ine   


odpoveď:
Benedictus de Spinoza :    
Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
O
Benedictus de Spinoza : Každá idea ktoréhokoľvek telesa alebo jednotlivej skutočne existujúcej veci nevyhnutne zahŕň večnú a nekonečnú esenciu boha.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva večnú a nekonečnú esenciu boha adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Závisť je nenávisť, pokiaľ v človeku vyvoláva taký stav, že je zarmútený zo šťastia druhého a naopak z nešťastia druhého sa raduje.
Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.
Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať.
Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.
Benedictus de Spinoza : Najvyšším dobrom pre myseľ je poznávať boha a najvyššou schopnosťou mysle je poznávať boha.
Benedictus de Spinoza : Najvyššie dobro je spoločné všetkým tým, ktorí idú cestou cnosti, a všetci sa můžu z neho tešiť rovnako.
Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
Benedictus de Spinoza : Silu a stupňovanie každého trpného stavu a jeho pretrvávanie nevymedzuje moc, ktorou sa usilujeme zotrvávať v existencii, ale moc vonkajšej príčiny v porovnaní s našou mocou.
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
Benedictus de Spinoza : Čím sa nejaká predstava vzťahuje na viac vecí, tým je častejšia, čiže tým častejšie ožíva a tým viac je s ňou myseľ zaujatá.
Benedictus de Spinoza : Predstavy vecí sa ľahšie spájajú s predstavami vzťahujúcimi sa na ti veci, ktoré poznáme jasne a zreteľne, než s inými predstavami.
Benedictus de Spinoza : S čím viacerými inými predstavmi je nejaká predstava spojená, tým častejšie ožíva.
Benedictus de Spinoza : Myseľ môže spôsobiť, aby sa všetky stavy tela čiže predstavy vecí vzťahovali na ideu boha.
Benedictus de Spinoza : Kto jasne a zreteľne poznáva seba a svoje afekty, miluje boha, a to tým viac, čím viac poznáva seba a svoje afekty.
Benedictus de Spinoza : Táto láska k bohu musí myseľ zaujať najväčšmi.
Benedictus de Spinoza : Nikto nemôže boha nenávidieť.
Benedictus de Spinoza : Ak oddelíme hnutie mysle čiže afekt od myšlienky na vonkajšiu príčinu a spojíme ho s inými myšlienkami, vtedy zanikne láska alebo nenávisť k vonkajšej príčine, ako aj kolísanie mysle, ktoré vzniká z týchto afektov.
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu. (Afekt, ktorý je vášňou prestane byť vášňou, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu)
Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.
Benedictus de Spinoza : Afekty, ktoré vznikajú z rozumu alebo sú ním vyvolávané, ak berieme zreteľ na čas, sú silnejšie ako tie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé veci, považované za neprítomné.
Benedictus de Spinoza : Afekt vzťahujúci sa na viaceré, a to rozličné príčiny, o ktorých myseľ uvažuje zároveň s týmto afektom, je menej škodlivý, menej mu podliehame a každá jednotlivá príčina na nás menej pôsobí ako pri inom rovnako silnom afekte, ktorý sa vzťahuje len na jednu alebo na niekoľko málo príčin.
O
Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Ak si vec, ktorá v nás zvyčajne vyvoláva afekt smútku, predstavíme tak, že sa v niečom podobá inej veci, ktorá v nás vyvoláva rovnako silný afekt radosti, budeme ju súčastne nenávidieť i milovať.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva večnú a nekonečnú esenciu boha adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Čím viac príčin, pôdobiacich súčastne, vyvoláva nejaký afekt, tým je silnejší.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.
Benedictus de Spinoza : Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae.
Benedictus de Spinoza : Čím sa nejaká predstava vzťahuje na viac vecí, tým je častejšia, čiže tým častejšie ožíva a tým viac je s ňou myseľ zaujatá.
Benedictus de Spinoza : Poznanie večnej a nekonečnej esencie boha, ktoré zahŕňa každá idea, je adekvátne a dokonalé.
Benedictus de Spinoza : Láska je radosť sprevádzaná ideou vonkajšej príčiny. /Amor est laetitia concomitante idea causae externae.
Benedictus de Spinoza : Táto idea mysle je jedno s mysľou takisto, ako je jedno myseľ a telo.
Benedictus de Spinoza : Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,5P20


Okomentuj: