ine

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.	----	Benedictus de Spinoza : V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.
----
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : Okrem radosti a žiadostivosti ako trpných stavov sú iné afekty radosti a žiadostivosti, ktoré sa vzťahujú na nás, pokiaľ je činný.	----	Benedictus de Spinoza : Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť.
----
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.	----	Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
----
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť.	----	Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie svedčí o najväčšej bezmocnosti ducha.	----
----
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe veci podľa príkazu rozumu, je podnecovaná rovnako, či je to idea budúcej, minulej alebo prítomnej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Vedení rozumom budeme väčšmi túžiť po väčšom budúcom dobre a po menšom prítomnom zle než po väčšom budúcom zle.
----
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.	----	Benedictus de Spinoza : Zo všetkého, čo poznávame tretím druhom poznania, sa radujeme, a to radosťou sprevádzanou ideou boha ako príčinou tejto radosti... Pozn: nie pokiaľ si ho predstavujeme ako prítomného, ale pokiaľ si ho chápeme ako večného..
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.
O
	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Boh má aj ideu ľudskej mysle, čiže ju pozná. Táto idea čiže toto poznanie vyplývajú z boha a na boha sa vťahujú tým istým spôsobom ako idea čiže poznanie ľudského tela.	Benedictus de Spinoza : Táto idea mysle je jedno s mysľou takisto, ako je jedno myseľ a telo.	Benedictus de Spinoza : Každá idea, ktorá je v nás absolútna čiže adekvátna a dokonalá, je pravdivá.	Benedictus de Spinoza : Nepravda sa zakladá na nedostatočnosti poznania, ktorá je v neadekvátnych čiže skreslených a konfúznych ideách.
O
	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.	Benedictus de Spinoza : Myslenie je atribút boha, čiže boh je vec mysliaca.	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,2P43

Okomentuj: