![]() Biblia (-1274) |
Pokladas nas len za cudzincov a priselcov, akymi boli vsetci nasi predkovia. Nas pozemsky cas je ako beznadejny tien. |
![]() Biblia (-1274) |
Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi. Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som medzi nimi urobil tieto svoje znamenia.. |
![]() Biblia (-1274) |
To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. 10 Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal! |
![]() Konfucius - Kchung Fu-c’ (-551) |
Aká trúfalosť tancovať obradný tanec Syna Nebies v palotách kniežať! Čo všetko tu musí človk strpieť. |
Jedno a to isté sa v nás prejavuje ako živé a mŕtve, bdiace a spiace, mladé a staré; lebo toto sa premieňa na tamto a tamto zasa na toto. | ![]() Herakleitos (-540) |
![]() Filolaos z Krotóna (-470) |
Sedmička sama nerodí ty uvnitř desítky, ani není rozena od jiného čísla mimo jednotku. Pro ji pýthagorejci nazývají pannou bez matky. |
![]() Platon (pov. Aristokles) (-427) |
Zdá sa, že každý z nás, pokiaľ je ako vo sne, vie všetko, ale keď takmer v bdelom stave, nevie nič (všetko mu je neznáme) |
![]() Aristoteles (-384) |
Budhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a všetky obsahy vedomia sú akcidenty.. |
Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. / Mt 18,18 | ![]() Ježiš Nazaretský (0) |
Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali (o ne) lós. | ![]() Ježiš Nazaretský (0) |
Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. | ![]() Ježiš Nazaretský (0) |
Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život. | ![]() Ježiš Nazaretský (0) |
![]() Biblia - Nový zákon (30) |
Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. |
![]() Pierre Abelard (1079) |
Základom systematických prac je uvádzanie výrokov pre a proti (sic et non) a štrukturácia vedenia systémom otázok (questiones) . |
Myseľ je to, čím človek ovláda svoje telo /Človeka nestotožnuje s mysľou/. Myseľ je iba skladisko myšlienok, kt. srdce načerpá z enegie bytia. | ![]() Zhu Xi (1130) |
Nutne nie je to co je realne, ale to co je mozne./z hladiska logiky nerozporne | ![]() Johannes Duns Scotus (1265) |
![]() Wang JangMing (1472) |
Človek nemá mať vedomosti bez odpovedajúcich činov. Človek ktorý pozná dobré a zlé má povinnosť realizovať dobro. |
the attribute of a substance is simply the substance’s essence Given this definition, Descartes infers that each substance has only one attribute. | ![]() Rene Descartes (1596) |
Ak budú na ľudské telo súčasne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihneď sa rozpamätá aj na ostatné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou. / Niekto by mohol namietať, že každý človek má vlastný rozum. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Predmetom ideje, ktorá konštituuje ľudskú myseľ, je telo, čiže nejaký skutočne existujúci modus rozľahlosti a nič iného. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t.j. substanciu pozostávajúcu z nekonečného počtu atribútov. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Radost je prechod cloveka od mensej dokonalosti k vacsej./Laetitia est hominis transitio a minore ad majorem perfectionem. /etika 3. kap. def.2 | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t.j. substanciu pozostávajúcu z nekonečného počtu atributov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Atribútom rozumiem to na substancii, čo rozum poznáva ako niečo vytvárajúce jej esenciu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Veci, ktoré nemajú navzájom nič spoločné, nemôžu byť ani jedna z druhej pochopené, čiže pojem jednej nezahŕňa pojem druhej. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Dve substancie, ktoré majú rozdielne atribúty, nemajú navzájom nič spoločné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Dve alebo viaceré rozdielne veci sa od seba líšia alebo rozličnými atribútmi, alebo rozličnými stavmi svojich substancií. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
V prírode nemôžu byť dve alebo viaceré substancie s tou istou prirodzenosťou čiže s tým istým atribútom. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čím viac reality čiže bytia má každá vec, tým viac atribútov jej prináleží. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Každý atribút jednej a tej istej substancie sa musí pochopiť zo seba samého. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nie je možné pravdivo chápať nijaký atribút substancie, z ktorého by vyplývalo, že substancia je deliteľná. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Vec, ktorá je determinovaná na nejakú činnosť, bola takto nevyhnutne determinovaná bohom, a ktorá nebola determinovaná na činnosť bohom, nemôže determinovať samu seba. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Vec determinovaná bohom na nejakú činnosť nemôže urobiť samu seba nedeterminovanou. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Skutočne konečný alebo skutočne nekonečný rozum musí obsahovať atribúty a stavy boha a nič iné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Rozum, či je v skutočnosti konečný alebo nekonečný, a aj vôľa, túžba, láska atď. musia patriť k prírode vytvorenej a nie k prírode tvoriacej. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Telesom rozumieme modus, ktorý určitým vymedzeným spôsobom vyjadruje esenciu boha, pokiaľ sa chápe ako rozpriestranená vec; pozri dôsledok tvrdenia 25, časť I. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Adekvátnou ideou rozumiem ideu, ktorá má, pokiaľ chápe sama v sebe bez vzťahu k objektu, všetky vlastnosti alebo vnútorné znaky pravdivej idey. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Esencia človeka nezahŕňa nevyhnutnú existenciu, t. j. podľa prírodného poriadku môže sa práve tak stať, že tento alebo onen človek existuje, ako aj že neexistuje. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
V bohu nevyhnutne je tak idea jeho esencie, ako aj idea všetkých vecí, ktoré nevyhnutne vyplývajú z jeho esencie. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea boha, z ktorej vyplýva nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch, môže byť len jedna jediná. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Príčinou modov ktoréhokoľvek atribútu je boh, iba pokiaľ sa chápe v zmysle atribútu, módmi ktorého sú, a ni epokiaľ sa chápe v zmysle nejakého iného atribútu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Usporiadanie a vzájomná súvislosť ideí je taká istá ako usporiadanie a vzájomná súvislosť vecí. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
K esencii človeka nepatrí bytie substancie, čiže substancia netvorí formu človeka. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Teleso v pohybe alebo v pokoji muselo byť determinované na pohyb alebo pokoj iným telesom, a toto opäť iným a tak donekonečna. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudské telo sa skladá z veľmi mnohých jednotlivých vecí (rozličnej prirodzenosti), z ktorých je každá sama osebe veľmi zložitá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Spomedzi jednotlivých vecí, z ktorých sa skladá ľuské telo, sú niektoré tekuté, niektoré mäkké a napokon niektoré tvrdé. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Na jednotlivé veci tvoriace ľuské telo, a teda aj na samo ľudské telo pôsobia veľmi mnohými spôsobmi vonkajšie telesá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Aby sa ľudské telo zachovalo, potrebuje veľké množstvo iných telies, ktorými sa stále akoby obnovuje. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudské telo môže pohybovať vonkajšími telesami premnohými spôsobmi a premnohými spôsobmi na ne pôsobiť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea, ktorá utvára formálne bytie ľuskej mysle, nie je jednoduchá, ale sa skladá z veľmi mnohých ideí. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudská myseľ poznáva samo ľudské telo a vie o jeho existencii iba prostredníctvom ideí stavov, ktoré telo podstupuje. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Boh má aj ideu ľudskej mysle, čiže ju pozná. Táto idea čiže toto poznanie vyplývajú z boha a na boha sa vťahujú tým istým spôsobom ako idea čiže poznanie ľudského tela. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudská myseľ nezahŕňa adekvátne poznanie častí, z ktorých sa skladá ľudské telo. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea ktoréhokoľvek stavu ľudského tela nazahŕňa adekvátne poznanie vonkajšieho telesa. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudská myseľ postihuje nejaké vonkajšie teloso ako skutočne existujúce iba prostredníctvom ideí stavov svoho tela. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea nijakého stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie samého tela. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ sa idey stavov ľuského tela vzťahujú iba na ľudskú myseľ, nie sú jasné a zreteľné, ale konfúzne. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea idey ktoréhokoľvek stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie ľuskej mysle. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Trvanie jednotlivých vecí, ktoré sú mimo nás, môžeme poznať iba nanajvýš neadekvátne. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Každá idea, ktorá je v nás absolútna čiže adekvátna a dokonalá, je pravdivá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nepravda sa zakladá na nedostatočnosti poznania, ktorá je v neadekvátnych čiže skreslených a konfúznych ideách. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Neadekvátne a konfúzne idey sa vynárajú s tou istou nevyhnutnosťou ako adekvátne čiže jasné a zreteľné idey. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
To, čo je všetkým veciam spoločné (o tom pozri lemu 2) a čo je rovnako v časti i v celku, netvorí esenciu nijakej jednotlivej veci. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
To, čo je všetkým veciam spoločné a čo je rovnako v časti i v celku, nemožno chápať inak než adekvátne. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Poznanie prvého druhu je jedinou príčinou nepravdivosti, poznanie druhého a tretieho druhu je nevyhnutne pravdivé. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nie poznanie prvého, ale druhého a tretieho druhu nás učí rozlišovať pravdivé od nepravdivého. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Každá idea ktoréhokoľvek telesa alebo jednotlivej skutočne existujúcej veci nevyhnutne zahŕň večnú a nekonečnú esenciu boha. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Poznanie večnej a nekonečnej esencie boha, ktoré zahŕňa každá idea, je adekvátne a dokonalé. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Afektom rozumiem stavy tela, ktorými sa zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, a zároveň aj idey týchto stavov. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Na ľudské telo možno pôsobiť mnohými spôsobmi, ktorými sa zväčšuje alebo zmenšuje jeho schopnosť konať, a inými, ktoré jeho schopnosť konať ani nezväčšujú, ani nezmenšujú. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Veci majú odporujúcu si prirodzenosť, t.j. nemôžu byť v tom istom subjekte potiaľ, pokiaľ jedna môže spôsobiť zánik druhej. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nezahŕňa ohraničený, ale neohraničený čas. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Idea, ktorá vylučuje existenciu nášho tela, nemôže byť v naej mysli, ale jej odporuje. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ak niekedy pôsobili na myseľ dva objekty súčastne, vždy, keď bude neskôr pôsobiť na ňu jeden z nich, bude na ňu pôsobiť aj druhý. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Predstava minulej alebo budúcej veci vyvoláva v človeku taký istý afekt radosti alebo smútku ako predstava prítomnej veci. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ak si predstavujeme, že sa niekto teší z veci, ktorú môže vlastniť len on sám, pokúsime sa spôsobiť, aby ju nevlastnil. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Keď milujeme vec nám podobnú, usilujeme sa, pokiaľ môžeme, spôsobiť, aby aj ona opätovala našu lásku. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čím väčší afekt sme podľa našej predstavy vyvolali v milovanej veci, tým viac budeme na to hrdí. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku, alebo z radosti, z nenávisti alebo z lásky, je tým väčšia, čím väčší je afekt. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Kto niekomu z lásky alebo v nádeji na chválu preukázal dobrodenie, bude zarmútený, ak uvidí, že jeho dobrodenie je prijímané s nevďakom. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Radosť, ktorá vzniká z toho, že si predstavujeme, ako nenávidená vec zaniká alebo je postihnutá nejakým zlom, nevzniká bez akéhosi smútku mysle. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Myseľ sa usiluje predstavovať si len to, čo ustanovuje jej schopnosť konať. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ktorýkoľvek afekt každého jednotlivca sa líši od afektu iného jednotlivca natoľko, nakoľko sa esencia jedného líši od esencie druhého. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Okrem radosti a žiadostivosti ako trpných stavov sú iné afekty radosti a žiadostivosti, ktoré sa vzťahujú na nás, pokiaľ je činný. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Údiv je predstava nejakej veci, na ktorej myseľ utkieva preto, lebo táto zvláštna predstava nijako nesúvisí s ostatnými. Pozri tvrdenie 52 a poznámku k nemu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Odpor je smútok sprevádzaný ideou nejakej veci, ktorá per accidens príčinou nášho smútku. K týmto definíciam pozri poznámku k tvrdeniu 15 tejto časti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nádej je neustále radosť, vznikajúca z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Istota je radosť vznikajúca z idey budúcej alebo minulej veci, pri ktorej je príčina pochybnosti odstránená. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Zúfalstvo je smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, pri ktorej je príčina pochybnosti odstránená. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Uspokojenie je radosť sprevádzaná ideou minulej veci, ktorá nastala napriek očakávaniu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Výčitky svedomia sú smútok sprevádzaný ideou minulej veci, ktorá nastala napriek očakávaniu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Závisť je nenávisť, pokiaľ v človeku vyvoláva taký stav, že je zarmútený zo šťastia druhého a naopak z nešťastia druhého sa raduje. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Milosrdenstvo je láska, pokiaľ vyvoláva v človeku taký stav, že sa raduje zo šťastia druhého a naopak je zarmútený z nešťastia druhého. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokora je smútok, ktorý vznikol z toho, že človek premýšľa o svojej neschopnosti čiže slabosti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pýcha znamená, že si pre samoľúbosť myslíme o sebe viac, ako je správne. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Sebapodceňovanie značí, že pre smútok zmýšľame o sebe horšie, ako je správne. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Hanba je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní hania. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Dobromyseľnosť je túžba dobre robiť tomu, koho nám je ľúto. Pozri poznámku k tvdeniu 27 tejto časti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Zloba je túžba, ktorá nás podnecuje z nenávisti robiť niečo zlé tomu, koho nenávidíme. Pozri tvrdenie 39 tejto časti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Krutosť čiže ukrutnosť je túžba, ktorá niekoho podnecuje urobiť niečo zlé tomu, koho milujeme, lebo koho nám je ľúto. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Bázeň je túžba vyhnúť sa menším zlom väčšiemu zlu, ktorého sa bojíme. Pozri poznámku k tvrdeniu 39 tejto časti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Odvážnosť je túžba, ktorá niekoho podnecuje podstúpiť nejaké nebezpečenstvo, ktoré sa jemu rovní boja podstúpiť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Zbabelosť sa pripisuje tomu, koho túžba je obmedzená strachom z nebepečenstva, ktoré sa jemu rovní boja podstúpiť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Úľak sa pripisuje tomu, ktorého túžbu vyhnúť sa zlu obmedzuje údiv nad zlom, ktorého sa bojí. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudskosť čiže skromnosť je túžba robiť to, čo sa ľuďom páči, a nerobiť to, čo sa im nepáči. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Zlom však budem rozumieť to, o čom s istotou vieme, že zabraňuje, aby sme dosiahli nejaké dobro. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Tie isté jednotlivé veci nazývam možnými, pokiaľ - ak pozeráme na príčiny, ktoré ich majú utvoriť - nevieme, či tieto príčiny sú determinované, aby ich utvorili. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čo budem rozumieť afektom vo vzťahu k budúcej, prítomnej a minulej veci, vyložil som v poznámke 1 a 2 k tvrdeniu 18, časti III, potri tamže. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nič z toho, čo má nepravdivá idea pozitívne, sa neruší prítomnosťou nečoho pravdivého, pokiaľ je pravdivé. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Sila nejakého trpného stavu čiže afektu môže prevýšiť ostatné činné stavy človeka čiže jeho moc tak, že afekt húževnate pretrváva v človeku. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Afekt, ktorého príčinu si predstavujeme ako prítomnú, je silnejší než afekt, ktorého príčinu by sme si predstavovali ako neprítomnú. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Afekt vyvolaný vecou, ktorú si predstavujeme ako nevyhnutnú, je za rovnakých okolností intenzívnejší ako afekt vyvolaný možnou alebo náhodnou, čiže nevyhnutnou vecou. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Afekt vyvolaný náhodnou vecou, o ktorej vieme, že v prítomnosti neexistuje, je za rovnakých okolností slabší ako afekt vyvolaný vecou minulou. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Žiadostivosť, ktorá vzniká z radosti, je za rovnakých okolností silnejšia ako žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Každý nevyhnutne podľa zákonov svojej prirodzenosti túži po tom, čo pokladá za dobré, alebo zavrhuje to, čo pokladá za zlé. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nikto nemôže túžiť, aby bol šťastný, dobre konal a dobre žil, kto by zároveň netúžil po tom, aby bol, konal a žil, t.j. aby skutočne existoval. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Nemožno si myslieť, že nejaká schopnosť je prednejšia od tejto, (totiž snahy zachovať sa). | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
O čo sa usilujeme rozumom, nie je nič iné ako poznanie. Pokiaľ myseľ požíva rozum, pokladá za užitočné pre seba iba to, čo vedie k poznaniu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ ľudia podliehajú trpným stavom, potial sa o nich nemôže povedať, že sa zhodujú so svojou prirodzenosťou. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ ľudmi zmietajú afekty, ktoré sú trpnými stavmi, môžu stáť proti sebe, a potiaľ sa aj jeden a ten istý človek mení a je nestály. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Priazeň neodporuje rozumu, ale môže sa s ním zhodovať a z neho vzniknúť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľútosť nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu, ale ten, kto ľutuje nejaký čin, je dvojnásobne úbohý čiže bezmocný. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie je najväčšia neznalosť seba. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie svedčí o najväčšej bezmocnosti ducha. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ myseľ chápe veci podľa príkazu rozumu, je podnecovaná rovnako, či je to idea budúcej, minulej alebo prítomnej veci. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pod vedením rozumu si z dvoch dobier zvolíme väčšie a z dvoch ziel menšie. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Vedení rozumom budeme väčšmi túžiť po väčšom budúcom dobre a po menšom prítomnom zle než po väčšom budúcom zle. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Slobodný človek neuvažuje o ničom menej než o smrti. Jeho múdrosť je v premýšľaní o živote a nie o smrti. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Slobodný človek, ktorý žije medzi nevedomými ľuďmi, usiluje sa podľa možnosti vyhnúť ich dobrodeniam. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Moc účinku je vymedzená mocou samej príčiny potiaľ, pokiaľ esencia tohto účinku vysvetľuje alebo vymedzuje esenciou jeho príčiny. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ako sa myšlienky a idey vecí usporadúvajú a spájajú v mysli, presne tak sa usporadúvajú a spájajú stavy tela čiže predstavy vecí v tele. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ myseľ chápe všetky veci ako nevyhnutné, potiaľ má nad nimi väčšiu moc, čiže menej im podlieha. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Afekty, ktoré vznikajú z rozumu alebo sú ním vyvolávané, ak berieme zreteľ na čas, sú silnejšie ako tie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé veci, považované za neprítomné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čím viac príčin, pôdobiacich súčastne, vyvoláva nejaký afekt, tým je silnejší. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čím sa nejaká predstava vzťahuje na viac vecí, tým je častejšia, čiže tým častejšie ožíva a tým viac je s ňou myseľ zaujatá. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Predstavy vecí sa ľahšie spájajú s predstavami vzťahujúcimi sa na ti veci, ktoré poznáme jasne a zreteľne, než s inými predstavami. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
S čím viacerými inými predstavmi je nejaká predstava spojená, tým častejšie ožíva. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Myseľ môže spôsobiť, aby sa všetky stavy tela čiže predstavy vecí vzťahovali na ideu boha. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Kto jasne a zreteľne poznáva seba a svoje afekty, miluje boha, a to tým viac, čím viac poznáva seba a svoje afekty. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
V bohu je predsa nevyhnutne daná idea, ktorá vyjadruje esenciu toho alebo onoho ľudského tela ako večnú. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Ľudská myseľ nemôže úplne zaniknúť s telom, ale ostáva z nej niečo, čo je večné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čím je myseľ spôsobilejšia chápať veci tretím druhom poznania, tým viac túži chápať veci týmto druhom poznania. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Snaha, čiže túžba poznať veci tretím druhom poznania nemôže vzniknúť z prvého druhu poznania, ale z druhého druhu poznania. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Pokiaľ naša myseľ poznáva seba a svoje telo ako večné, potiaľ nevyhnutne poznáva boha a vie, že ju možno z boha pochopiť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Tretí druh poznania závisí od mysle ako do svojej formálnej príčiny, pokiaľ sama myseľ je večná. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Myseľ podlieha afektom, ktoré sa vzťahujú na trpné stavy, len pokiaľ trvá telo. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
V prírode nie je nič, čo by odporovalo tejto rozumovej láske, alebo čo by ju mohlo odstrániť. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Čím e nejaká vec dokonalejšia, tým je činnejsšia a menej trpná, a naopak, čím je činnejšia, tým je dokonalejšia. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
Niet vacsej prekazky napredovania vedenia ako dvojznacnost slov. - There is no greater impediment to the advancement of knowledge than the ambiguity of words. | ![]() Thomas Reid (1710) |
Protiklady subjektu a objektu, realneho a idealneho, prirody a ducha sa rozpustaju v absolutne ako identite realneho a idealneho. | ![]() Johann Gotlieb Fichte (1762) |
Poznanie postupuje od zmyslovo konkretneho cez abstrakciu k pojmovo konkretnemu. Filozofia je abstraktna nauka pre tych co nerozumeju pojmom. | ![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Ak tento prvy predpoklad, predstava o predmete dejin /filozofie/, nie je ustaleny, stavaji sa dejiny nutne niecim kolisavym. | ![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Hegel splostil realitu na proces, vyvoj, cize uz nie je metafyzikom v Aristotelovskom zmysle, podla ktoreho prva filozofia skuma nehybnu podstatu (akinetos usia) | ![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Vo filozofii zalezi vsetko na tom, ci pochopime a vyjadrime pravdu nielen ako substanciu ale prave takisto aj ako subjekt. | ![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Pri uskutočnení dlho obávaného až tak netrpíme, pri splnení dlho očakávaného nie sme až taký šťastný. Radosť a smútok sú čerpané z budúcnosti. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
![]() Ludwig Andreas Feuerbach (1804) |
In practice all men are atheists; they deny their faith by their actions. |
![]() Ludwig Wittgenstein (1889) |
O jednej veci platí, že sa o nej nedá prehlásiť, ani to, že je 1m dlhá, ani že nie je 1m dlhá a to je vzorový meter v Paríži. |
![]() Erich Fromm (1900) |
Máme vodcu - svetského alebo duchovného - kráľa (kráľovnu), Boha, ku ktorému máme dôveru; máme istotu... pokiaľ sme - nikto. |
V oblasti intelektuálnej iniciatívy nič nie je vzdialenejšie pravde než predstava, že tí, ktorí dokážu dobre počúvať, budú taktiež dobre rozkazovať. | ![]() Karl Raimund Popper (1902) |
For me, a philosopher is someone who creates concepts. This implies many things: that the concept is something to be created, that the concept is the product of a creation. | ![]() Gilles Deleuze (1925) |
![]() Niekto (2019) |
Existujú aj záväzné zákazy: zákaz úžerníctva, vína, falošného prisahania v mene Alaha, svätokrádežného nadávania atď. Tieto zákazy sú zapracované do islamského zákonodarstva (šaría). |
![]() Niekto (2019) |
Apoštol Jakub patril k nazorejom. Nazoreji skladali sľub čistoty, zdržanlivosti od vína, nejedli mäso, nestrihali vlasy.Tento sľub znamenal žiť čistý a svätý život. |
![]() Niekto (2019) |
Cim mensie objekty chceme pozorovat, tym vacsie zariadenie (mikroskop) na to potrebujeme. |
![]() Niekto (2019) |
Filozofa, by som definoval ako slepca, uvazneneho v tmavej izbe, hladajuceho cierny klobuk, ktory neexistuje. A teologa ako niekoho, kto ten klobuk nasiel./Michael Ruse |
![]() Niekto (2019) |
Gorgias /bol in, lebo bol casto out/ :Nic nie je. Aj ked nieco je, pre cloveka je to nepoznatelne. Ak je to poznatelne, neda sa o to podelit. |
![]() Niekto (2019) |
Keby iny ludia neexistovali, neexistoval by ani verejny jazyk./Martin Zouhar -Preco vznikla filozofia. |
![]() Niekto (2019) |
Stres v biológii, najmä botanike, je zaťaženie organizmu mimoriadne nepriaznivými podmienkami okolitého prostredia, resp. stav organizmu, ktorý toto zaťaženie vyvoláva./wikipedia |
![]() Niekto (2019) |
Ako rástli moje vlasy, moja myseľ rástla tiež. Stretával som umelcov, sociálnych a politických aktivistov a množstvo inak mysliacich ľudí mimo mainstreamu. Stal som sa hipisák |
![]() Niekto (2019) |
Na krátkovlasom metalistovi nevidno hneď, že je metalista, na dlhovlasom to vidno hneď. |
![]() Niekto (2019) |
SLUHA NÁRODA - Názov filmu v ktorom hral Zelenskyi prezidenta Ukrajiny, predtým než sa naozaj prezidentom stal. |
![]() Niekto (2019) |
Ak Putin vidí hocikde na svete na ulici demonštrovať 20 000 ľudí, nepýta sa "Prečo sú tam?" ale "Kto ich tam poslal?" |
![]() Niekto (2019) |
Slovensko existuje približne tak dlho ako Ukrajina. Bolo súčasťou Uhorska. Preto ak sa má Ukrajina vr8tiť k Rusku, tak Slovensko by sa malo vrátiť do Uhorska. |
![]() Niekto (2019) |
Stretneme sa opäť na poľsko-maďarských hraniciach! / Találkozzunk újra a lengyel-magyar határon! |
Číňanům, na rozdíl od Evropanů, chyběla odvaha pro prů-zkum moře, protože byli spjati se zemědělskými cykly v nížinách.43 | ![]() Pomsta geografie (2019) |
![]() Darm mit Charme (2019) |
In unserem Darm kommt oft eine Archaeen-Art vor, die vom Abfall anderer Darmbakterien lebt und leuchten kann. |
Okomentuj: