ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva samo ľudské telo a vie o jeho existencii iba prostredníctvom ideí stavov, ktoré telo podstupuje.
 ----
Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.
 ----
Benedictus de Spinoza : Idea idey ktoréhokoľvek stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie ľuskej mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Idea ktoréhokoľvek stavu ľudského tela nazahŕňa adekvátne poznanie vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nejaké vonkajšie teloso ako skutočne existujúce iba prostredníctvom ideí stavov svoho tela.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nejaké vonkajšie teloso ako skutočne existujúce iba prostredníctvom ideí stavov svoho tela.
 ----
Benedictus de Spinoza : Idea idey ktoréhokoľvek stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie ľuskej mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Idea nijakého stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie samého tela.
 ----
Benedictus de Spinoza : Idea idey ktoréhokoľvek stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie ľuskej mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa idey stavov ľuského tela vzťahujú iba na ľudskú myseľ, nie sú jasné a zreteľné, ale konfúzne.
 ----
Benedictus de Spinoza : Idea idey ktoréhokoľvek stavu ľuského tela nezahŕňa adekvátne poznanie ľuskej mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : To, čo je všetkým veciam spoločné a čo je rovnako v časti i v celku, nemožno chápať inak než adekvátne.
 ----
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : To, čo je spoločné a vlastné ľuddskému telu a niektorým vonkajším telesám, ktoré působia na ľudské telo, a čo je rovnako v každej ich časti i v celku, toho idea bude adekvátna aj v mysli.
 ----
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva večnú a nekonečnú esenciu boha adekvátne.
 ----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak niekedy pôsobili na myseľ dva objekty súčastne, vždy, keď bude neskôr pôsobiť na ňu jeden z nich, bude na ňu pôsobiť aj druhý.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Predstava minulej alebo budúcej veci vyvoláva v človeku taký istý afekt radosti alebo smútku ako predstava prítomnej veci.
 ----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže byť per accidens príčinou nádeje alebo strachu.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekt možno zoslabiť a odstrániť iba opačným a silnejším afektom, ako je ten, ktorý má byť obmedzený.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nič z toho, čo má nepravdivá idea pozitívne, sa neruší prítomnosťou nečoho pravdivého, pokiaľ je pravdivé.
 ----
Benedictus de Spinoza : Budúca vec, ktorá podľa našej predstavy čoskoro nastane, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si predstavovali, že čas jej existencie je ešte od prítomnosti ďaleko. Aj spomienka na vec, ktorú si predstavujeme ako nedávnu, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si ju predstavovali ako dávno minulú.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Silu a stupňovanie každého trpného stavu a jeho pretrvávanie nevymedzuje moc, ktorou sa usilujeme zotrvávať v existencii, ale moc vonkajšej príčiny v porovnaní s našou mocou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Sila nejakého trpného stavu čiže afektu môže prevýšiť ostatné činné stavy človeka čiže jeho moc tak, že afekt húževnate pretrváva v človeku.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorého príčinu si predstavujeme ako prítomnú, je silnejší než afekt, ktorého príčinu by sme si predstavovali ako neprítomnú.
 ----
Benedictus de Spinoza : Budúca vec, ktorá podľa našej predstavy čoskoro nastane, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si predstavovali, že čas jej existencie je ešte od prítomnosti ďaleko. Aj spomienka na vec, ktorú si predstavujeme ako nedávnu, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si ju predstavovali ako dávno minulú.
----
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
 ----
Benedictus de Spinoza : Myseľ podlieha afektom, ktoré sa vzťahujú na trpné stavy, len pokiaľ trvá telo.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
O
Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.
Benedictus de Spinoza : Všetky mody, ktorými jedno teleso pôsobí na nejaké iné, vyplývajú z prirodzenosti telesa, ktoré je predmetom pôsobenia, a zároveň z prirodzenosti pôsobiaceho telesa, takže jedno a to isté teleso býva uvádzané do pohybu rozmanitým spôsobom podľa rozmanitej prirodzenosti hýbajúcich telies a naopak, rozmanité telesá bývajú uvádzané do pohybu jedným a tým istým telesom rozmanitým spôsobom.
O
Moritz Schlick : Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza)
 ----

Zdroj:B.Spinoza: Etika,2P16


Okomentuj: