Čo je to existujúce? Čo je to existovať? Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.	----	Benedictus de Spinoza : Idea, ktorá utvára formálne bytie ľuskej mysle, nie je jednoduchá, ale sa skladá z veľmi mnohých ideí.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva samo ľudské telo a vie o jeho existencii iba prostredníctvom ideí stavov, ktoré telo podstupuje.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Boh má aj ideu ľudskej mysle, čiže ju pozná. Táto idea čiže toto poznanie vyplývajú z boha a na boha sa vťahujú tým istým spôsobom ako idea čiže poznanie ľudského tela.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nielen stavy tela, ale aj idey týchto stavov.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nielen stavy tela, ale aj idey týchto stavov.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.	----	Benedictus de Spinoza : Idea idey ktoréhokoľvek stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie ľuskej mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ nezahŕňa adekvátne poznanie častí, z ktorých sa skladá ľudské telo.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa idey stavov ľuského tela vzťahujú iba na ľudskú myseľ, nie sú jasné a zreteľné, ale konfúzne.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Trvanie nášho tela môžeme poznať len úplne neadekvátne.	----	Benedictus de Spinoza : Trvanie jednotlivých vecí, ktoré sú mimo nás, môžeme poznať iba nanajvýš neadekvátne.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Každá idea, ktorá je v nás absolútna čiže adekvátna a dokonalá, je pravdivá.	----	Benedictus de Spinoza : Poznanie prvého druhu je jedinou príčinou nepravdivosti, poznanie druhého a tretieho druhu je nevyhnutne pravdivé.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : To, čo je všetkým veciam spoločné a čo je rovnako v časti i v celku, nemožno chápať inak než adekvátne.	----	Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : To, čo je spoločné a vlastné ľuddskému telu a niektorým vonkajším telesám, ktoré působia na ľudské telo, a čo je rovnako v každej ich časti i v celku, toho idea bude adekvátna aj v mysli.	----	Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.	----	Benedictus de Spinoza : Nie poznanie prvého, ale druhého a tretieho druhu nás učí rozlišovať pravdivé od nepravdivého.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.	----	Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.	----	Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.	----	Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo nenávidí, zanikne, pocíti radosť.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Idea, ktorá vylučuje existenciu nášho tela, nemôže byť v naej mysli, ale jej odporuje.	----	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Usilujeme sa podporiť všetko to, čo podľa našej predstavy vedie k radosti, a to, čo jej podľa našej predstavy odporuje alebo vedie k smútku, usilujeme sa odstrániť alebo zničiť.	----	Benedictus de Spinoza : Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt možno zoslabiť a odstrániť iba opačným a silnejším afektom, ako je ten, ktorý má byť obmedzený.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt vzťahujúci sa na viaceré, a to rozličné príčiny, o ktorých myseľ uvažuje zároveň s týmto afektom, je menej škodlivý, menej mu podliehame a každá jednotlivá príčina na nás menej pôsobí ako pri inom rovnako silnom afekte, ktorý sa vzťahuje len na jednu alebo na niekoľko málo príčin.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska mysle k bohu je sama láska boha, ktorou miluje sám seba, nie pokiaľ je nekonečný, ale pokiaľ ho možno vysvetliť na základe esencie ľudskej mysle postihovanej ako večnej, t. j. lásky, ktorou boh miluje sám seba.	----	Benedictus de Spinoza : Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme.
----
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Čím viac vecí myseľ poznáva druhým a tretím druhom poznania, tým menej sama podlieha zlým afektom a tým menej sa bojí smrti.	----	Benedictus de Spinoza : Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
O
	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z nejakého atribútu boha, pokiaľ je utváraný modifikáciou, ktorá v dôsledku tohto atribútu nevyhnutne existuje a je nekonečná, musí takisto nevyhnutne existovať a byť nekonečné.	Benedictus de Spinoza : Esencia človeka nezahŕňa nevyhnutnú existenciu, t. j. podľa prírodného poriadku môže sa práve tak stať, že tento alebo onen človek existuje, ako aj že neexistuje.	Benedictus de Spinoza : Človek myslí.	Benedictus de Spinoza : Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.	Benedictus de Spinoza : K esencii človeka nepatrí bytie substancie, čiže substancia netvorí formu človeka.	Benedictus de Spinoza : Idey neexistujúcich jednotlivých vecí čiže modov musia byť obsiahnuté v nekonečnej idei boha, rovnako sú obsiahnuté formálne esencie jednotlivých vecí čiže modov v atribútoch boha.
O
	Benedictus de Spinoza : Konečnou svojho druhu sa nazýva vec, ktorá môže byť vymedzená inou vecou tej istej prirodzenosti. Napríklad teleso sa nazýva konečné preto, lebo si môžeme vždy utvoriť pojem iného, ešte väčšieho telesa. Takisto môže byť myslenie vymedzené iným myslením. Ale teleso sa nedá vymedziť myslením, ani myslenie telesom.	Benedictus de Spinoza : Konečnou svojho druhu sa nazýva vec, ktorá môže byť vymedzená inou vecou tej istej prirodzenosti. Napríklad teleso sa nazýva konečné preto, lebo si môžeme vždy utvoriť pojem iného, ešte väčšieho telesa. Takisto môže byť myslenie vymedzené iným myslením. Ale teleso sa nedá vymedziť myslením, ani myslenie telesom.	----	----	----	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.	Benedictus de Spinoza : Usporiadanie a vzájomná súvislosť ideí je taká istá ako usporiadanie a vzájomná súvislosť vecí.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,2P11

Okomentuj: