ine   


odpoveď:
Benedictus de Spinoza :    
Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
O
Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.
Benedictus de Spinoza : To, čo uspôsobuje ľudské telo tak, že naň možno mnohorako pôsobiť, alebo to, čo ho robí spôsobilým, aby samo mnohorako pôsobilo na vonkajšie telesá, je človeku užitočné. A to tým užitočnejšie, čím sa telo stáva spôsobilejším, aby sa naň dalo mnohorako pôsobiť a aby samo pôsobilo na iné telesá. Škodlivé je naopak to, čo túto spôsobilosť znižuje.
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
Benedictus de Spinoza : Myseľ môže spôsobiť, aby sa všetky stavy tela čiže predstavy vecí vzťahovali na ideu boha.
Benedictus de Spinoza : Kto jasne a zreteľne poznáva seba a svoje afekty, miluje boha, a to tým viac, čím viac poznáva seba a svoje afekty.
Benedictus de Spinoza : Táto láska k bohu musí myseľ zaujať najväčšmi.
Benedictus de Spinoza : Rozumová láska k bohu, ktorá vzniká z tretieho druhu poznania je večná.
Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.
O
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.
Benedictus de Spinoza : Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae.
Benedictus de Spinoza : Čím sa nejaká predstava vzťahuje na viac vecí, tým je častejšia, čiže tým častejšie ožíva a tým viac je s ňou myseľ zaujatá.
Benedictus de Spinoza : Z danej determinovanej príčiny nevyhnutne vyplýva účinok, a ak naopak nie je daná nijaká determinovaná príčina, nemôže nasledovať účinok.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,5P39


Okomentuj: