Čo je človek?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z radosti, je za rovnakých okolností silnejšia ako žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Čím sa kto väčšmi usiluje a čím lepšie dokáže vyhľadávať to, čo mu je užitočné, t.j. zachovať svoje bytie, tým je schopnejší, a naopak, pokiaľ zanedbáva to, čo mu je užitočné, t.j. nestará sa zachovať svoje bytie, potiaľ je neschopný.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Nemožno si myslieť, že nejaká schopnosť je prednejšia od tejto, (totiž snahy zachovať sa).	----	Benedictus de Spinoza : Konať absolútne cnostne nie je u nás nič iné, ako konať pod vedením rozumu, žiť, zachovávať svoje bytie (tieto tri výrazy označujú to isté), ato na základe toho,že vyhľadávame, čo je pre nás užitočné.
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ je človek determinovaný na nejakú činnosť tým, že má neadekvátne idey, vôbec nemožno povedať, že koná na základe schopnosti, ale na základe schopnosti koná len natoľko, nakoľko je determinovaný tým, čomu rozumie.	----	Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Konať absolútne cnostne nie je u nás nič iné, ako konať pod vedením rozumu, žiť, zachovávať svoje bytie (tieto tri výrazy označujú to isté), ato na základe toho,že vyhľadávame, čo je pre nás užitočné.	----	Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.	----	Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie svedčí o najväčšej bezmocnosti ducha.	----
----
Benedictus de Spinoza : Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.	----	Benedictus de Spinoza : Nikto sa neusiluje zachovať svoje bytie kuôli inej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Schopnosťou a mocou rozumiem to isté, t.j. (podľa tvrdenia7, časti III) schopnosť vzťahujúca sa na človeka je sama jeho esencia čiže prirodzenosť, pokiaľ má moc niečo vykonať, čo možno chápať len na základe zákonov jeho vlastnej prirodzenosti.
O
	Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.
O
	Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,4D8

Okomentuj: