Je ego dobré alebo zlé?

Je ego dobré alebo zlé?

Je ego dobré alebo zlé?

Platon (pov. Aristokles) (-427)

neschopnosť človeka obetovať svoje záujmy celku znamená jeho sebeckosť.

Každú činnosť v skutočnosti vykonávajú guny. A človek zaslepený svojim egoizmom, si myslí : Ja som tým, ktorý koná. Ale ten, kto správne vidí, ako guny pôsobia a dokáže rozoznať ich rozmanité úlohy, jasne vie, že akékoľvek lipnutie na predmetoch je v skutočnosti liputím gún na gunách. Ak si to uvedomí, potom už nemôže byť spojený so svojou činnosťou.

Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)

Thomas Hobbes (1588)

Najzásadnejšia hodnota je pre nás sebazáchova. (zachovanie pohybu)

Neboť partikulární vůle tíhne ze své povahy k upřednostňování, zatímco obecná vůle k rovnosti.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Arthur Schopenhauer (1788)

Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.

Užitočnosť neegoistického jednania je tajným zdrojom jeho vyzdvihovania. A na tento dôvod sa časom zabudlo, a ostalo len chválenie neegoistického jednania bez poznania jeho dôvodu.

Herbert Spencer (1820)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Človek má vrodenú istú mieru egoizmu (lakomstva). To čo potrebuje, nedá druhému. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lakomosť súkromného vlastníctva, kedy človek nedá druhému ani to čo nepotrebuje. Niektorí však ešte navyše aj berú druhým.

Je rozšírené presvedčenie, že je cnostné milovať druhých, ale milovať seba samého je hriešne. Predpokladá sa, že pokiaľ milujem samého seba, nemilujem iných, že sebeláska je to isté ako sebeckosť.

Erich Fromm (1900)

vyskutuje sa neurotická nesebeckosť ako symptom neurózy, pri ktorej je schopnosť človeka k láske a k akejkoľvek radosti ochromená, človek je plný nepriateľstva k životu a za fasádou nesebeckosti sa skrýva subtílna, ale zato o nič menej intenzivívna pripútanosť a sústredenosť k vlastnej osobe.

Erich Fromm (1900)

Sebeláska a sebeckosť zďaleka nie sú to isté, naopak sú to protiklady.... Je pravda, že sobecký človek nie je schopný milovať druhých, ale nie je schopný milovať ani samého seba.

Erich Fromm (1900)

nachádzame nemálo ľudí, hlavne mladších, ktorí nemôžu vystáť prepych a sebectvo, ktoré ich obklopuje v ich blahobytných rodinách. Celkom proti očakávaniu svojich rodičov, ktorí si myslia, že ich deti "majú všetko, čo si prajú", rebelujú proti smrtiacej izolovanosti svojich životov.

Erich Fromm (1900)

Že som egoista sa netýka len mojeho chovania, ale aj charakteru. To znamená, že všetko chcem pre seba.; že mi pôsosbí potešenie vlastniťa nie sa deliť; že sa musím stávať stále hrabivejším, pretože mojím cieľom je vlastnenie. Som tým viac, čím viac mám; teda musím chovať nepriateľské city voči druhým; k svojim zákazníkom, ktorých chcem podvádzať, ku svojím konkurentom, ktorých chcem zničiť, k svojim robotníkom, ktorých chcem vykorisťovať. Nemôžem byť nikdy spokojný, preto6e moje priania nikdy nekončia; musím závidieť tým čo majú viac a báť sa tých čo majú menej. Všetky tieto pocity musím potlačovať, aby som sa javi sebe (a ostatným rovnako ako sebe) usmievavým, racionálnym, poctivým, láskavým človekom...

Erich Fromm (1900)

Karl Raimund Popper (1902)

Kolektivizmus nie je protikladom k egoizmu, ani nie je totožný s altruizmom či nesobeckosťou. Kolektivný či skupinový egoizmus, napríklad triedny je úplne bežný. To dostatočne jasne ukazuje, že kolektivizmus ako taký nie je protikladný sebectvu. Na druhej strane anti-kolektivista, tj. individualista, môže byť zároveň altruistou, môže byť ochotný robiť obete aby pomohol iným jednotlivcom.

Karl Raimund Popper (1902)

Platon pôsobí na rôzne city , napr. túžbu patriť ku skupine či kmeňu, jednou zo zložiek egoizmu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.

Psychoanalyticky je mať silné ego veľmi dobré. Pretože vtedy viem kým som, aké mám silné a slabé stránky a aké mám hranice

Všetko pre seba a nič pre druhých, takáto bola , ako sa zdá, vo všetkých dobách, nepekná zásada pánov ľudstva.

Pre egoistu je manželstvo najhoršou inštitúciou. Buď manželstvo zbaví človeka egoizmu, alebo sa egoizmus zbaví manželstva.

Behom dospievania v nás zápasia dve zvláštne sily. Jedna je ego a tá druhá je duša. Ego je zvláštna síla, ktorá miluje bezpečie, úspech, kariéru, zabezpečenie, poistenie. Duše oproti tomu miluje vývoj, zmenu. Počas dospievania ego získava prevahu, argumenty. Duša hovorí ticho, len občas ju možno počuť ako volá "von z ohrádky" - pri mori alebo keď zapadá slnko, alebo keď vidíme letieť motýľa. keď pozorujeme kvety, hory, hviezdy v noci...

Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.

Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra
svevoľne, kde len stihne, slabšieho;
hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra,
chce, aby strela sa len pre neho;
ba končiny si svojí všehomíra,
kams’ v prázdeň vytískajúc iného —

Učenie Krista Spasiteľa je učením o tom, ako sa zriecť seba samého a zamilovať si Boha a blížneho - zničiť hriešne sústredenie na seba, sebelásku a sebeľútosť. (ad Ježiš Nazaretský)

Sebeláska je morová rana.

Podotázky:
Nadotázky: Kto som? / a kam idem Čo je to dobro? Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Okomentuj: