ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Zo všetkého, čo poznávame tretím druhom poznania, sa radujeme, a to radosťou sprevádzanou ideou boha ako príčinou tejto radosti... Pozn: nie pokiaľ si ho predstavujeme ako prítomného, ale pokiaľ si ho chápeme ako večného..
 ----
Benedictus de Spinoza : Rozumová láska k bohu, ktorá vzniká z tretieho druhu poznania je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Rozumová láska mysle k bohu je sama láska boha, ktorou miluje sám seba, nie pokiaľ je nekonečný, ale pokiaľ ho možno vysvetliť na základe esencie ľudskej mysle postihovanej ako večnej, t. j. lásky, ktorou boh miluje sám seba.
 ----
Benedictus de Spinoza : Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme.
----
Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.
O
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.
Benedictus de Spinoza : Radosť je prechod človeka od menšej dokonalosti k väčšej.
Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým je radosť, ktorá vzniká z toho, že človek uvažuje sám o sebe a o svojej schopnosti konať.
Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
Benedictus de Spinoza : Konať absolútne cnostne nie je u nás nič iné, ako konať pod vedením rozumu, žiť, zachovávať svoje bytie (tieto tri výrazy označujú to isté), a to na základe toho, že vyhľadávame, čo je pre nás užitočné.
Benedictus de Spinoza : Nikto sa neusiluje zachovať svoje bytie kuôli inej veci.
O
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
 ---- ----
Benedictus de Spinoza : Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.
Benedictus de Spinoza : Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie.
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,5P27


Okomentuj: