Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie? Čo je človek?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Niekto : Človek je časťou svetovej substancie.	----
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Arthur Schopenhauer : Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými.	----	Arthur Schopenhauer : Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Niekto : Človek je sebauvedomenie. Je si vedomý seba samého, vedomý svojej ľudskej reality a úrovne; a to je to v čom sa podstatou odlišuje od zvierat, ktoré neprekračujú úroveň jednoduchého pociťovania seba samého.	----	Niekto : Človek si začína uvedomovať sám seba v okamihu, keď - po prvý raz povie „ja“. Rozumieť tomu čo je človek tak, že sa pochopí jeho „pôčiatok“, znamená preto rozumieť počiatku "ja" ktoré sa odhaľuje v reči.
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Arthur Schopenhauer : Dobre je to, co chceme.	----	Niekto : Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo.
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Arthur Schopenhauer : Iné nazvy pre vôľu sú: Boh (pre panteistov), Anima (dych), Svetová duša (čo je nevhodné, lebo obsahuje i poznávanie i chcenie)	----
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Arthur Schopenhauer : Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.	----	Niekto : Človek je časťou svetovej substancie.
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Arthur Schopenhauer : Jediné, čo môžu motívy urobiť, je zmeniť smer úsilia človeka; t.j. spôsobiť , že to isté čo stále hľadá , bude hľadat iným spôsobom ako predtým. Poučenie, zlepšené znalosti, tj vplyv zvonku, ho preto môžu skutočne naučiť, že sa mýlil v prostriedkoch, a podľa to ho môže prinútiť usilovať sa o cieľ o ktorý sa vždy usiloval, celkom inou cestou, či dokonca vidieť cieľ v úplne inom objekte; nikdy ale nemôže robiť to, aby chcel niečo úplne iné, ako chcel doteraz; ostáva totiž nemenný, lebo on je tou vôľou, ktorá by bola celkom odstránená.	----	Arthur Schopenhauer : Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. .
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Arthur Schopenhauer : Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť.	----	Arthur Schopenhauer : Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom.
----
Arthur Schopenhauer : Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).	----	Friedrich Nietzsche : Podstatou človeka a všetkého je vôľa k moci.	----	Friedrich Nietzsche : Čo je dobré? - Všetko, čo v človeku zvyšuje pocit moci,vôľu k moci,moc samu.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Arthur Schopenhauer	Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).
O
	Arthur Schopenhauer : Svet ako vôľa a predstava	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť je sama esencia človeka, pokiaľ sa chápe ako esencia determinovaná na činnosť nejakým svojím daným stavom.
O
	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.

Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Clovek_%28filozofia%29

Okomentuj: