchodovanie s nimi nie sú ničím iným ako príležitosťou získať osobné výhody...

Prečo vojna? (2019)

Ako je možné, že vyššie spomenutá menšina (ovládajúca štát) dokáže podriadiť svojím chúťkam masu národa, ktorý v dôsledku vojny môže len trpieť a stratiť?

Prečo vojna? (2019)

Vládnuca menšina má v prvom rade pod kontrolou školy, periodickú tlač a väčšinou aj náboženské inštitúcie. Ich prostredníctvom ovláda a riadi city má a pretvára ich na svoje nástroje zbavené vlastnej vôle.

Prečo vojna? (2019)

Ako je možné, že sa masy nechávajú spomenutými prostriedkami rozvášniť až do stavu besnenia a sebaobetovania? Jedinou odpoveďou môže byť: v každom človeku tlie potreba nenávidieť a ničiť.

Prečo vojna? (2019)

čelní predstavitelia sveta, ktorí zmýšľajú zodpovedne, si poväčšine úprimne želajú koniec vojen. Narážajú však na odpor proti tomuto nevyhnutnému kroku prameniaci z poľutovaniahodných tradícií jednotlivých národov, ktoré sa pomocou vzdelávacieho procesu ako dedičná choroba prenášjú z jednej generácie na druhú. Hlavnú zodpovednosť za udržiavanie týchto tradícií nesie vojenská výchova a jej glorifikácia..

je to Mars, komu skladajú pocty, stavajú sochy a píšu knihy.

O zmysle života (2019)