Nedostatok objektivity vo vzťahu k cudzím márodom je všeobecne známy. Zo dňa na deň sa nejaký národ začne vykresľovať ako stelesnená zvrátenosť a krutosť, zatiaľčo národ vlastný ako výkvet dobroty a ušlachtilosti. Každý čin nepriateľa sa posudzuje podľa jedného merítka, každý vlastný čin podľa iného.I dobré činy nepriateľa sa považujú za znamenie zvláštnej diabolskosti, ktorá chce oklamať nás a svet, zatiaľčo naše zlé činy sa ospavedlňujú našimi ušlachtilými cieľmi, ktorým slúžia...... objektivita je výnimkou, a väčší či menší stupeň narcistického skreslenia je pravidlom.