Čo je myslenie?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nie poznanie prvého, ale druhého a tretieho druhu nás učí rozlišovať pravdivé od nepravdivého.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak niekedy pôsobili na myseľ dva objekty súčastne, vždy, keď bude neskôr pôsobiť na ňu jeden z nich, bude na ňu pôsobiť aj druhý.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Na predmet, ktorý sme predtým videli zároveň s inými predmetmi, alebo o ktorom si predstavujeme, že niet ničoho, čo by nemal spoločné s viacerými iným predmetmi, nebudeme myslieť tak dlho ako na predmet, o ktorom si predstavujeme, že má niečo zvláštne.
 ----
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Údiv je predstava nejakej veci, na ktorej myseľ utkieva preto, lebo táto zvláštna predstava nijako nesúvisí s ostatnými. Pozri tvrdenie 52 a poznámku k nemu.
 ----
Benedictus de Spinoza : Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekt vyvolaný náhodnou vecou, o ktorej vieme, že v prítomnosti neexistuje, je za rovnakých okolností slabší ako afekt vyvolaný vecou minulou.
 ----
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ako sa myšlienky a idey vecí usporadúvajú a spájajú v mysli, presne tak sa usporadúvajú a spájajú stavy tela čiže predstavy vecí v tele.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Predstavy vecí sa ľahšie spájajú s predstavami vzťahujúcimi sa na ti veci, ktoré poznáme jasne a zreteľne, než s inými predstavami.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : S čím viacerými inými predstavmi je nejaká predstava spojená, tým častejšie ožíva.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo.
 ----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo myseľ chápe ako večné, nechápe na základe toho, že postihuje skutočnú danú existenciu tela, ale na základe toho, že postihuje esenciu tela ako večnú.
----
Benedictus de Spinoza - 153 : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Keď napríklad vojak uvidí v piesku konské stopy, z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o jazdcovi a od neho na myšlienku o vojne atď. Naproti tomu roľník z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o pluhu, poli, atď.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza - 153    
Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
O
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
O
Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,2P18


Okomentuj: