Nadotázky:
Čo je podstata a čo akcident?
Ako poznať iného človeka?
Podotázky: Sme slobodní? Čo je to sen? Čo je duša? Čo je myslenie? Čo je život? Čo je vedomie? Je boh ľudský výmysel? Ak je Boh všemocný, prečo... ? V čom je kresťan iný od nekresťana? Môže sa človek zmeniť? Aká je spoločnosť /Čo ju drží pohromade?/ Čo spôsobuje jej zmeny? Aký je vzťah poznania a vôle? Ako žijeme? Aký je vzťah tela a mysle? Sú vlastnosti človeka dané génmi, alebo výchovou? Aký je človek?
Čo je človek?
Podotázky: Sme slobodní? Čo je to sen? Čo je duša? Čo je myslenie? Čo je život? Čo je vedomie? Je boh ľudský výmysel? Ak je Boh všemocný, prečo... ? V čom je kresťan iný od nekresťana? Môže sa človek zmeniť? Aká je spoločnosť /Čo ju drží pohromade?/ Čo spôsobuje jej zmeny? Aký je vzťah poznania a vôle? Ako žijeme? Aký je vzťah tela a mysle? Sú vlastnosti človeka dané génmi, alebo výchovou? Aký je človek?
 Biblia (-1274) |
Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť.. |
Biblia (-1274) |
Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. |
 Alkmaión z Krotónu (-530) |
Člověk se od jiných živočichů liší tím, že pouze on chápe. Ostatní vnímají, avšak nechápou. |
Alkmaión z Krotónu (-530) |
Jak o nezjevných, tak o smrtelných věcech mají jasno bozi; nám však – jakožto lidem – náleží pouze se dohadovat. |
 Demokritos z Abdér (-460) |
Guľaté atómy, ktoré sa hýbu, pretože pre svoju prirodzenosť nikdy nemôžu byť v pokoji, strhujú a uvádzajú do pohybu celé telo. |
Telo a duša človeka sú od seba ostro oddelené, pričom duši náleží panstvo na telom. |  Platon (pov. Aristokles) (-427) |
 Diogenes zo Sinopy (-412) |
Diogenes vraj oškubal kura a vypustil ho na ulicu a povedal : "Hľa Platonov človek" |
Z pakrti pochádzajú guny - sattva, radžas a tamas, To sú putá, ktoré zväzujú nehynúceho, ktorý sídli uväznený vo svojom tele |  Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400) |
 Aristoteles (-384) |
Človek je Zoon Politikon t. j. politická čiže sociálna bytosť alebo spoločenský tvor. Jeho prirodzenou podstatou je život v štáte. |
Aristoteles (-384) |
Duša človeka s skladá z troch častí : 1. duše vegetatívnej čiže rastlinnej, 2. duše zmyslovej čiže živočíšnej a 3. rozumu, ktorý nachádzame len u človeka. |
 apoštol Pavol (5) |
A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? |
Lebo veď v ňom (v Bohu) žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme. | Biblia - Nový zákon (30) |
Vonkajší človek existuje v priestore a čase, vnútorný človek je transcendentný. |  Aurelius Augustinus (354) |
Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať. |  Thomas Hobbes (1588) |
 Rene Descartes (1596) |
Myslenie je to jediné, čo odo mňa nemožno oddeliť... Som teda presnejšie iba mysliaca bytosť... |
 Benedictus de Spinoza (1632) |
Všetci ľudia sú obdarení pudom vyhľadávať to, čo je pre nich užitočné a sú si toho vedomí. |
Benedictus de Spinoza (1632) |
Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné. |
Benedictus de Spinoza (1632) |
Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom. |
 Julien Offray de La Mettrie (1709) |
Ľudské telo je stroj, ktorý sám naťahuje svoje pružiny, živý obraz nepretržitého pohybu. |
Julien Offray de La Mettrie (1709) |
Človek je zostrojený takým spôsobom, že si nemožno vopred o ňom urobiť jasnú predstavu. Všetky pokusy definovať ho apriorne sú márne.. |
Julien Offray de La Mettrie (1709) |
Nič nie je tak obmedzené, ako vláda duše nad telom a nie je nič tak rozsiahle ako vláda tela nad dušou. |
 Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Embrio je človekom o sebe. Dospelý človek je človekom pre seba. |
Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Existencia človeka predchádza esenciu človeka. Esencia sa može vyvíjať. |
 Arthur Schopenhauer (1788) |
Intuitívne dokáže nazerať každé zviera, abstraktné predstavy má iba človek. |
Arthur Schopenhauer (1788) |
Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta). |
Arthur Schopenhauer (1788) |
Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou. |
Človek je syntéza nekonečnosti a konečnosti, dočasnosti a večnosti, slobody a nutnosti, jeho existencia je existenciou v paradoxe. |  Soren Kierkegaard (1813) |
Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu. | Soren Kierkegaard (1813) |
Človek je duch. Ale čo je duch? Duch je Ja. ale čo je Ja? Ja je vzťah, ktorý sa vzťahuje k sebe samému. | Soren Kierkegaard (1813) |
 Friedrich Nietzsche (1844) |
Vo vesmíre na chvíľu chytré zvieratá vymysleli poznávanie. (pozn. Človek je chytré zviera = posmešný preklad z animal rationale, rozumný živočích)... . |
Filosoficko-antropologická definícia člověka by mohla znieť, že je to bytosť schopná foriem. |  Ernst Cassirer (1874) |
Človek je symbolické zviera, zviera schopné tvoriť a pochopiť symboly, symbolický jazyk. | Ernst Cassirer (1874) |
 Herbert Marcuse (1898) |
Masová produkcia a distribúcia spôsobuje že človek ako subjekt sa stráca v objektoch, identifikuje sa s nimi. Vzniká tak vyvinutejšia forma odcudzenia. |
ľudský druh môže byť definovaný ako primát, ktorý sa vynoril v bode evolúcie, kedy inštinktívna determinácia dosiahla minima a vývoj mozku maxima |  Erich Fromm (1900) |
 Jean Paul Sartre (1905) |
Človek je bytie-pre-seba , (kde sa vidí, vlastným projektom) a zároveň bytie-pre-iných (ako ho vidia ostatní). |
Človek napriek subjektu je naďalej prírodou, ale jeho jednota s pôvodným svetom je (vďaka subjektu) potlačená hlboko do podvedomia. |  Theodor Munz (1926) |
 Niekto (2019) |
Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac. |
Niekto (2019) |
Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. |
Niekto (2019) |
Clovek je system, ktory sa dokaze naucit hrat rozne hry, ci uz pocitacove, alebo v realnom svete , vcitane hier jazykovych |
Niekto (2019) |
Clovek je na sposob hry futbaloveho muzstva. Clovek nie je substancia, ale len nieco zo substancii poskladane. |
Niekto (2019) |
Človek je zoon logon, zoon politikon. (z gréčtiny - Rozpravajúci, spoločenský živočích.) Do latinčiny sa to preložilo neštastne ako animal rationale/rozumný živočích |
Človek je pôvabný strojček s absolútne vypočítateľným algoritmom konania. Rob mu zle - bude zlý. Rob mu dobre - bude dobrý. |  Evanjelium podľa Jóba (2019) |
Toto je záhada človeka - človek ako vedomie sveta, človek ako pozorovateľ vesmíru. | Evanjelium podľa Jóba (2019) |
Podstata človeka videná mikroskopom sa vo svojich základných stavebných prvkoch v ničom nelíši od podstaty kameňa či piesku. | Evanjelium podľa Jóba (2019) |
Niekto (2019) |
Skutočný človek je však iba duch! Fyzické telo je len jeho vonkajší obal, slúžiaci mu na to, aby sa mohol prejaviť v hmotnosti. Aby v nej mohol žiť, duchovne rásť a duchovne dozrievať. |
Niekto (2019) |
Človek je rozhovorom. I keď nehovorí, i keď sa mu iba niečo sníva. Človek je iba rozhovorom, podstata človeka vo filozofii je, že sme rozhovorom. Nič iného nie sme. |
Niekto (2019) |
Človek vo svojej arogancii si o sebe myslí, že je niečím výnimočným, dielom hodným božstva, ja si skromne myslím, že stojí za úvahu, že vznikol zo zvierat.
|
Niekto (2019) |
Jedinec je smrteľný, gény DNA sú nesmrteľné. Naše telo je vehikel nástroj na rozmnožovanie, gény DNA sú replikátor, to čo prežíva. |
Niekto (2019) |
Gény a ich vehikle (telá) predstavujú nový typ stability, ktorý je založený na životnosti, plodnosti a presnosti prepisu. DNA sa delí a rozmnožuje do všetkých buniek v tele a aby prežil musí sa rozmnožiť aj mimo smrteľného tela. |
Niekto (2019) |
Človek je sebauvedomenie. Je si vedomý seba samého, vedomý svojej ľudskej reality a úrovne; a to je to v čom sa podstatou odlišuje od zvierat, ktoré neprekračujú úroveň jednoduchého pociťovania seba samého. |
Niekto (2019) |
Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja. |
Niekto (2019) |
Človek v západnej kultúre sa definoval na rozdiele medzi kultúrou a prírodou a hlavne na rozdiele medzi človekom a zvyškom prírody. Myslíme si, že stojíme nad prírodou a zdá sa nám už neprístojné hovoriť o sebe ako o cicavcoch alebo o primátoch. To je tradícia, ktorá pochádza už z Biblie... pritom veda nám dnes hovorí, že máme v našom tele viac nie-ľudských buniek ako ľudských, viac nie-ľudského DNA. Samotné ľudské DNA pochádza z časti z vírusov. Vieme že tento mikroživot baktérií a bacilov v nás, nepomáha len pri trávení, ale určuje aj našu inteligenciu, náladu, to čo sa staneme alergikmi, alebo autistami, epileptikmi, alebo dostaneme alzheimera.... učíme sa, že sme ďaleko viac časťou prírody, ako sme si mysleli... |
Niekto (2019) |
Hoci sa pravidelne sprchujeme a umývame, tak na povrchu našeho tela a vnútri našeho tela žije rovnaký počet mikrobiot ako je buniek našeho tela alebo dvojnásobný, čo je 5 až 10x 10 na 14-tu. Zatiaľ čo génov človeka je 21500, tak génov týchto mikrobiot je 2 až 20 miliónov. Ak sa pozeráte na človeka, geneticky sa teda dívate na 0,1 až 1% človeka a zbytok sú geny eubakterií, archebakterií, mikroskopických eukaryot. A kde žijú? V piatich oblastiach - povrch kože, ústna dutina, nosná dutina, pohlavná sústava a predovšetkým tráviaca sústava. |
Niekto (2019) |
Človeka tvorí 37,2 bilióna buniek, s odchýlkou približne 0,81 bilióna... Kedže počet baktérií a ľuských buniek je takmer rovnaký, dalo by sa tvrdiť, že človeka spolovice tvora baktérie. Celkový počet buniek ľudského tela je spolu s baktériami okolo 70 biliónov. |
Niekto (2019) |
To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty. |
Niekto (2019) |
Každé zviera (a teda i človek) je nielen hrobom tisícky mŕtvych zvierat ale i bydliskom milónov živých baktérií. |
Niekto (2019) |
V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek. |
Niekto (2019) |
Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať. |
Niekto (2019) |
To hlboké, čo človek v sebe nosí, tá možnosť transcendovať seba samého, pretože má reč, ten človek je bytosťou, ktorá je zo všetkých tých tvorov najvyššie, pretože má tú reč, ktorou môže trancendovať svoje biologické, fyzikálne, machanické a neviem aké.to sa v človeku v vdnešnom vzdelávaní nekultivuje. |
Niekto (2019) |
Podstata človeka je práve tak kultúrna ako prírodná. Toto dvojité zaradenie predstavuje paradox ľudskej existencie. Človek je nekonzistentný živočích vystavený napätiu medzi prírodou a kultúrou. Je pod diktátom oboch. |
Niekto (2019) |
Na rozdiel od iných druhov, ľudské mláďa sa rodí nedovivinuté. Je to zrejme hlavne preto, lebo naši prapredkovia zostúpili zo stromov do stepí, začali chodiť na zadných končatinách, čo si od samíc vyžaduje užšiu panvu, pričom hlava plodu mala naopak tendenciu získavať na objeme, aby bola schopná spracovať nárast sociálnych interakcií. O nedovivinuté mláďa sa treba dlhšie starať, a to už samotná matka nezvládne. Je nutná spolupráca otca. V etológii sa to nazýva vysoká miera samčích rodičovských investícií (male parental investments, MPI), čo značí mieru "obete", ktorú musí samec budúcemu potomstvu obetovať. |
Niekto (2019) |
Veľkosť ženskej delohy je obmedzená zachovaním funkcie pohybu na dvoch nohách..preto sa všetky ľudské deti sa rodia nezrelé a predčastne, aby rast hlavy mohol nasledovať aj po pôrode.... Mozog dieťaťa sa nevyvíja v nemennom a bezpečnom prostredí maternice. Rastúci mozog dostáva neustále podnety vo forme pachov, zvukov, dotykov a obrazov z vonkajšieho sveta. Táto fáza vývoja nemajúca obdobu pri iných živočíšnych druhoch, robí ľudské mláďa neobyčajne vnímavým a učenlivým. A kedže dieťa sa rodí do špecifickej kultúry svojich rodičov, nie je to už príroda, ale kultúra, ktorá dobudováva konštrukciu ľudského mozgu. Tu sa začína aj napätie medzi prírodou a kultúrou. |
Niekto (2019) |
Byť ľudskou bytosťou znamená byť hľadajúcim. Pravdu, spravodlivosť alebo vzťah medzi ideálom a realitou. Ľudská bytosť nemôže byť spokojnou vo všetkom. |
Niekto (2019) |
Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza) |
Ak svet v tom najmenšom meradle pozostáva s častíc, ktoré majú len istú hmotnosť a pohyb, zdá sa ťažké rekonštruovať z tejto beztvarej štruktúry zložitosť, akou sme my, ktorí vnímame a premýšľame. |  Helgoland (2019) |
 Od patetiky k etike (2019) |
Mozog najvyšších cicavcov - vrátane človeka - je utvorený z troch morfologicky a funkčne diferencovaných mozgových štruktúr zodpovedajúcich stupňom vývoja nervovej sústavy stavovcov na evolučnej škále : - z tzv. "plazieho mozgu" (vrodené správanie, inštinkty), - staršieho mozgu cicavcov (afektívne poznanie, emócie, prosociálne správanie) - novšieho mozgu (generovanie ideí, neurálne reprezentácie sveta) cicavcov. |
Od patetiky k etike (2019) |
Fundamentálnym indivíduom nášho neurálneho života (conatu) je neurón...zmeny jedného neurónu nepociťujeme, pretože nie sme týmto indivíduom. Každé indivíduum totiž v istom zmysle disponuje svojov vlastnou "mysľou" ako informáciou....Nie len neurón, ale každá jedna bunka v ľudskom tele môže byť indivíduom podieľajúcom sa na komplexných spolupôsobeniach, a práve v rámci nich potom môže byť určitým spôsobom pociťovaná až na úrovni najväčšieho možného individuálneho celku, ktorým je naše psychické, resp. mentálno-telesné "ja". |
Dieťa ktoré sedí v škole a sníva o tom, že radšej by bolo vonku a šplhalo sa na strom je dôkazom toho, že milión rokov boli ľudia lovcami a zberačmi a naše telo si to pamätá. | Niekto (2019) |
Od patetiky k etike (2019) |
Spolupôsobenie rozličných vyšších druhov "poznávajúcich ja", teda formálnych indivíduí, vytvára špecifickú - pociťovanú a pôsobiacu - formálnu jednotlivinu ("slobodnú vôľu"). Možno práve tu vzniká v ľudskej mysli akési vyššie, duchovné Ja, ktoré sa prostredníctvom nekonečného idealizovania môže stať tiež mnohými ďalšími "nad-Ja". |
 Revoluce pro život (2019) |
K lidské přirozenosti přísluší být svobodný a svobodná. Svoboda vyplývá z té lidské vlastnosti, že jsme si vědomi sebe samých. Naše sebevědomí a naší řečí vyjadřované myšlenky jsou něco na způsob integrovaného zrcadla, jež nám pomáhá s reflexí. A protože se tímto způsobem „vidíme“, můžeme se rozhodnout, jak chceme vypadat. Není to jen náš outfit, ale i naše jednání, kterým tuto volbu uskutečňujeme. |
Die Insula bekommt Gefühlsinformationen aus dem gesamten Körper. Jede Information ist wie ein Pixel – die Insula setzt aus vielen Pixeln ein Bild zusammen. Dieses Bild ist wichtig, denn es ergibt eine Landkarte der Gefühle. |  Darm mit Charme (2019) |
Die Insula kreiert also ein kleines Bild von unserem gesamten fühlenden Körper. Dieses Bild können wir dann mit unserem komplexen Hirn bereichern. | Darm mit Charme (2019) |
Die Stirn ist eine luftige kleine Wiese, der Ellbogen ein trockenes Ödland, die Augen sind salzige Seen, und der Darm ist der abgefahrenste, riesigste Wald mit den unfassbarsten Kreaturen. So wie wir Menschen den Planeten bewohnen, werden auch wir besiedelt. Unter dem Mikroskop kann man unsere Bewohner – die Bakterien | Darm mit Charme (2019) |
Von den Mikrobiota – also der Gesamtheit aller Mikroorganismen, die auf uns herumwuseln – befinden sich 99 Prozent im Darm. Nicht etwa, weil es sonst kaum welche an anderen Stellen gibt, sondern weil es im Darm einfach so unfassbar viele sind. | Darm mit Charme (2019) |
Fast alles, was an einem Menschen riechbar ist, sind Bakterien. Vom wohligen Hautgeruch einer Person, die man liebt, bis zum Mundgeruch | Darm mit Charme (2019) |
wir zellenmäßig nur noch zu 10 Prozent Mensch und zu 90 Prozent Mikrobe sind. | Darm mit Charme (2019) |
Eukaryoten bestehen aus den größten und komplexesten Zellen. Sie können mehrzellig und ziemlich groß werden. Ein Wal ist ein Eukaryot. Menschen sind Eukaryoten. | Darm mit Charme (2019) |
Gene sind Möglichkeiten. Gene sind Informationen. Gene können einem dominant etwas aufzwingen oder aber eine Fähigkeit anbieten. Vor allem sind Gene Pläne. Sie können nichts, solange sie nicht gelesen und verwendet werden. | Darm mit Charme (2019) |
Würde man sein Baby wissenschaftlich korrekt beim Füttern unterhalten wollen, müsste man sagen: »Ein Löffel für dich, Baby. Ein geringer Teil des nächsten Löffels für deine Bacteroides-Bakterien. Ein ebenfalls geringer Teil für deine Prevotella-Bakterien. Und dann noch ein ganz winziger Teil für einige andere Mikroorganismen, die gerade in deinem Bauch sitzen und auf ihr Essen warten. | Darm mit Charme (2019) |
Okomentuj: