predchádzajúci filozof nasledujúci filozof
Thomas Hobbes
Povedali o ňom
Niekto : Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomas Akvinsky): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety. >>
Niekto : John Rawls si myslí, že je niečo medzi utilitarizmom (pokladajúcim ľudí občas za za prostriedky a nie ciele) a intuitivizmom (v prípade ktorého môžu prevládať predsudky) čo dokáže vyriešiť otázku spravodlivosti a to je tradícia spoločenskej zmluvy, ktorá zahrňuje filozofov ako Jean Jacques Rousseau, Thomas Hobbes. tradícia spoločenskej zmluv hľadá taký stav spoločnosti, na ktorom by sa ľudia zhodli, pod čo by sa podpísali. >>
Niekto : Pri spoločenskej zmluve treba nájsť základ, na ktorom sa vieme všetci ľudia dohodnúť. Odpoveď ktorú dáva Thomas Hobbes, je , že vec na ktorej sa vieme všetci zhodnúť je naša smrteľnosť, náš strach zo smrti a naša túžba sa jej vyhnúť. To je veľká rovnoprávnosť, všetci sme si rovní pred smrťou. >>
Niekto : Odhliadnuc od rozmanitých nedostatkov v názoroch Johna Locka na vznik vlastníctva je potrebné zdôrazniť, že oprávnene premenil vlastníctvo na produkt človeka, na produkt jeho práce. Tým súčastne odmietol politicko-právne teórie vzniku vlastníctva, napríklad Hobbesov koncept, ktorý vlastníctvo odvodzuje od platnosti politického zákona. a rovnako odmieta aj náboženskú teóriu vzniku súkromného vlastníctva presadzovanú v jeho časoch Filmerom. Ten tvrdil, že Boh dal vlastníctvo zeme nie všetkým spoločne, ale Adamovi ako panovníkovi a všetci následníci Adama, pozemský panovníci dedia toto vlastníctvo po Adamovi. (ad John Locke, Thomas Hobbes) >>
Niekto : Podľa Rousseau až po rozparcelovaní všetkej pôdy vzniká hobbovský stav vojny všetkých proti všetkým (ad Jean Jacques Rousseau , Thomas Hobbes) >>
Erich Fromm : Teória, že cieľom života je naplnenie každej ľudskej túžby, bola po Aristippovi vyslovena až vfilozofmi v 17. a18. storočí....Pre Hobbesa je šťastie neustálý postup od jednej žiadostivosti ku druhej; La Mettrie doporučuje dokonca drogy, poskytujúce aspoň ilúziu šťastia; pre de Sade je uspokojenie krutých impulzov legitímne práve preto, že existujú a túžobne si prajú uspokojenie. (ad Thomas Hobbes, Julien Offray de La Mettrie, hedonizmus) >>
Niekto : Současně s novým respektem k realismu se objevil zájem o Thomase Hobbese, filozofa 17. století, který velebí morální přínos strachu a agre-sivní anarchii považuje za hlavní hrozbu pro společnost. Pro Hobbese je strach z násilné smrti základem osvícené sobeckosti. Vytvořením státu lidé nahradí strach z násilné smrti – všezahrnující, vzájemný strach – strachem, kterému čelí pouze ti, kdo porušují zákon. (ad Thomas Hobbes) >>
Niekto : Hobbes se tak stal filozofem tohoto druhého cyklu období post-studené války, stejně jako Berlin byl filozo-fem prvního cyklu. (ad Thomas Hobbes) >>
Niekto : Thomas Hobbes (1588–1679) je považován za zaklada-tele moderní politické teorie. Nebyl to zrovna demokratický myslitel. Ale vydláždil cestu ideji demokratické sebevlády, ne-boť radikálně prolomil tradiční založení monarchické autori-ty. ( ad Thomas Hobbes) >>
Niekto : Suverén, kterého Hobbes pojmenoval podle biblické mořské nestvůry „Leviatan“, může disponovat vším, co jakkoliv slouží k zachování řádu. ( ad Thomas Hobbes) >>
Niekto : státní-mu panství nad věcí. Na frontispisu stejnojmenného díla, kte-ré Hobbes vydal v roce 1651, je hlava tohoto státu zobrazena s tělem, jehož šupinatý pancíř se při bližším pohledu skládá z docela malých jednotlivých mužů, poddaných, kteří uzavřeli smlouvu. V pravé ruce drží suverén meč a v levé žezlo, dost velké, aby si s nimi jednou ranou srovnal téměř všechny lidské šupiny na krunýři. Opravdu plodí strach ze smrti nevyhnutel-n ( ad Thomas Hobbes) >>
Niekto : Hobbes na počátku své naléhavé argumentace vyme-zuje strach signifikantním způsobem: vyvolává ho – v tom je Hobbes zcela moderní – naše rovnost. Ale rovnost, na kterou myslí autor traumatizovaný anglickou občanskou válkou, je extrémně ponurá; spočívá v tom, že každý může usmrtit dru-hého. ( ad Thomas Hobbes) >>
Niekto : Pandemie reaktualizovala prapůvodní scénu suverenity. Každý může nakazit každého. Státy, které ještě nejsou úplně na huntě, aby schvalovaly každou takhle vražednou konkurenci, suspendují část bariér, které demo-kraticky a pomocí základních práv krotily Leviatana, a izolují obyvatele jednoho od druhého. (ad Thomas Hobbes) >>
| Thomas Hobbes | Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať. |
| Thomas Hobbes | Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať. |
| Thomas Hobbes | Človek človeku vlkom. |
| Thomas Hobbes | Zlý človek je silné dieťa. |
| Thomas Hobbes | Zlý človek je silné dieťa. |
| Thomas Hobbes | Filozofia je náuka o telese. Všeobecnom - príroda, špecifickom - človek, umelom - spoločnosť, štát. |
| Thomas Hobbes | Kto rozumne uvazuje potom bud hlada celok casti scitavanim, alebo odcitavanim casti od celku. |
Okomentuj:
predchádzajúci filozof nasledujúci filozof